Na prvý pohľad sa to môže zdať ako úplne nelogická voľba. O tom, ako sa žije s hothatchom, som písal už dávnejšie. Tento faktor teda dajme bokom. Zvážme teda, že ak si chcete kúpiť niečo, s čím bude cesta do práce či víkendová naháňačka s kamošmi na okreskách alebo okruhu zábavná, sa výber riadne zužuje. Prirátajme budget okolo 18 až 20 tisíc s DPH a okruh potenciálnych kandidátov sa zužuje. A tak moja voľba prvotne padla na Renault Megane GT 205 EDC. Predvádzačka v Auto Ideal ma stála po pár stretnutiach niečo kúsok cez 18 tisíc eur.
Prvých pár tisíc kilometrov bolo v pohode. Pocit z nového auta tak rýchlo neomrzí. Po dvadsaťtisíc kilometroch, jednom roadtripe do Álp a jednom okruhovom dni som si ale povedal, že Megane GT je síce rýchly, ale nie dosť. Je to skôr taký civil, ktorý má skvelé jazdné vlastnosti, avšak chýba mu pár desať koní. A tak mi to začalo vŕtať hlavou…
Potom prišli R.S. Days a ja som si na okruhu mohol vyskúšať nový Megane R.S. a súčasne s ním odchádzajúce Clio R.S. Trophy. Prišiel som s tým, že odídem s chtíčom objednať si nové R.S.-ko, ale paradoxne ma na okruhu viac bavilo Clio Trophy. Lenže, objednať nové sa nedalo, a to existujúce sa stále predávalo za cenu vyššiu, než som bol ochotný zaplatiť. Takže som to začal pomaly púšťať z hlavy. Predtým som si ale ešte urobil malý internetový prieskum, za čo by som eventuálne mohol GT-čko vymeniť. Po vyšpecifikovaní detailov (výkon, vek auta, nájazd) nebola ponuka široká – Fiesta ST, alebo trošku ojazdenejší Focus ST (k Fordom nemám žiaden vzťah, takže nič), Peugeot RCZ (nič pre mňa), Mini Cooper S (tá generácia nemá dobre meno) a potom ešte zopár áut, ktoré sa koncepčne nehodili (SLK, A5 2.0 TSi, …). Od výmeny polročného auta som teda začal upúšťať.
Potom mi zazvonil telefón a predajca – kamarát hovorí, že Clio Trophy, ktoré sa mi tak páčilo, bude na predaj a cena bude viac než priaznivá, ak ho vezmem čoskoro. Nuž, nedalo mi to, zodvihol som telefón, zavolal do leasingovky, nahodil inzerát na GT-čko, predal auto, schválil zvyškové financovanie a o pár dní Clio Trophy stálo pred domom. Manželka mala „radosť“, že som opäť nedokázal potlačiť svoju automobilovú promiskuitu.
Toľko k príbehu, ktorý som pôvodne plánoval vtesnať do jedného odstavca. Príbeh však dotvoria dôvody, a tie sú dôležitejšie. Aj vďaka nim pochopíte, prečo práve Trophyčko.
Dôvod č. 1 – Je tvrdé
Pre niekoho K.O. faktor, pre mňa dôvod kúpy. Nový Megane R.S. je síce komfortnejší a rýchlejší, ale na okruhu pritvrdený CUP-ový podvozok, ktorý je oproti bežnému Cliu R.S. ešte tuhší, funguje nádherne. Náklony sú minimálne a s Cliom sa dokážem v zákrute „oprieť“ naozaj poriadne. S Meganom R.S. som si takú rýchlosť nemohol dovoliť a nepomáhal tomu ani 4Control, ktorý obyčajne chválim. Možno sa pýtate – jasné, ale čo v meste? Nuž, keď svoje auto máte radi, zabudnete na tie chvíľky, kedy vám pri prechode cez električkové kolaje Cola svojvoľne vyletí z pohára…
Dôvod č. 2 – Je žlté
Poznáte ten moment, keď si kúpite hothatch v bielej alebo čiernej farbe a medzi ostatnými športovými modelmi jednoducho zanikáte? Mám rád extravagantnosť, páčia sa mi farby, ktoré bežne na ceste nevidíte. A Sirius Yellow je jedna z tých, ktorá vyzerá fantasticky za akéhokoľvek počasia. Už dnes viem, že nabudúce si zvolím zasa niečo „besné“.
Dôvod č. 3 – Je hlučné
Nie je to úplne ten najlepší hluk, aký som kedy počul, ale je to dobrý hluk. Hluk, ktorý milujem. Rýchlosť umocňuje práve zvuk od motora a výfuku a bez neho si neviem svoje auto predstaviť. Potrebujem vedieť, že sa blížim k červenému pásmu a chcem, aby to počulo aj moje blízke okolie. Viete na čo sa najčastejšie sťažujú majitelia sériových Civicov Type-R či predchádzajúcej Fiesty ST? No predsa, že nemajú zvuk… A v Trophyčku je pekne vyladený Akrapovič – to najlepšie, čo poznám, takže proste netreba priplácať.
Dôvod č. 4 – Je to Trophy
Trophy = to najlepšie fabrické nastavenie, ktoré je od výroby pripravené na to, na čo ho chcem používať – na jazdenie po okruhoch. Žiadne nutné investície, ladenie, úpravy. Trophy je hotové tak ako je a bodka. Ušetrené prachy.
Dôvod č. 5 – Cena
Svoje Trophy som kupoval s nájazdom 10 000 km, čomu odpovedala aj zľava. Auto však je v záruke a keď som sa dopočul konečnú cenu, rozhodnutie bolo jasné. Ročné auto bez investícií, navyše fabricky odladené na „závodenie“, servisované iba v autorizovanom servise je pre mňa peknou kombináciou. Ľutoval by som dodnes, ak by som ho nezobral.
Možno Clio nie je ultimatívny mini hothatch, nemá škrupiny ako predchádzajúci Megane R.S., má lacne pôsobiaci interiér, ale ponúka slušnú funkčnú výbavu, špičkový výkon (220 k / 280 Nm) či nízku hmotnosť (+/- 1 300 kg pohotovostná). A to sú faktory, ktoré sa cenia, ak si chcete cestu užívať a nie ju len prejsť v hybernačnom móde. Za pol roka som s Trophyčkom prešiel viac než 20 000 km, väčšinou po slovenských cestách a moja chrbtica, ako aj podvozok auta je stále v poriadku.
