Keď sa pozriete na Audi Q3, tak vám je na prvý pohľad jasné, že v Ingolstade stavili pri dizajne exteriéru na istotu. Experimentálne prvky a la Audi Q8 schopné polarizovať zákazníkov dizajnéri vynechali a prišli s niečím, čo by laik nazval ľahkým updateom. Trénované oko však vidí viac ostrých hrán ako pri predchodcovi, postoj rozširujúce blatníky, obrovskú masku schopnú zhltnúť priemerný bungalov na predmestí a samozrejme aj hromadu LEDiek.
Náš testovaný kus k tomu pridal žiarivo oranžovú farbu, priam povinný balík S-line a nebyť šedých devätnástiek, hocikto by si ho mohol pomýliť s verziou RS, ktorá však zatiaľ nedorazila. Takto poskladané auto pôsobí na ceste veľmi sebavedome a aj napriek utiahnutejšiemu dizajnu dokáže zaujať a pritiahnuť pohľady okoloidúcich. Tých pri preskúmaní zovňajšku malého Qéra najviac zaujali tmu ničiace Matrix LED svetlomety a označenie motorizácie.
V našom prípade to bolo 45 TFSI a viac-menej nikto z opýtaných netrafil verziu motora (väčšina tipovala trojliter), skrývajúceho sa pod prednou kapotou. Tam si potichu priadol dvojlitrový benzínový štvorvalec s výkonom 245 koní. V prípade normálneho 5-dverového hatchbacku by bolo takéto stádo schopné vykúzliť aj nejaký ten úsmev na tvári, no toto nie je hatchback, ale SUV s pohotovostnou hmotnosťou skoro 1,7 tony. Keď k tomu pridáte ešte 235-kové zimáky a aerodynamiku obytného prívesu, zostanete s vlažnou jazdnou dynamikou, ktorú by ste pri zrýchlení uvádzanom v brožúre (z 0 na 100 za 6,3s) vôbec nečakali.
Q3ka sa to snaží zamaskovať hyperaktívnym softvérom automatickej prevodovky, pričom pôsobí ako večne podraďujúci Dominic Toretto zo slávnej filmovej série Rýchlo a Zbesilo. Samozrejme, že sa to dá z časti vyriešiť prepnutím do mauálneho režimu, ale aj v tom som sa nevedel zbaviť pocitu, že autu ako keby chýbala chuť do života. Možno to bude aj tým, na poslednú chvíľu doplneným a všetku srandu kaziacim, filtrom pevných častíc.
Kde Audi od nepamäti exceluje, sú interiéry. Inak tomu nie je ani v prípade našej oranžovej Q3-ky. Ako prvé vám po nasadnutí do priam dokonale tvarovaných športových sedačiek udrie do očí dekoračný pás alcantary, ktorý sa tiahne naprieč kabínou. Mne osobne tento typ dekoru príliš nevonia a radšej by som privítal niečo ľahšie na údržbu. Vynímajúc tento originálny prvok, ktorým sa ešte viac rozširujú možnosti individualizácie interiéru, vás už obklopuje iba Audi klasika.
To predovšetkým znamená virtuálny kokpit doplnený o 10,1-palcový dotykový displej palubného systému. Ergonomicky sa dá tejto kombinácii vytknúť akurát až prílišné spoľahnutie sa na ovládanie niektorých funkcií cez dotykový displej. Okrem toho môže kabína Audi Q3 poslúžiť ako manuál ako má vyzerať vkusné, kvalitné a prehľadné pracovisko šoféra.
Čo šoféra ale nepoteší, je fakt, že sa auto pri pokuse o dynamickú jazdu veľmi rýchlo hrnie cez predok a premotivované a nevypínateľné ESP zničí všetky nádeje na ovládanie auta plynom. Toto však v žiadnom prípade neberiem ako negatívum, no skôr ako skutočnosť, že zákazníci (nielen Audi) chcú športovo vyzerajúce autá, ktoré až tak športovo nejazdia.
V tomto duchu sa vlastne nesie aj celé auto. Tento model Audi v žiadnej podstatnej vlastnosti neohrozuje konkurenciu, a tá zároveň žiadnym modelom priamo neohrozuje Q3-ku. Je to taký dobrý univerzál pre konkrétnych zákazníkov, ktorí vedia, že keď si kúpia toto auto, naplní všetky ich očakávania.
