TEST BMW 520d Touring – Tá Kryha z Memečiek

Začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia bol vcelku fajn. V tej dobe sa ešte stále neprejavila plná sila kapitalizmu a z ľudí bolo cítiť optimizmus a vieru v lepšiu budúcnosť. Dokázali sa tešiť z maličkostí, ktoré dnes považujeme za absolútnu samozrejmosť. V rovnakej jednoduchosti sa niesol aj dobový automobilový svet. Ten sa držal kategórií, ktoré presne definovali použitie toho ktorého modelu. Keď chcel niekto zábavné auto, tak dopredu vedel, že bude mať iba jeden pár dverí, a že v ňom manželke nedokáže prepraviť jej obľúbenú starožitnú komodu ani keby sa volal Ingvar Kamprad. Na takéto niečo existovala kategória zvaná kombíky.

Tento druh bol považovaný za vysoko asexuálny a od nepamäti medzi nimi kraľovalo Volvo so svojimi (doslova) krabicami. Takto to bolo až do roku 1994, kedy atraktivita kombíkov začala narastať uvedením modelu Audi RS2. Od tohto momentu už nebolo hriechom snívať o praktickom aute.

Jeden z jazdecky najzaujímavejších počinov v tejto triede má na svedomí BMW. Ich dnes už nevyrábaný model M5 Touring je spojením vysokootáčkového desaťvalca a zadného náhonu. Bol to asi najzábavnejší sťahovák v histórii, schopný na smrť vystrašiť nejednu svokru, ktorá si dovtedy myslela, že aké praktické auto ste si kúpili.

Dnešný test však nebude o tomto strašiakovi rodinného rozpočtu, ale o jeho presnom opaku. O modeli BMW 520d s prívlastkom Touring.

V dobe, keď vládne svetu kategória SUV, je tento kombík vyššej strednej triedy príjemným osviežením. So svojou dĺžkou takmer 5 metrov pôsobí na parkovisku veľmi impozantne a v žiadnom prípade nehrozí, aby ste si ho pomýlili s nejakým bežným firemným služobákom. Dlhá kapota nadväzuje na zatiaľ ešte nespojené ľadvinky a emkovým kitom agresívne vytvarovaný nárazník. Potom nasleduje dlhokánsky priestor pre pasažierov a ich batožinu, ktorý s nízkou strechou a svojimi líniami zahrá na city nejednému okoloidúcemu. Ako protipól nájdeme na opačnom konci v športovom nárazníku zasadené dve reálne koncovky výfuku, plniace bohužiaľ iba čisto esteticku funkciu. Celý športový kukuč príplatkového eMkového paketu dokresľujú veľmi vkusné osemnástky.

Tie majú, na rozdiel od drvivej väčšiny konkurencie, iný rozmer pneumatík vpredu a vzadu. To sa spolu s ľahkým motorom za prednou nápravou odzrkadľuje na ochote, s ktorou sa päťka vrhá do zákrut. Aj napriek svojej obrovskosti pôsobí za mestom veľmi ľahko a obratne. Pri agresívnejšej jazde si dlho zachováva jazdnú neutralitu, a keď to potom trošku prepísknete, pripravte sa na miernu a pohodlne korigovateľnú nedotáčavosť. S vynikajúcim podvozkom, ktorý by zvládol oveľa väčšiu porciu výkonu, ide ruka v ruke aj presné a rýchle riadenie, cez ktoré vám v režime Sport auto transparentne dáva najavo, čo sa deje pod prednými kolesami.

Celá táto komunikácia medzi vami a autom utíchne ihneď ako sa dostanete na diaľnicu a tlačidlom vedľa radiacej páky prepnete auto do komfortného režimu. V ten moment vás obklopí ticho a príjemná mäkkosť kvalitného interiéru s ukážkovou ergonómiou. Päťka si nezávisle od požadovanej rýchlosti pohodovo pláva diaľničným tempom a ja sa môžem spokojne uložiť do veľmi príjemných športových sedačiek. S vedomím, že na mňa dáva pozor kompletná paleta asistenčných systémov, si moja myseľ môže odpočinúť a počas cesty nabrať novú energiu.

Pohon testovacej verzie má na starosti, ako už prezrádza označenie 520d, turbom dopovaný dvojlitrový vznetový štvorvalec, disponujúci stádom 190 poníkov. Tie na jednej strane dokážu udržať svižné (do 170km/h) tempo nemeckej diaľnice a na druhej odmeniť dojazdom viac ako 1000 kilometrov na jednu nádrž. Nečakajte však silu, ktorá by vás na povel pravej nohy zatlačila do sedačiek, ale skôr plynule nastupujúci záťah, ktorý stačí na komfortné a bezproblémové obehnutie jedného až dvoch za sebou vlečúcich sa áut. Tento motor sa aj napriek výhradám môjho okolia k charakteru auta znamenite hodí a osobne by si ho som zvolil tiež.

Popri tom by som ešte vypustil pohon xdrive v prospech zadného náhonu a okresal zbytočnú výbavu iba na potrebné minimum v podobe automatickej klimatizácie, zatmavených zadných skiel a eMkového podvozku. To, čo by som za svoje peniaze dostal, je auto, ktoré môžem prirovnať k ľadovej kryhe, ktorej fotografiu často vidno na sociálnych sieťach v spojitosti s rôznymi motivačnými citátmi. Na prvý pohľad vidíte nad hladinou iba veľký nemecký kombík s tou najmenšou naftovou motorizáciou. Keď sa však pozriete poriadne, zistíte, že pred vami stojí vozidlo, ktoré je schopné splniť viac-menej všetky požiadavky bežného človeka. Je kvalitne postavené a vyzerá k svetu, poteší na ceste za mestom a pritom má perfektnú spotrebu, miluje diaľničné presuny a jeho obrovský kufor zhltne veci ako čierna diera. A ako bonus, keď budete rozmýšľať triezvo pri konfigurácii, tak zaň zaplatíte iba o niečo viac ako za na každom rohu strašiacu Škodu Superb. A to už stojí za uváženie.

Mohlo by sa vám páčiť