Petite Trackday vol.2 – Tak trochu ďalší pilotný diel
- Od Miloš & Laco
Po nedávnom pilotnom okruhovom jazdení na motokárovej dráhe v Dunajskej Strede sme sa dušovali, že to bol iba pokusný neverejný pilotný diel, ktorého cieľom bolo vychytať “muchy”, aby nabudúce bolo všetko tip-top. Lenže, čo vyzerá na prvý pohľad jednoduché, v realite môže byť zložité. Predchádzajúca skúsenosť nám ukázala niekoľko vecí, ktoré sme nutne museli zmeniť.
V prvom rade veliteľské stanovisko priamo na trati, aj keď v bezpečnej zóne, sa neukázalo ako práve najbezpečnejšie. Tak sme ho presunuli mimo trate. Ďalej sme prišli na to, že slnko je super, bez neho by nebol život, ale byť vystavený jeho lúčom počas celého dňa je už menej super. Preto sme zakúpili stan a.k.a. headquarters. Minule viazol aj catering, predsa len, dať lokálnej pizzérke objednávku vyše 20 kusov znamenalo, že obed sa konal neskoro poobede. Takže po novom boli k dispozícii čerstvé pagáčiky a chlebíčky už od rána a pizza sa objednávala trochu efektívnejšie (aj keď to nebolo úplne dokonalé ani tentoraz).
Jazdiť celý deň v jednom smere znamená jemne deštruktívny nápor na jednu stranu pneumatík. Preto sme jazdnú trať v polovici jazdného času jednoducho otočili. Nech to majú borci pestrejšie a nech aj tým pneumatikám trochu uľavia. A prečo sa unúvam vysvetľovaním tejto „omáčky“? Pretože nakoniec sme sa neodvážili úplne otvoriť ani tento diel seriálu laickej verejnosti. Práve z dôvodu, že sme cítili, že ešte musíme niektoré prvky doladiť. Treba si uvedomiť, že tu sa reálne jazdí, takže aj bezpečnosť divákov i jazdcov musí byť nepriestrelne podchytená. Neboli sme si istí napríklad priepustnosťou trate. Maximálny počet sme nakoniec empiricky stanovili na deväť. Keď už bolo na trati desať áut, začal sa tvoriť menej bezpečný vláčik.
Práve priepustnosť bola trochu citlivejšia téma, ktorú bolo treba rozumne predostrieť účastníkom. Síce máme 25-30 jazdcov, ale na trati nemôžu byť naraz. Toto sa však nedá klasifikovať ako neduh, pretože sa jazdí od 9:00 do 17:30, na nedostatok príležitostí na vyžitie sa nesťažoval nik. A ešte sme narazili na jeden, v podstate príjemný jav. V rámci interného klubu RevRats sme do dvoch dní naplnili všetky miestenky. Záujem o jazdenie prekonal naše očakávania. Ale cez obmedzenie 30 vozidiel sa prehupnúť nevieme, čo nám spôsobuje hlavobôľ, lebo zatiaľ nemáme možnosť, ako ukojiť veľký verejný záujem. Našťastie, máme zimnú prestávku, ktorá nám dáva dostatok priestoru na hľadanie prijateľného riešenia.
Odhliadnúc od týchto formálnych problémov, samotné jazdenie dopadlo na jednotku s dvomi hviezdičkami. Alebo tromi. Vozový park bol zase rozmanitý, okrem tradičnej Miata enklávy sme mali Porsche 911 Carrera GTS, Chevrolet Corvette, Lotus Elise, BéeMWé eM3, véééľa hothatchov (Focus RS, 308 GTI, Civic Typer R, Mazda 3 MPS, Clio RS Trophy, Abarth 500 atď.), jedno šialené oldskúl Audi 80 quattro (cca 450 koníkov), ktoré driftilo na asfalte na úrovni rally špeciálu a kadečo iné.
Príjemným zistením bolo, že aj duchovná atmosféra udalosti bola veľmi pozitívna, keď niekto potreboval poradiť, požičať nejaký nástroj na jemné doladenie techniky, hneď sa mu dostalo zadosťučinenia zo strany účastníkov. Naše očakávania v tomto smere nie sú obvykle vysoké, ale tentoraz sme sa cítili ako na nejakej párty, na ktorej podávajú rajský plyn a veselé marihuanové koláčiky. Všetci sme sa smiali a tešili, až nám to vzhľadom na náš pokročilý vek bolo divné. Vážnosť a starosti sme zjavne nechali pred vstupnou bránou do areálu.
Ako hovorí klasická hláška z filmu Casablanca: „I think this is the beginning of a beautiful friendship„, tak prenesene na naše reálie sme cítili, že tieto pilotné diely seriálu určite pretavíme do niečoho veľmi pekného a pravidelného. V zásade, keby sme zachytili zo strany čitateľov veľmi pozitívne podnety, nebránime sa organizácií ani na veľkom okruhu, Slovakia Ringu alebo maďarskom Pannónia-Ringu. Ale zatiaľ ostávame pekne krásne na juhu Slovenska, v Dunajskej Strede.
