To, čo som sľúbil v minulej epizóde nášho jazdeckého seriálu, že Kopanice preskúmame ešte podrobnejšie, plním už teraz po týždni. Keby boli všetci takýto zodpovední, to by bol život, všakže? Úprimne, ani s nami to nie je úplne dokonalé, región je natoľko rozľahlý, že jedno poobedie nikdy nestačí na jeho úplne jazdecké pokrytie. Tentoraz sme sa rozhodli zísť z bežných ciest na tie užšie, kľukatejšie, miestami aj rozbitejšie.
Toto rozhodnutie zrealizovalo z posledného obdobia tradičné duo, moja modrá Mazda MX-5 a kamarátov ešte krajší modrý Lotus Elise MK1. Naša vláda by mala byť na nás hrdá. Vytvorili sme najmenšiu možnú skupinku, aká sa len dá, nezastavili sme sa ani pri živej dušičke a na tvári sme mali rúškoidné pomôcky. Ale nie, našej vláde ani to nestačí, na 6 dní sa nám túto psychohygienu rozhodla zatrhnúť, ako som počúval ich „tlačenku“, pardón tlačovku. Ja už fakt neviem, ako viac sa mám chrániť. Pán premiér asi nemá doma niečo poriadne šoférske…
Ale späť k výletu. Hneď prvý úsek Brezová pod Bradlom – Bukovec – Prietrž sa ukázal ako príjemný úvod a dal možnosť ukázať ľahkým zadokolkám, čo sa v nich skrýva. Jednej mysterióznej situácií sme sa však nevyhli, keď som vyletel na horizont ako vedúci voz, za ktorým bola hneď pravotočivá zákruta, priamo v nej, dokonca v jazdnom pruhu, stál dodávkar, ktorý si zmyslel, že je to najlepšie miesto na čítanie správ v mobile. Vďaka Bohu za dobre fungujúce brzdové platničky Hawk HP+.
Scenéria na týchto menej frekventovaných miestach bola jednoducho úchvatná, cesta viedla často po chrbtoch kopcov, takže miestami sme stáli pred dilemou, či sa namiesto pilovania prejazdov nechceme vlastne len kochať krajinou. Takýmto exponovaným miestom bol aj vrchol úseku medzi Chvojnicou a Vrbovcami. Schválne vám nebudem prezrádzať úplne všetko, nie preto, aby ste tam nejazdili, ale naopak, aby ste si dopriali vzrušujúce dobrodružstvo, ktoré tkvie práve v hľadaní a objavovaní.
My sme si na toto našli jednoduchý kľúč, ak si pozriete Google Maps, tak tie najtenšie možné čiary ciest boli tie, ktoré sme sa snažili zmapovať. Čo si budeme nahovárať, nie všetky boli úžasné, masáž podvozku sa diala častejšie, ako to máme radi. Niektoré však mali dokonca aj úplne nový koberec, čo nás na Bohom zabudnutých miestach prudko prekvapilo. Väčšina ciest bola dostatočne široká pre dve vozidlá, málokedy išla úplne rovno a keď aj, tak kopírovala profil kopca, obvykle to znamenalo zaujímavé klesanie alebo stúpanie, nakoniec sa však vždy dostavila v krátkom čase nejaká tá zákruta alebo sústava zákrut.
Pomaly vás asi isto prestáva baviť stále dookola čítať, aká super je Mazda MX-5 na okreskách (Lotus je ešte suprovejší) regiónu Kopanice. To, že sme tam teraz často, súvisí primárne s aktuálnou situáciou. Snažíme sa jazdiť, lebo to milujeme, ale je tu ALE. Vyhýbame sa zgrupovaniu na exponovaných miestach, akým je napríklad Pezinská Baba, ja naozaj nechápem provokatérov, ktorí tam stále húfne chodia a potom sa hádajú s policajtami, ktorí na nich, logicky, číhajú. Pri dnešných cenách benzínu, ľudia moji, snáď padá výhovorka, že musíte ísť na najbližší kopec, lebo inak vám nevydá na benzín…
Spoznávajte, objavujte a chráňte sa. To som vám týmto miniseriálom chcel odkázať. Doba je taká, aká je, musíme to akceptovať a prispôsobiť sa. Na tvrdohlavosť tu nie je miesto, lebo to dopadne nepekne. Pokiaľ budete robiť chaos, skôr či neskôr to vaše vyčíňanie orgány použijú ako argument, prečo treba tvrdo zakázať takéto “nedôležité” činnosti.
