TEST Renault Espace – sedem (ne)všedných dní

Zvyčajne nemám rád pondelky, ale tento zatiaľ vcelku ujde. Práve som zaparkoval a za zvuku z ešte cinkajúceho výfuku spomínam na práve končiaci predĺžený víkend. A že to bola jazda. Počasie mi dovolilo po dlhšej dobe vyvetrať svoje “kupátko” na horských priesmykoch a musím uznať, že to cíti aj moja telesná schránka. Športový podvozok a výfuk jednoducho robia svoje. Na druhej strane, moja myseľ je ako znovuzrodená a pripravená na úskalia nasledovného týždňa.

Utorok znamená návrat do reality všedných dní. Kupéčko obchádzam oblúkom a nasadám do Renaultu Espace, ktorý sa u nás uvelebil na týždeň. Takmer dokonalý systém bezkľúčového prístupu eliminuje moje zmätené ráno. Cestu do práce si “skracujem” zastávkou na benzínke, kde mi nová pumpárka, popritom ako platím za kávový života-budič, chváli auto. Vraj také pekné auto ešte nevidela. V danom momente tomu nevenujem veľkú pozornosť, keď však potom zastavím na semaforoch a môj pohľad skončí na odraze auta vo výklade, dávam pani pumpárke za pravdu. Chlapci z Renaultu sa s návrhom exteriéru naozaj vyhrali. Posunuli jeho design od veľkej dodávky, smerom k dynamicky tvarovanému crossoveru, ktorý je aj po dvoch rokoch od jeho predstavenia schopný otočiť nejednu hlavu na ulici.

Ako by povedal poet, ďalší deň znamená ďalší príbeh. Napriek tomu, že som sa tomu snažil všemocne vyhnúť, dnes musím pracovne na opačný koniec nášho milovaného Slovenska. Idem na otočku, takže ma čaká skoro 800 kilometrov. Ráno začínam klasicky, kávou. Namiesto pochvaly za auto dnes už dostávam od pumpárky široký úsmev a prianie príjemného dňa. S pomasírovaným egom nasadám do auta a hor sa na východ. Kým sa dostanem na diaľnicu, motor je už zahriaty a môžem vyskúšať jeho plný potenciál. Jednaosmička s výkonom 225 koní dokáže s Espacom, aj napriek jeho bucľatým rozmerom, pekne zacvičiť. Nejeden koncernový TéDéIčkár zostal zaskočený, akým tempom ho dokáže Espace obehnúť. Niet sa čomu čudovať, však deriváty (aj keď silnejšie) tohto motoru nájdete v najnovšej generácii Meganu RS a taktiež v znovuzrodenom Alpine. Zo všetkých dostupných motorizácii pasuje práve jednaosmička k charakteru Espace asi najviac.

Štvrtok je malý piatok. Takto som to aspoň počul v rádiu. Pokiaľ pracujete na vyvolenom poste v štátnej správe, tak sa s tým na rozdiel odo mňa môžete aj stotožniť. Ja dnes neviem, kde mi hlava stojí. Čaká ma mestské peklo návštev sociálnej poisťovne, stavebného úradu a čerešničky na torte v podobe “Daňáku”. Parkovanie v prvom checkpointe som zvládol za pomoci parkovacieho asistenta na výbornú. Trošku sa za to síce hanbím, ale práve som mal dôležitý telefonát a pri pohľade na menšiu kolónu, ktorá sa za mnou vytvorila, bolo nechať tento akt na samotné auto logickou voľbou. Druhý checkpoint prebehol hladko a bez komplikácii. Posledná zástavka bola celkom zábavná, keď ma ujo strážnik na parkovisku (koncipovanom ako jednosmerka) začal presviedčať, že tam na konci mi to s takým veľkým autom jednoducho nevydá. Keďže milujem výzvy, a zároveň sa blížil čas obedňajšej prestávky daňovákov, musel som sa spoľahnúť na systém 4Control. A dobre som spravil, nakoľko pri manévrovaní po meste s týmto systémom nabral Espace agilitu, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden malý hatchback.

Dnes mám rande so svojim mestom a v závere pracovného týždňa si kávu vychutnávam namiesto pumpy doma. Kamarát dnes oslavuje narodeniny, tak som sa ponúkol, že budem robiť šoféra pre celú partiu. S prísľubom dobre stráveného večera deň ubieha veľmi rýchlo. Šmahom ruky vyťahujem pred kamarátmi posledný rad sedadiel, no namiesto ovácií a všeobecného uznania začína rozprava, kto sa bude musieť uskromniť. Voľba logicky padla na Jura a Miša, nakoľko počet ich výškových centimetrov má najbližšie k detským hodnotám, pre ktoré sú tieto sedadlá primárne určené. Napriek ich počiatočnému zápornému stanovisku k výberu dopadla operácia úspešne a celú partiu som vysadil v meste. Pôvodne som mal byť iba šofér, ale poznáte to… Nejako sa to zvrtlo a Espace musel ostať do nasledujúceho dňa napospas mestskej džungli.

Asi som to prehnal. Strašne ma bolí hlava a jediné, čo som dnes schopný spraviť, je po vyprchaní aj poslednej kvapky alkoholu vyzdvihnúť môj Espace. Po ceste domov mi opicu, ktorú s pribúdajúcim vekom zvládam čím ďalej tým horšie, utlmuje masážne sedadlo a veľmi dobré odhlučnenie interiéru. Bez väčších komplikácii sa dostávam domov. Som KO.

Záver týždňa patrí vždy rodine. Pôvodne som mal dnes v pláne vyvetrať kupéčko, ale keďže sa mi nechcelo rozložiť kočík pomaly na úroveň atómu, vyhral Espace. Obrovský kufor so základným objemom 680 litrov ho zhltol v zloženom stave na stojáka bez najmenšieho problému. Najmenší člen našej rodiny zaspáva ihneď po uložení do auto-sedačky a zotrváva v tomto stave aj vďaka komfortu, ktorý Espace ponúka. Raz darmo, deti majú asi iné priority. A tak si krásy Strážovských vrchov vychutnáva skrz veľkorysú panoramatickú strechu iba moja priateľka. Ja sa na druhej strane bavím na okreskách v okolí Čičman a popri tom sa iba utvrdzujem, že Renault vyrobil takmer dokonalé rodinné auto.

Mohlo by sa vám páčiť