Flashback mesiac späť. Sedím si tak za počítačom a hútam spoločne s kolegami z redakcie, čo by sme mohli vymyslieť. Niečo pre ľudí, niečo, čo tu ostatní nerobia, veď predsa – chceme sa s vami stretávať a dobre si pojazdiť. Ale ako to skombinovať? Klasické zrazy sme škrtli, postávať pri autách a pózovať pri svojom majestátnom tátošovi prenechávame ostatným. Koniec koncov, túrovanie studeného motora a gumovanie z parkoviska je niečo, z čoho sme už vyrástli roky dozadu. #Patníček je tiež akcia pre posedávanie a kávičkové diskutovanie. Chce to niečo ostrejšie, ale čo, keď prenájom okruhu je proste drahší ako gram čistého kokaínu?
A v tom sa Lacimu, nášmu IT-čkárovi, zrodil nápad v hlave. Začali mu chodiť rovnice spolu s binárnym kódom po hlave podobne ako Alanovi vo filme Hangover, keď vyhral pri BlackJacku tučné prachy. Jasné, prenajmime si trať v Dunajskej Strede! A tak sa to celé začalo. Hlavný ekonóm RevRats vypočítal vstupné, ktoré vyšlo zložitou rovnicou porovnávania celkových nákladov, ideálnej kapacity a celkovej priechodnosti trate. Týmto zložitým výpočtom sa zrodil koncept, ktorý sme skromne a s malou dušičkou predstavili najprv úzkej skupine priateľov – tzv. testovacej vzorke. Tá našťastie náš plán skúsiť usporiadať vlastný jazdecký event prijala pozitívne, vďaka čomu sa veci pohli vpred.
Flashback späť na 9. september. Nedeľné ráno vstávam 6:30, aby som do rosou pokropeného Clia RS naložil všetky veci potrebné na akciu. Catering v podobe nápojov, energy drinkov a polovice dennej výrobnej kapacity káveniek zabrali maličký kufor a hor sa do mekky maďarskej módy – Dunajskej Stredy. Sedem tridsať stredoeurópskeho letného času už štrngal kľúčami domáci pán pri bráne do motokárovej dráhy a ja, nedočkavý, som sa už videl na trati. Pŕŕŕ koníček, najprv ale treba nachystať veci, pripraviť tzv. backstage a až potom mohli prísť radovánky. Niekde okolo 8:30 ráno som už sušil orosený asfalt, aby sme o 9:00 spolu s celou redakciou mohli privítať prvých jazdcov.
Parkovisko aj samotná trať sa postupne plnila. Systém OPEN PIT LANE sa ukázal ako najlepší, vďaka čomu táto niečo okolo kilometra dlhá technická trať nebola nikdy preplnená. Celé doobedie sa tu striedalo vyše dvadsať áut – od driftujúcich MX5-tiek, cez Porsche 911 GTS, nabúchanú Hondu Civic Type-R, driftujúci Focus RS až po dve díZLOvice, ktoré ale už tradične berieme medzi seba. Rozdiely nerobíme, každý sa môže prísť naučiť a vyskúšať si svoje auto na limite, ak sa vie správať. Uff, skoro som povedal, že „je to predsa o ľuďoch a nie o autách“… Ups, vlastne som to povedal. Snáď mi kolegovia z druhej redakcie nepošlú faktúru na copyright.
Nikto nie je dokonalý a hoci sme mali dobrý úmysel ponúknuť platiacim účastníkom obed zdarma, Dunajská Streda nám v tomto pichla nôž do chrbta. Pizzerie otvárajú v nedeľu až o druhej poobede. Netušil som, že čípöš kultúra vyznáva tiež obedné siesty. Ešteže sme tam mali tie kávenky a rôzne koláčiky. Nevadí, nabudúce budeme vedieť, že máme objednať lokálneho stánkara s 50 cigánskymi namiesto čakania do neskorého poobedia. Obedovú pauzu sme využili na meranie najrýchlejšieho kola, v ktorom zvíťazilo Porsche 911 GTS s časom 49,68 s na kolo, v tesnom závese s časom 51,80 s sa doťahoval Peugeot 308 GTi. Víťaz si odniesol aj nejaké tie ceny, nech to dranie pneumatík nevyšlo nazmar.
Poobedie patrilo ďalšiemu tvrdému tréningu, kedy sa už viacerí šoféri trochu viac odviazali. Drifty, šmyky, technicky jazdené kolá… Výsledkom bolo nielen zlepšenie jazdeckých vlastností, ale tiež v jednom prípade druhá vrstva laku na nárazníku. Čo už, aj takéto incidenty patria k motoršportu a treba s nimi počítať. Našťastie sa nič vážne nestalo a aj samotný kamikadze pilot to bral športovo.
Kúsok pred šiestou, zmorení slnkom a najazdenými kilometrami, sme sa rozlúčili s poslednými účastníkmi eventu, cvakli zámok na bráne a s dobrým pocitom sa rozišli domov. Veríme, že ste si event užili rovnako, ako my z organizačného hľadiska a dúfame, že sa spoločne opäť vidíme pri druhom diely tohto amatérskeho motoršportového podujatia. Do zjazdenia, priatelia!
