V predchádzajúcom blogu som vás obohatil o informáciu, že som sa vrátil späť na “miaťácko-okruhovú” cestu, lebo… preto. Test na SLOVAKIA RING-u dopadol dobre. Dostal som tam síce jedno karmické varovanie, keď mi pri odchode motor naštartoval až na štvrtý pokus, ale nejak som to nebral vážne, auto má nabehaných 200 000 kilometrov a nie je to mladík, ale pomaly deduško, nejaké roztopaše mu odpúšťam.
Krásny slnečný štvrtok (24. 10. 2019) som pozitívne naladený nakopol mašinu (už obutú na semislick-och Zestino Gredge 07RS) a s kamošom na ikonickej Honde S2000 som vyrazil do Maďarska. Mohol by som sa posťažovať na mizerný stav komunity u nás, keď sa mi zopár ľudí prihlásilo, že pôjdu tiež, ale nakoniec sa ani neunúvali ohlásiť, že nejdú. Vlastne som sa nakoniec predsa len posťažoval…
Na tieto klasické morálne zlyhania som si rokmi síce zvykol, ale zamrzia stále rovnako. Pekný deň to ale pokaziť nemôže. Náhle vypnutie motora 17 kilometrov pred okruhom však áno. Zo 140 kilometrov sme s Mazdou zvládli väčšinu, ale nakoniec si povedala dosť. Po prvotnej úvahe som začal podozrievať senzor polohy vačkového hriadeľa, ktorý ma už raz zradil, ale na inej MX-5. Predpokladám, že to bude klasická boľačka týchto modelov. Podozrenie vo mne vzbudilo aj to, že už teraz daný diel nebol originálny, z predchádzajúcej skúsenosti viem, že druhovýroba nefunguje dobre (naposledy takýto pokus vydržal iba 30 kilometrov).
No nič, dali sme s kamarátom 500-metrový fitness a odtlačili sme Miatku rituálne k cintorínu, ktorý sa nachádzal na konci obce Rábakecöl. Cieľom tohto úkonu nebolo pochovať ju, jednoducho tam bolo obrovské parkovisko, aby bolo úbožiatko dôstojne odstavené a tak trochu chránené pred zlodejmi, kým sa nepríjemná situácia nevyrieši. Takto škaredo sme však deň nemali v pláne ukončiť, a tak sme sa previezli na okruh, vychutnávať atmosféru aspoň pasívne.
Na mieste sme si dali obed v reštaurácii, ktorá je súčasťou paddock-u a začali si deň konečne aj trochu užívať. Rôzne káry s rôznymi cenovkami si to rozdávali v priateľskom duchu, aj keď miestami to tak ani nevyzeralo. Toľko červených vlajok (nutnosť zliezť z trate dole) som nevidel už dávno, posledný trackday si viacerí chceli zjavne užiť naplno a sem-tam to prepálili. Ale nejaké zásadné škody na technike napáchané neboli.
Medzitým mi podal pomocnú ruku starý okruhový kamoš Drahoš, momentálne blázon do MX-5 Cup-u. Ako vlastník cup-ovej Miatky, ktorá, prirodzene, nie je na značkách, vlastní aj prívesný vozík. Prišiel, videl, odtiahol a pomohol. Zrazu sa mi vrátila viera v komunitu. Po ceste domov som si objednal problematický diel, som zvedavý, či môj tip od brucha bol správny.
Tak čo k tomu celému dodať. Urobil som veľa preto, aby som aspoň záver sezóny stihol, ale asi som reštart trochu unáhlil. V konečnom dôsledku sa zatiaľ nič hrozné nestalo a týmto začínam oficiálne prípravu na okruhovú sezónu 2020. Času dosť, prvé okruhové lastovičky začínajú až v marci, dovtedy bude Mazdička v tip-top kondícii. Čestné pionerske…
