Pred týždňom zaviedla vláda preventívne opatrenia v snahe zabrániť šíreniu koronavírusu. Táto, v tejto fáze potrebná, myšlienka sa v prvých dňoch stretla s pozitívnou odozvou u veľkej časti obyvateľstva. V praxi to znamenalo, že národ sa trochu zľakol a chvíľku ostal naozaj sedieť doma. Pre špeciálnu krvnú skupinu to ale trochu implikovalo, že šoféri, ktorí si radi užívajú jazdu, budú mať priestor.
Pojem priestor neznamená, že teraz treba hneď organizovať ilegálne preteky, alebo prekračovať MPR. To nie, dokonca som za, aby na kritických úsekoch boli inštalované kamery a bola skutočne uplatňovaná objektívna zodpovednosť v sprísnenom režime. PRIESTOR znamená, že keď si chce niekto zajazdiť v rozumných medziach, nebude ho naschvál blokovať cez celú šírku cesty inteligent, nebude pri predbiehaní zrýchľovať dement, ktorý dovtedy išiel konštante, v zákrute nebude nejaký mentol okupovať protismerný jazdný pruh. Lebo toto všetko sa deje pri každom výlete. Každom. V autách mám inštalovanú kameru, keby som bol srdcom bonzák, tak by sa niektorí veru hanbili.
Prvé dni to vyzeralo relatívne idylicky, cesty boli prázdne, toto využil náš Miloš pri hľadaní svojho obľúbeného Malbec-u. Ja som svoj čas trávil v poslušnej dobrovoľnej karanténe (raz som si úplne sám bez sociálneho kontaktu vybehol na Pezinskú Babu, tiež môžem potvrdiť jeho dojmy, že cesty boli prvé dni relatívne prázdne), prevádzkoval som klasický homeoffice, do obchodu som išiel v čase, keď tam boli dvaja ľudia, aj to oblečený ako ninja, bolo mi vidieť iba oči. Teda som bol stelesnením toho, ako sa treba správať v týchto dňoch.
Ale aj ja som len človek, tiež potrebujem svoju dávku relaxu, hlavne pri vidine, že toto tak skoro neskončí, respektíve ak sa obmedzí voľný pohyb osôb ako v susednom Česku, tak som sa rozhodol pre jeden jediný malý výlet na Skýcov. Prirodzene, pri zachovaní všetkých bezpečnostných opatrení. Do mojej Mazdy MX-5 putovalo tekuté mydlo, veľa vreckoviek, jednorázové rukavice. Na hlavu išla kukla, respirátor a dvojvrstevná badass šatka s lebkou. Pozval som kamoša, rovnako na roadster-i (Honda S2000), ktorý to celé vylepšil o uzatvorenú prilbu. Vo väčších skupinách sa stretávať neodporúčam.
Keď som sa konečne dostal do sveta, nestačil som sa diviť. Shutdown??? Pche, bol to jeden veľký festival národnej stupidity a bezohľadnosti. Cesty plné ako keby boli štátom vyhlásené prázdniny. Ľudia pendlovali, nakupovali, zhlukovali sa (mladí väčšinou ani rúška nemali), po dedinách sa preháňali s prívesnými vozíkmi a riešili si svoje veci, na ktoré by normálne počas týždňa čas nemali. Ľudia vydržali byť v kľude pár dní, to je všetko, kam siaha naša odhodlanosť.
Ak by som to mal odhadnúť, tak asi 60 percent ľudí malo zahalené ústa. Dokonca sa rozmohol taký nešvár, okrem cigariet sa vyhadzujú z áut voľne na cestu aj použité rukavice. Preboha, možno sme si túto pliagu naozaj zaslúžili, matička príroda sa nemohla pozerať, ako sa ľudstvo degenerovalo. No a čo stvárajú vodiči, to je na psychiatriu. To, čo som už popísal hore sa dokonca vystupňovalo, už to nie je len pár prípadov, už je to úplne bežné, vrchol ľadovca bola tatrovečka, ktorá chodila zo strany na stranu, aby mi znemožnila výhľad, potom zase zbehla na prašnú krajnicu, aby ma zaprášila a takto si to opakovala v cykloch. Ako chápem, že vám tieto veci ohľadom vírusu kvapkajú na kardan, ale sme ľudia, kde sa to stratilo?
Obľúbený Skýcov bol tiež jeden prekrútený paradox. Okrem toho, že prázdny teda nebol, tak najviac rozumu mali motorkári, na ktorých obvykle musím nadávať (hlavne na Pezinskej Babe), oni si to išli rovnako iba užívať. Neblokovali nikoho, púšťali, kývali, ukazovali palce hore, chodili rozumne, vo dvojiciach. Jemne nechápem za danej situácie cyklistov, ktorí by v rámci vlastnej bezpečnosti mali voliť asi menej exponované trasy. Mám na jazyku ešte toho strašne veľa, ale ani mne nie je príjemne, že musím byť v tejto ťažkej situácii takýto negatívny. Teraz je práve doba, keď by sme mali byť empatickí, súdržní, potláčať ego a pomáhať si. Ale nie, ľudia sa nemenia. Ukazuje to minulosť, ukazuje to prítomnosť. Tak trochu sa aj teším, že budem zase doma sekať dobrotu a nebudem tam vonku v tom iracionálnom blázinci.
