Takmer všetci a stále sa naháňame za dokonalosťou. V práci, v škole, v rodinnom živote, proste všade. Snažíme sa vytvoriť svoj ideálny svet. Ten svet, ktorý je podľa našich predstáv. Ale našli ste si niekedy čas zamyslieť sa nad tým, ako by tento ideálny svet vyzeral? Ako by ste žili, ako by ste fungovali, keby bolo všetko ideálne? Mňa o tejto alternatíve, o tomto ideálnom svete donútila rozmýšľať motorka. A výsledok? Ten nech si každý nájde v písmenách nižšie.
Poďme pekne po poriadku a začnime s predstavením. Honda CB 750 Hornet. Keď sa nad tým hlbšie zamyslím, treba legendu predstavovať? Generačne prešla veľkými zmenami, ale myšlienka ostala zachovaná. Myšlienka, že zábava na motorke nemusí automaticky znamenať 200+ koní, že váha zohráva nemalú úlohu, že správne poskladané a odladené komponenty môžu ďaleko prevyšovať nie úplne odladené high-end diely, ktoré si žijú vlastným svetom a výborne vyzerajú tak akurát v prezentačných materiáloch.
CB-čku v testovanej verzii poháňal 755-kubíkový, vodou chladený dvojhrnček Unicam. Historicky sa tak prešlo z vysokootáčkových štvorvalcov a ja musím uznať, že tento krok bol správny. Aj keď 67,5 kW (cca 92 koní) pri 9500 otáčkach a maximálny krútiaci moment 75 Nm pri 7250 otáčkach dvihne skôr kútik na perách, ako spôsobí zježené chĺpky na predlaktí, jazda okreskami má úplne opačný efekt. Vďaka 270-stupňovému kľukovému hriadeľu má dvojvalec taký charakter, ktorý Vás donúti zamyslieť sa nad možnosťou chyby pri určovaní vyššie spomínaných hodnôt. Nemať vedomosť o tom, že motor neprešiel zásadnými zmenami a teda výkonovo bude na tom rovnako, tak by som sa bol ochotný hádať o tom, že 2026-tka má ďaleko cez 100 koní. Takto sa to robí do psej matere. 150, 170, 200 PS je síce super, ale na čo, keď… Na toto nech si už dá odpoveď každý sám. Ja by som to možno len doplnil otázkou, že koľkí z nás, motorkárov, dokážu plne využiť potenciál motoriek už v tejto výkonnostnej kategórii?
Posuňme sa ale k tomu, čo Hornet robí ozajstnou „osou“. Tým je samotná jazda. Dva testovacie dni na Pezinskej Babe, denné diaľničné dochádzanie do bratislavskej premávky. Diametrálne odlišné situácie, ktoré zažívame všetci. Najprv to najnudnejšie, ale určite nie nepodstatné – diaľnica. Mám výšku 185 cm a teda na ergonómiu „naháčov“ som veľmi často kritický. V tomto prípade? Mám pocit, ako keby sa vyvíjala na jednom z tých vyšších Japoncov. Proste všetko je tak pohodlné, že v podstate by to také ani nemalo byť. Dovolil som si porušiť všetky pravidlá zmluvy o zapožičaní pre redakciu (mea culpa – dobrovoľne sa priznávam a som pripravený znášať dôsledky) a na pár kilometrov som si vymenil motorku s mojím 156 cm vysokým kamošom. A čuduj sa svete – mal rovnaký pocit. Motorka ako pre neho. Je toto vôbec možné? Je, aj keď mi to nedáva úplný zmysel a netuším, ako sa toto dá takto zvládnuť.
Ďalšia časť – mestská premávka. Aj pri širších riadidlách stále relatívne kompaktné rozmery, ktoré sa spojili s dávkou odvahy a mladíckej nerozvážnosti (mám 45), z nej urobili ihrisko. Prepletanie sa pomedzi autá vie byť zábavné, hlavne keď sa dokážete spoľahnúť na okamžitú reakciu plynu vo veľmi širokom pásme otáčok, resp. v prípade potreby na dvojicu 296 mm kotúčov, na ktoré zatlačia radiálne uchytené štvorpiesty. A predovšetkým tohtoročnú novinku – E-Clutch. Tej venujem samostatnú časť, lebo si to zaslúži.
Okresné cesty a zábava na nich. Dostávame sa do úplne inej, samostatnej dimenzie riadenia, jazdenia, zábavy. Hornet svojím nastavením 41 mm otočenej vidlice Showa SFF-BP so zdvihom 130 mm a zadným centrálnym tlmičom Pro-Link so zdvihom 150 mm a elektronikou, ktorá umožňuje meniť jazdné režimy, silu brzdenia motorom, mieru zasahovania trakčnej kontroly a mnoho ďalších nastavení, rozhodne patrí medzi to naj, čo sa dá kúpiť, jazdiť, užívať si. Tých cca 90 koní ocenia aj menej skúsení jazdci, lebo pretočenie pravačkou vo výjazde zákruty nebude automaticky znamenať prechod pred bránu Sv. Petra. Nízku váhu, agilitu a nastavenie geometrie zase dovolia tým skúsenejším jazdu, ktorá (napr. na Pezinskej Babe) potrápi nejeden superšport s dvojnásobným výkonom. Jednoducho toto odladenie je až tak dobré, že som pol dňa krútil neveriacky prilbou, kam sa to dá ešte posúvať, kde je hranica dokonalosti.
E-Clutch. Tomu som sľúbil samostatnú časť, keďže sa jedná o hlavnú tohtoročnú novinku. Nie je to automatická prevodovka ani DCT-čko. Na prechod medzi jednotlivými prevodovými stupňami je stále potrebná ľavá noha. E-Clutch elektronicky ovláda spojku, takže pri rozjazde a zastavení nemusíte používať prsty pravej ruky na spojke. Výhody tohto systému som ocenil hlavne v mestskej doprave, kde je „zelená vlna“ semaforov iba ilúzia. Žiadne držanie spojky, žiadne hľadanie neutrálu. Proste zastavenie na prvom prevodovom stupni a ostatné zariadi elektronika. Honda sa chváli aj plynulejšou a rýchlejšou zmenou prevodových stupňov oproti klasickému quickshifteru, ale toto asi neviem objektívne zhodnotiť. Čo je pre mňa najdôležitejšie v tomto smere, je fakt, že nikto Vám E-Clutch nevnucuje. Spojku môžete využívať klasicky.
OK. Je potrebné spomenúť aj veci, ktorým som pri tom všetkom až takú pozornosť nevenoval, pre niekoho sú však podstatné a môžu rozhodovať pri výbere, resp. môžu do istej miery ovplyvniť rozhodovanie. Dizajn je ešte o čosi ostrejší, agresívnejší. Dvojica LED svetiel vpredu, hranatá nádrž, v E-Clutch verzii spodný kryt motora a „prdel“ skôr zo superšportu. Čo viac dodať. Súčasný, nie až tak jasne zadefinovaný dizajnový smer. Na informovanie jazdca slúži 5-palcový TFT displej, ktorého čitateľnosť je výborná za všetkých svetelných pomerov. Je pravda, že do dnešných dní som sa nedokázal úplne skamarátiť s infotainmentom, ktorý Honda používa, ale aj to je skôr o zvyku a osobných preferenciách.
V závere sa vrátim k otázke z úvodu. Ako by ste žili, ako by ste fungovali, keby bolo všetko ideálne? Žili by ste ako s Hondou CB 750 Hornet E-Clutch. Všetko by bolo pekne usporiadané, všetko by Vám sedelo, so všetkým by ste boli spokojní. A je to super, ale… To ale bolo pre mňa podstatné. Mám potrebu doplniť vetu na miesto tých troch bodiek. Možno patrím k ľuďom, ktorí chcú vždy niečo riešiť, mať v živote nejakú nedokonalosť. Niečo, čo ich dokáže motivovať k hľadaniu riešenia danej situácie. Pri Hornete som nič také nenašiel. Či je to dobré? Určite je. Pre niekoho. Mne ten kúsok nedokonalosti úprimne trochu chýbal.
Som presvedčený, že Honda tohtoročným modelom zaloví ešte hlbšie vo vodách potenciálnych klientov. Dokonca možnosť „osekanej“ výkonnostnej verzie jej dáva ešte väčšie predpoklady chytiť do siete začínajúcich motorkárov, ktorí sa z nej už len veľmi ťažko dostanú, takže úspech je takmer zaručený. Ja osobne, a to aj napriek tomu, že je to úžasný, výborne odladený, po všetkých smeroch dotiahnutý stroj, by som sa poobzeral aj po niečom inom. Taký paradox života. Niekto Vám dá dokonalosť a vy chcete viac. Chcete nedokonalú dokonalosť.
