Upozorňujeme vás, že tento test je vrcholne neobjektívny, ba priam až hlbokosubjektívny, vlastnosti testovaného automobilu môžu byť prechválené a negatíva skreslené. Autor tejto recenzie trpí Abarthofíliou a kedysi sám vlastnil Abartha, takže jeho videnie tohto drobca je veľmi deformované ružovými okuliarmi.
No dobre, a teraz vážne. Zelený Abarth som dostal do rúk už po druhý raz a musím povedať, že ak sa nezamilujete do jeho farby a milého zovňajšku, obľúbite si ho pre jeho charakter. Kto sa už s Abarthom stretol, tomu nemusím vysvetľovať, na čom je táto fabrická modifikácia postavená. V prípade Competizione verzie to sú karbónové škrupiny Sabelt, suchá hmotnosť okolo jednej tony a klapkový výfuk Record Monza, ktorý si vyhráva také melódie, ktoré mu môžu závidieť aj viaceré sériové nemecké šesťvalce.
Pridajte k tomuto balíčku výkon 180 koní, krútiaci moment 250 Nm, väčšie turbo, ktoré tlačí 2 bary, Brembo brzdy, exotickú zelenú farbu a samosvorný diferenciál, ktorý jazdné vlastnosti tohto štvorcového podvozku ešte viac zatraktívňuje. Výsledkom je auto, ktoré vyvoláva enormne pozitívne emócie a široké úsmevy. Počas dní, ktoré som strávil s týmto Abarthom neostala jedna hlava vo svojej prirodzenej pozícii. Či už to bola farba alebo zvuk výfuku, ľudia toto auto milujú. Ak zbožňujete pozornosť, okamžite bežte k najbližšiemu dílerovi a jedno si zaobstarajte.
Celé to navyše funguje fantasticky. Podvozok na 17-palcových ľahkých kolesách s adaptívnymi tlmičmi Koni FSD pracuje tak, aby ste pri ostrej jazde cítili čo sa deje pod vašim zadkom, zatiaľ čo pri kľudnej jazde mestom sa snaží tlmiť nerovnosti ostošesť. Predsalen, krátky rázvor dokáže zopár výmolov pekne rozvlniť, napriek tomu by si dovolím tvrdiť, že podovozok Abarthu je komfortnejší než moje (väčšie) Clio RS Trophy.
Z nuly na sto vyštartuje táto malá raketa za 6,7 sekundy. Bude to ale najkratších 6,7 sekundy, aké v živote zažijete. Na stovke je toto auto pocitovo prakticky ihneď! Stovku pokoríte chechtaním sa a chuťou zastaviť a zopakovať tento randál ešte minimálne jeden krát. A vlastne – prečo nie?!
Kupodivu veľmi dobre funguje sústava športových doplnkov aj na bežných okreskách. Svor robí divy, turbo s malou 1,4-kou tlačí auto dopredu ako vystrelené a hučiaci výfuk s ostrými príplatkovými Brembo brzdami len umocňujú celý zážitok. Toto všetko sa navyše deje v malej plechovičke s mušou váhou, čo ešte zdôrazňuje šou, ktorú Abarth dokáže predvádzať prechodom kľukatinami.
S interiérom sa vo verzii Competizione tiež pekne vyhrali. Riadiaca páka z kovu má síce dlhé dráhy a vďaka hliníkovému prevedeniu bude v lete páliť a v zime extrémne chladiť, ale v ruke sedí perfektne. Oceňujem tiež malý, ale podstatný detail, akým je prídavný analógový budík tlaku turba. Ďalšia vec, za ktorú by som Talianov vybozkával, je absencia otravného štart-stop tlačidla. Nič také v Abarthe nehľadajte. Namiesto toho tu je tlačidlo SPORT, ktoré mení mestskú 500-ku na skutočného Abartha. Riadenie sa zmení – stuhne, grafika budíkov zagresívnie a pribudne zopár ďalších dôležitých údajov pre športovú jazdu. Bezpochyby najkrajšou časťou interiéru je však volant s karbónovými detailmi, ktorý patrí medzi najkrajšie volanty, aké som kedy videl.
S Abarthom teda stačí prejsť pár kilometrov, aby ste nadviazali vzťah. Bude to intenzívna talianska láska, na ktorú (v prípade nutnej výmeny) budete vždy v dobrom spomínať, tak ako ja. Vlastne, aj pri písaní týchto riadkov v mysli spomínam a usmievam sa. Abarth totiž dokáže vyvolať emóciu, ako máloktoré auto. A to aj napriek tomu, že mu mnoho vecí chýba. Napríklad vyhrievanie škrupiniek. Alebo cúvacia kamera. Alebo tempomat. Adaptívny. Držanie v pruhoch. Bezkľúčové odomykanie či štartovanie. LED svetlomety. Okrem toho sa nájdu aj ďalšie typické „talianske“ chyby. Posed v škrupinách je ako v SUVčku a nemá nič so športovosťou (našťastie existuje aftermarket úprava konzoly); keď si chcete nastaviť polohu sedadla, bez otvorenia dverí to ťažko zvládnete; miesto nad hlavou je kvôli zníženému stropu (kvôli šíberu) v mojom prípade minimálne (cca 2-3 cm); atď…
