Dlho som nemusel rozmýšľať nad titulkom tohto krátkeho cestopisu, on sa totiž ponúkol sám v priebehu dňa a ostal akýmsi malým interným žartíkom, ktorý vám vysvetlím neskôr. Celé to totiž vzniklo oveľa skôr, keď náš kolega Ladislav, familiárne volaný Laci, sa zhostil opäť nie veľmi príjemnej úlohy. Ako medzičlánok medzi maďarskou organizačnou zložkou, ktorej velí už kamarátsky zvaný András, a slovenskými okruhomilcami, sa Laci zhostil malej organizácie.
Pravidelní návštevníci Pannonia-ringu (ľudovo zvaného a rodovo pozmeneného na Panónka) už vedia, že ako začiatok, tak i záver sezóny sa vždy odohráva tu. Laci teda cez Andrása vybavil špeciálne podmienky len pre kamarátov z Felvídeku a prihlasovanie sa mohlo začať. Účasť mala byť silná, ale ako to už býva, keď nezbierate peniažky vopred, záväzná nie je ani smrť. A tak sa namiesto desiatky jazdcov dostavili na okruh iba piati šoféri. Staré-známe mená sa stretli na parkovisku, aby sa pred poobednou šichtou na trati naobedovali a vyservisovali si autá. Ja som prišiel na Cliu Trophy, kolega Janko z rovnakej fabrickej stajne na svojom Megane RS Cup S a do silnejšej ligy sa prihlásili tri generácie M3-iek. Ako to už kamarát Peter trefne zhodnotil, tri generácie prišli v troch vyhotoveniach – raw, medium a well done. Martinova E46-ka je tá raw, Peťova E92-ka je medium, nuž a Vladova F80-ka je well done. Pochopíte prečo, keď sa k nám raz pridáte.
Tento rok na grandióznom pomyslenom finále sezóny však na Panónke nebolo nič šokujúce. Nikto nejazdil na červenú vlajku, nikto z nás neskončil v tráve, nikto nemal kolíziu, nikto nevytrhal pneumatiky, trať bola poloprázdna a ani to počasie nebolo hnusné. Až je to divné, ale podmienky boli nechutne dobré a o to viac sme si to užili. Tri 30-minútové stinty boli takou ideálnou porciou zábavy, štvrtý, tesne pred zotmením, bol bonusom, ktorý som už ja osobne ako jediný zo skupiny vynechal. Užili sme si fakt vcelku nadpriemerne.
Vrátim sa ale ešte nachvíľu k titulku. Maďari sú totiž známi tým, že cudzie jazyky im nie sú veľmi blízke, aspoň nie od hraníc po Panónku. Takže, ak neviete po maďarsky, ako sa dohovoríte v Race Office, najmä ak máte individuálnu dohodu, ktorú sprostredkoval kamarát Ladislav a navyše na Panónku skrz pracovných povinností nemohol prísť? Prvý to išiel risknúť Peter a pri registrácii použil medzinárodne uznávanú frázu „mit Laci„. „Hello, okay,“ prišla rýchla odpoveď a bolo to. Druhý som išiel ja: „Hi, I am from Slovakia.“ …“Hello, okay, mit Laci?“ … „Ja, mit Laci, from Slowakei.“ … „Gut, sport – fast or slow?“ „Slow, thanks.“ A bolo to… Ďalší účastníci si už potom len vystačili s frázou „mit Laci“ a bolo to.
Zaslúžená rozlúčka so sezónou dopadla opäť raz na jednotku, a tak vás vyzývam, aby ste sa nebáli nabudúce pridať. András nás totiž všetkých pozýva na štart sezóny na Panónke, ktorý bude už 9. marca 2019. A my sme sa už prisľúbili. Takže nabudúce sa stačí nadrillovať frázu „mit Laci“, obuť poriadne pneu na auto, skontrolovať brzdy a za pár desať eur si nadštandardne užijete deň a naučíte sa (hlavne bezpečne!) o svojom aute toľko, koľko sa nenaučíte na Pezinskej babe či lokálnych okreskách za rok. Takže neblbnite na cestách a prídite na okruh! A nehanbite sa, starí harcovníci vám radi pomôžu vysvetliť ako jazdiť rýchlejšie a lepšie.
