TEST Peugeot 308 GTi – Francúzska spojka

Rozhodnutie vstúpiť do sveta hot-hatchov bolo viac-menej definitívne. Otázkou zostávalo, ktorý z nich ma bude schopný nielen vytiahnuť v skoré nedeľné ráno z postele pod kopec, ale dopraje aj dostatočný komfort na cestách za pracovnými povinnosťami. A keďže tie ročne zhltnú niekoľko desiatok tisíc kilometrov, výber bol hneď na začiatku ochudobnený o skvelý Mégane R.S. Trophy, či Civic Type-R.

Peugeot na počudovanie už dlhý čas neponúkal v tejto triede žiadneho presvedčivého adepta, výnimkou bolo len famózne kupé RCZ R. Toho životná kapitola sa síce uzavrela bez nástupcu, jeho technika sa však z veľkej časti presunula pod praktickejší kabát modelu 308. A hoci GTi na prvý pohľad neprezrádza svoj potenciál hlasným krikom a teatrálnymi gestami, v jeho útrobách sídli poctivá mechanika. A pre také autá mávame zväčša slabosť.

Žiadnych päť režimov nastavenia pre tlmiče, riadenie alebo benevolentnosť stabilizačného systému. V Peugeot Sporte naladili 308 GTi podľa klasického receptu a schopnosti podvozka korunovali mechanickým samosvorným diferenciálom Torsen. O to viac zamrzí, že sa nedá ich receptom sem-tam zamiešať klasickou ručnou brzdou. Najväčšiu pozornosť a pohľady však priťahujú predné brzdy, v ktorých má prsty Alcon. Plávajúce kotúče s priemerom 380 mm a 4-piestikové strmene zastavia auto zo stovky na rovnakej vzdialenosti, ako to dokáže Porsche 911.

A hneď po brzdách prichádza od ľudí najčastejšie otázka na motor. „Koľko to má? 270 koní? Z jednašestky?“ A pohľad pod kapotu je ihneď plný pochybností. Lenže „jednašestka“ dostala spevnené vnútornosti, kované piesty, prídavné chladenie olejom a skutočnú chuť do života. O tom, že ju v kombinácii s pohotovostnou hmotnosťou len 1280 kg neradno podceňovať sa presvedčilo už mnoho letcov, sedlajúcich oveľa väčšie objemy. Či už chlapci v BMW 330d, samozvane čistiaci ľavý diaľničný pruh alebo nabudení manažéri v Superbe 2,0 TSI 4×4 alebo E 350 CDI.

Bolo by však chybou „trápiť“ až 2,5 barmi dopovaný motor len na rovinkách a diaľnici. Na to má podvozok 308 GTi až príliš talentu. Zohriať olej, tlmiče a gumy, priostriť tlačidlom Sport reakciu na plyn a Peugeot je pripravený predviesť sa na kopci či okruhu. S tak silnými a dobre dávkovateľnými brzdami, trakciou predných Michelinov Pilot Super Sport a chuťou zadnej nápravy po ubratí plynu utiahnuť stopu ide o jedno z najlepších a najzábavnejších zvezení medzi súčasnými hot-hatchmi. Motor navyše tlačí auto medzi zákrutami vpred s vytrvalosťou a jeho výkon graduje až po obmedzovač bez toho, aby mu v najvyšších otáčkach nedôstojne došiel dych.

Moje prvé stretnutie s Peugeotom 308 GTi bolo viac-menej náhodné. O to viac ma však hneď po prvých kilometroch prekvapil svojou každodennou použiteľnosťou. Na netradičné rozmiestnenie interiéru som si zvykol behom hodiny. Jediné čo vie rozladiť aj po mesiacoch spolužitia je zbytočne komplikované ovládanie klimatizácie cez dotykový displej, ktorý sa navyše občas dlho preberá z letargie.

Áno, je pravda, že po prezutí zo zimných pneumatík na letné je auto tuhšie a sem-tam si na nedokonalosťami hodne posiatymi cestami cenzúrovane pospevujem. A v záujme zachovania mojej duševnej pohody som sa musel na 19-palcových diskoch tiež rozlúčiť s parkovaním aj na tých najmenších obrubníkoch. Aj tak však ide o jeden z najpoužiteľnejších a pritom najzábavnejších hot-hatchov na trhu, v ktorom bez problémov odveziem štyroch ľudí aj s lyžami alebo premiestnim sadu bubnov.

Civic Type-R má síce o čosi besnejšiu a ostrejšiu náturu a Mégane R.S. Trophy dáva vodičovi o kúsok agresívnejší a mechanickejší pocit, ale ani v jednom za nimi GTi príliš nezaostáva a na oplátku ponúka o dosť väčšiu každodennú použiteľnosť. A v neposlednom rade je oproti ostrým konkurenčným dvojlitrom aj reálne úspornejšie. Dostať sa na Hungaroring predpisovým tempom sa dá pokojne aj za šesť litrov deväťdesiat päťky. A to sa potom o čosi ľahšie páli benzín na cestách, ktoré za to skutočne stoja.

Mohlo by sa vám páčiť