Zatiaľ dobre. Naozaj. Žiadna odťahovka, chybové hlášky, vynechávanie motora, dym, proste nič. Na 18-ročnú rotačnú háklivku až podozrivo dobre. Ale v rámci rekapitulácie treba povedať, že vozidlo som kupoval so stavom 107 000 km s tým, že v 100 000 km sa menili tesnenia apex seals a pár vecí, ktoré sa pri takejto činnosti kontrolujú a menia. Pojazdný som od polovice mája, keď skončil administratívny prepis na slovenské doklady a za dva mesiace sa mi podarilo nakrútiť 3000 kilometrov.
A neboli to hocijaké kilometre, ale priam famózne. Hneď ako prvý trip sme veľmi jemne pobozkali Alpy. Potom som musel ísť, ako ináč, na Kopanice. Na Pezinskej Babe som bol viackrát. Štiavnické vrchy tiež neostali zanedbané a naposledy som sa potešil príjemným pobytom v Strážovských vrchoch, ktoré mám čerstvo v pamäti, takže popíšem trasu bližšie, aby sa niekto mohol prípadne inšpirovať.
Po nudnej jazde na D1 som konečne z Ilavy odbočil na Košecké Podhradie, aby som sa dostal k Zliechovu. Tento úsek je príjemne úzky a jemne technický, je to taká predohra k tomu, čo príde. Odtiaľ je to len krôčik do Čičman, kde je jednoducho nutné zastaviť a urobiť si nejakú klišé fotku pri počarbaných domoch a dať si bryndzové halušky. Ja som však neodolal domácej kapustnici, predsa len, trochu som sa bál, že technické Vrícko vytrestá môj plný žalúdok. Ale aby som sa tam dostal, musel som prežiť polovicu Fačkovského sedla, ktorá je v zlom stave, po vrchole sa ale mihnutím magickej paličky povrch zmenil na bezchybný.
V Kláštore pod Znievom som si doprial výstup na kalváriu, aby sa smart hodinkám potočil krokomer. Potom nasledoval nudný presun cez Nitrianske Pravno do Bojníc, avšak trasa do Nitrianskeho Rudna už stojí za to. Teda stála by, keby nebola tak preplnená, ale trpezlivé typy si počkajú niekde odstavené, kým vlna áut zmizne v nedohľadne. Inak v Nitrianskom Rudne je super duper dobrá zmrzka, taká v bočnej uličke. Príchuť “arašidové maslo”, mňam.
Z Rudna sa Homôlka priam pýta, takže aj toto volanie ostalo vypočuté a nejak záhadne bola v sobotu poobede prázdna, bol to oprávnený vrchol výletu. Odhliadnúc od výkonového deficitu (maximálnych 231 koní treba až príliš dolovať), ten pocit, akým si Mazda sadá do zákrut ma len uistil, že tento rok sme urobili v redakcii extraordinárne dobrú voľbu ohľadom projektového auta. Ľahký predok počúva pokyny volantu aj napriek postarším UHP a ani v ostrej paľbe nezneistia šoféra. Pri šikovnom využívaní pohonu zadnej nápravy sa mi nedotáčavosť vyhýbala oblúkom (heh, zaujímavý slovný zvrat, nie, práveže nebol žiadny nedotáčavý oblúk). Approved by Vrícko.
Dokonca aj ceny PHM trochu poklesli, takže to bolo aj z tohto pohľad lepšie ako minule. V zásade wankel papá aj 95-ťku, ale keďže niekedy kempuje v garáži dlhšie, tak 100 oktánová E5-ťka sa javí ako logický alibizmus. Iné problémy spolu nemáme. Papá si slušne, ale to sa vedelo. Rovnako si vypýta olej pre dvojtaktné mechanizmy priamo do nádrže. Samotný motorový olej neubúda vôbec, počas 3000 kilometrového úvodu nechýbal ani milliliter.
Spomínaný olej sa menil ihneď po kúpe, to je taký tradičný rituál, inak pre zaujímavosť, objem okruhu je približne 7,5 litra, ale keďže je dosť košatý, Rexona (ako ju po novom volám) má aj dva medzichladiče v nárazníku, nie je možné ho vymeniť len tak jednoducho celý. Podarilo sa mi vyžmýkať iba necelých 5 litrov. A to je aj dôvod, prečo by sa mal meniť častejšie, takže onedlho si toto malé divadielko zopakujeme. Preventívne sa vymenila aj chladiaca kvapalina, bola tam záhadne ružová, mala byť zelená FL-22, ktorú vyrába napríklad aj výrobca Ravenol. Tej treba 10 litrov, ale keďže som chcel dôkladne vypudiť ružovú hrôzu, postupne som okruh prepláchol 20-timi litrami destilovanej vody. Pri prvých modeloch je známe, že majú slabší štartér (1,3 kW), tak aj na ten prišlo, pôvodný fungoval bezchybne, ale dal som na rady skúsených, že sa oplatí meniť za silnejší (2 kW), Mazda si túto achillovu pätu sama uvedomovala a po facelifte už montovala práve ten silnejší.
Predné brzdové platničky boli pôvodne obskúrne greenStuff-y od EBC, ktoré sa hodia tak jedine na Smart do mesta. Dobré skúsenosti z pohľadu brzdného účinku máme s Hawk-ami HP+, takže tu ani nebol priestor na experimenty, podobne je to aj s brzdovou kvapalinou, takže Motul RB660 to istí. Iné úpravy zatiaľ neprebehli, v týchto teplách na okruhoch rotovať zatiaľ nebudeme, ale jeseň by mohla byť plodnejšia, aj čo sa týka účasti na trackday-och.
Keďže toto nie je klasický test, kde je nutné podľa šablóny uviesť ako pozitíva, tak aj negatíva, tak negatíva tentoraz priestor nedostanú. Lebo v danom kontexte toho, čo sme o aute už vedeli aj teoreticky, následne si to prakticky prežili, tak ani nie sú. Nenastalo žiadne nepríjemné prekvapenie. Rotačný motor má svoje špecifiká, s ktorými sme ochotní fungovať, ba dokonca ich považujeme za výhodu, lebo aspoň je o čom písať. Pri bežnom aute skončíte rýchlo a práve preto je bežné…
