Aby sme si to vyjasnili. Na Myjave som bol nedávno, ale Miloš sa chcel rozlúčiť so svojím Hulkom 911 ešte poslednou jazdou, tak som sa rozhodol, že s ním vybabrem. Úzke myjavské cestičky, ideálne mimo hlavného prúdu, ho určite rozladia, bude mrzutý a bude chrliť výhovorky, že 911 je stavaná na niečo úplne iné. Niežeby som bol zlý od kosti a mrzutosť iného by ma tešila, ale mesiac sme počúvali, aká je 911 rýchla a úžasná, no čo je veľa, to je veľa!
Najskôr sme si struhli redakčnú poradu v trojici, následne sme sa rozlúčili s Abarthom, Mišo nás musel opustiť kvôli pracovným povinnostiam. Na Miloša som sa rozhodol ísť pozvoľna, naladil som ho rýchlou trasou so zaujímavými horizontami Dechtice-Vrbové. To je úsek, kde sa hot hatch poriadne zapotí, Porsche menej.
A potom mi to začalo vychádzať. Hneď na začiatku technického úseku Vrbové-Krajné-Jablonka sme chytili blato z poľa, ktoré na ceste zanechali poľnohospodárske stroje. Samotný úsek bol doobeda sám o sebe dostatočne šmykľavý, keďže teploty boli iba tesne nad nulou. Ak som to ešte nespomenul, Hulk disponuje výhradne zadným náhonom! Ďalej sa to už trochu ukľudnilo a v okamihu, keď sme si už trochu začali užívať, sa pred nami objavilo mesto Myjava, kde sme si dopriali cigánsku pečienku na parkovisku pred Tescom – a bola chutná.
Na úsek Myjava – Brezová pod Bradlom sme sa tešili obaja, je to síce technická paráda, ale s veľmi dobrým povrchom. Po nej už mal Miloš trpieť. V Brezovej sme zabočili na niečo užšie, pokrútené, vlečúce sa po kopcoch s pekným výhľadom. Reč je o ceste na Bukovec, potom hore cez obec Lúka, Vrbovce, až do Chvojnice. Na tejto etape musel Hulk miestami prekonať rôzne povrchové nástrahy vo forme divotvorne pospájaného asfaltu, na vyslovenú dieru do stredu zeme sme ale nenatrafili. Napriek tomu našimi strojmi to slušne triaslo, a tak som čakal, čo teda Miloš pri prestávke na kopci pred Chvojnicou spustí.
Skúsil som zákerne s otázkou:”Dobrá cestička, však?” Jeho odpoveď, že fajnová, ma nemohla uspokojiť, tak som vŕtal ďalej. Nakoniec sme sa dostali k výsledku, že je alergický na všetky plakania ohľadom kvality asfaltu tu, či inde, on je obvykle dostatočne dobrý, len rádoby športové podvozky na niektorých autách nestíhajú. Porsche má podvozok dobrý, takže on nemal žiadne výhrady a chce jazdiť ďalej a rovnako intenzívne. V konečnom dôsledku sa s tým dá iba súhlasiť. Moja MPS-ka má síce tvrdý podvozok, ale nikdy mi neskákal tak, aby som stratil kontakt s vozovkou, takže aj z mojej strany je to bez výhrad.
Po tejto skoro blamáži, keď som čakal niečo iné, ako som dostal, som sa rozhodol Hulka odmeniť pekným úsekom Šance-Myjava. Dramaticky sme prefrčali pod železničným mostom, aby sme sa trochu pošmýkali na jemnom závane sneženia. Záver patril technickej bodke Poriadie-Stará Turá, ktorú som si výdatne užil minule aj na MX-5, takže som presne vedel, do čoho ideme. V Novom Meste nad Váhom sme si povedali čau a rozišli sme sa s pocitom dobre vykonanej práce.
V rámci posttripovej debaty sme ešte neskôr večer rozoberali nadobudnuté zážitky cez sociálne siete. Vyšlo nám, že duo Porsche 911 Carrera S – Mazda 3 MPS ladilo nielen jazdne, ale aj vizuálne, pekná červená so svietiacou zelenou pútali pozornosť hádam všade. Nakoniec ešte Miloš poznamenal, že na týchto cestách to nebolo vôbec zlé ani s 911, ale keď sa tam raz vráti s Caymanom, bude to ešte lepšie…
