Pandémia, vojna na Ukrajine, inflácia, vysoké ceny paliva a iné negatívne javy v spoločnosti nás mnohých prinútili prehodnotiť svoje životné priority, prípadne vykonať nejaké protiopatrenia. Niektorí nakúpili zásoby na pár mesiacov dopredu, alebo si zobytnili pivnicu. A potom je tu skupina ľudí, ktorá si povedala, že ups, zmráka sa nad spalovacími motormi, ceny benzínu už nižšie nebudú, a je to síce aktuálne politicky nekorektné, no teraz je možno posledná príležitosť si zaobstarať nejakú petrolheaďácku zvrhlosť.
Tá posledná možnosť naznačuje motiváciu, na základe ktorej pribudla do redakčného autoparku Mazda RX-8 s wankelovým motorom s maximálnym výkonom 231 koní. Táto neobvyklosť točí až do 9500 otáčok za nezameniteľného zvukového sprievodu, šprint 0-100 zvláda za dobovo zaujímavých 6,4 sekúnd. Ale nemá žiadny krútiaci moment. To, čo je pre mnohých neprekonateľný strach z neznámeho, predsa len rotačný motor nie je taký rozšírený ako klasický piestový, je pre nás výzvou a obrovskou studnicou materiálu pre budúce články. Táto legenda už nikdy nebude mať priameho nástupcu a je krajne nepravdepodobné, že niekedy ešte vznikne vozidlo, ktoré bude mať ako svoj primárny pohon wankel. To robí z RX-8 obskúrnu raritu, ktorá rozhodne nie je pre každého.
Rotačné srdce je bežne synonymum paniky. Pritom je to neskutočne jednoduchý motor, v ktorom absentujú rotačné komplikácie ako rozvody, vačky, váhadla, ojnice a podobné serepetičky, známe z bežným motorov. Sú tu dve komory (654 cc x 2), v ktorých rotujú dva rotory a cez ne ide excentrický hriadeľ, a to je, čo sa týka rotačných komponentov, zhruba všetko. Až príliš jednoduché. Takýto motor je ľahučký, má len niečo cez 100 kg a je umiestnený nízko, za prednou nápravou. Tieto prvky pozitívne pôsobia na jazdné vlastnosti (rozloženie hmotnosti v pomere 50:50).
Prirodzene, keďže je to takéto ultrajednoduché, natíska sa otázka, prečo sa teda tento zázrak nerozšíril masovo? V skratke, motor je síce jednoduchý, ale tie tanečky okolo údržby nie sú úplne user-friendly. Rozhodne nie na každodenné použitie. Potom tu je ešte známa vlastnosť, ktorú pri športovom vozidle nepovažujeme za nezmyselne negatívnu, ale vcelku bežnú. A tou je potreba repasu motora pri určitom nájazde. Primárne je nutné z času na čas riešiť tesnenia na hrane rotorov, takzvané apex seals, majú totiž obmedzenú životnosť. Sú to niečo ako piestne stieracie krúžky, ak mám premostiť do známeho sveta. A predsa aj tie piestne krúžky tiež nie sú doživotné, rovnako ani apex seals. Pri RX-8 je taká horná hranica ich výmeny, teda rozobratia motora, 100 000 km, no sú aj výnimky, ktoré vydržia dlhšie. Na našom redakčnom kuse obligátnych 100 000 km nastalo po 16-tich rokoch jazdenia (nastala výmena kritických prvkov, keď už je raz motor rozobratý, menia sa aj ložiská a rôzne tesnenia, ktoré tiež podliehajú opotrebeniu, jedna opotrebovaná zložka motora spušťa lavínu generálnej opravy, je múdre to spraviť naraz jedným šmahom). Musíte uznať, že používať zábavné auto 16 rokov a potom urobiť konečne GO, to nie je nič hrozné. Poznáme prípady nemeckých športiakov, ktorým bolo treba reparovať motor aj skôr, ojničné ložiská, IMS a iné kritické prvky, nebudeme konkretizovať, nie je mojím cieľom vyvolať flame wars. Okej, je tu ešte Ford Focus RS, ale to je iný príbeh… Snažím sa poukázať, že Mazda na tom nie je tak zle, ako sa v krčme hovorí.
Spomínané tanečky prichádzajú pri mazaní. Pri tejto konštrukcii motora je vcelku problém dostať nejakým efektívnym mechanizmom mazací olej z komôr späť do systému. Jedinou cestou je, že zhoria spolu so zápalnou zmesou. Áno, starý dobrý motocykel Pionier, viem. Lenže, podľa nás to urobili inžinieri v tomto prípade nešťastne. Sekundárnou OMP pumpou sa totiž vstrekuje hlavný motorový olej s približnou intenzitou 1l na 1000 km, táto hodnota kolíše podľa záťaže. Isto, v príručke je napísané, kontrolujte si hladinu oleja často, ale kto už číta príručky, všakže. Takže správne tušíte, tento element naráža na ľudský faktor.
Nadôvažok, klasický bežný motorový olej úplne dokonale nehorí, s čím súvisia ďalšie komplikácie. Riešenia sú v skratke dve. Prvým je oddeliť pôvodný mechanizmus prístreku oleja tak, aby používal vhodnejší olej určený pre dvojtakty zo samostatnej nádobky, týmto odpadá problém úbytku motorového oleja. Mnohí ani toto nepovažujú za úplne dokonalé riešenie, lebo samotná distribúcia prívstreku do komôr nemusí byť dokonale dostatočná (prívod sa môže upchať) a OMP pumpa sa môže tiež pokaziť, potom sa ide na sucho a to končí nedobre. Toto riziko sa eliminuje čiastočným premixom, teda, že olej sa prileje priamo do nádrže alebo fullpremixom, kde sa pôvodná vetva prívstreku úplne zablokuje a olej sa pridáva iba do palivovej nádrže. Najčastejšie s pomerom 1 dl oleja na 15 litrov benzínu. Takto je vyriešený aj náš redakčný stroj.
Predstava, že v obleku na svadbu mixujete olej do nádrže priamo na pumpe je vcelku naivná, olej je mastný a ten oblek raz-dva tiež. Ideálne je si pripraviť špeciálne odmerky doma, potom mať v aute gumené rukavice a takto šaškovať na pumpe. Následne je nutné mať poruke nejakú handru, lebo olej si kvapnete aj na karosériu atď. A toto už nie je pre každého.
Ďalej sa odporúča, je to aj v príručke, ktorú nikto nečíta, pokiaľ je to možné nevypínať úplne studený motor. Po štarte funguje motor na extrémne bohatú zmes a môže sa stať, že starosvetsky ľudovo povedané uchlascete motor, ak ho predčasne vypnete a potom ho už nenaštartujete. V príručke je návod, ako ho “odchlastať”, je to zábavná procedúra, ktorá ak nezaberie, tak vyberáte sviečky. Takže je lepšie naštartovať motor a realizovať nejakú jazdu, veď ste ho snáď preto naštartovali. V zime to je o chĺpok komplikovanejšie.
Všetky postupy, triky, schémy, návody ohľadom technických špecialít RX-ky sú na internete veľmi slušne zmapované, dovolím si tvrdiť, že lepšie ako pri iných autách. Takže ak niekto chce, vie sa napumpovať vedomosťami a neprekvapí ho nič. Ak sa niečo zaujímavé udeje v tomto smere, určite to zakomponujeme do článku, ale v tomto momente končím s technickým okienkom, lebo k výletu, by som sa nikdy nedostal.
Ako ináč, výlet začal natankovaním plnej nádrže a doliatím oleja v Bratislave. Po dôkladnom očistení prstov od oleja už nebránilo zážitkom nič. Nudný presun po obec Waldegg nestojí za reč, ale odtiaľ už začínali pekné výhľady a zážitkovejšie profily okresiek. Za dedinkou Zellenbach štartuje prvá séria vracákov, ktoré prezradili, že napriek starým nešportovým gumám Michelin Primacy 3 má RXka nečakane slušný grip na predku, ktorý pri zmene smeru poslúchal volant na povel. Ľahký predok, lichobežníkové zavesenie a pomoc zadného náhonu so samosvorom je recept na zážitkovú jazdu, ktorá nevie sklamať. A to lepšie gumy sú už v TODO zozname. Trochu problémové sa logicky ukázali obyčajné brzdné platničky EBC Greenstuff, ktoré nie sú určené na športovú jazdu, Hawk HP+ poslušne čakajú v garáži, ale reálne nebolo kedy sa im venovať. Len tak pre ilustráciu, RXka dostala EČV v stredu, cez víkend sa už výletovalo.
Po tejto predohre sme sa dostali na už kultové stredisko Alpengasthof Kalte Kuchl, kde nás čakalo trilión motorkárov, ale presne také komunitné zoskupenie máme radi. Nejaké to jedlo, nejaké to fotenie a hor sa na priesmyk, o ktorom sme už písali mnohokrát. Je to veľmi technická cesta, ktorá má miestami aj kamenné obrubníky, takže si treba zachovať rozvahu. V prípade lenivosti, keď sa mi nechcelo len tak z pasie podradiť z trojky do dvojky som vytrestal sám seba, absencia krútiaceho momentu túto ľahkovážnosť neodpúšťa. Avšak pri dodržaní správneho prístupu je to slušný soundtrack, taká príjemná pohodová dynamika, spojená s presnými zmenami smeru a veľmi prediktívnym jazdným prejavom. Stabilizácia trhla autom iba raz, keď som chcel využiť celú šírku vozovky a na krajnici som chytil štrkový pás. No tak aj toto mám za sebou, som si povedal.
Ďalším bodom cesty bolo jedno z najznámejších pútnických miest v Európe, Mariazell, kde nás čakal pohodlný hotel v centre mesta s bezpečným parkingom. Toto miesto nebolo vybrané náhodne, keďže sme členovia automobilovej sekty, prirodzene nás to ťahalo sem. Nešli sme tam však priamo, čo by bolo približne 45 kilometrov, túto cestu sme zamenili poriadnou kopcovitou obkľukou po okolí s cieľom vojsť do mesta severnou trasou. Toto rozhodnutie príjemne predĺžilo jazdné zážitky. Nie všetky sa dajú dokonale popísať, skôr to berte tak, že sa tam musíte pozrieť. V okolí Mariazellu je jedno, ktorým smerom sa vyberiete, vždy si dobre zajazdíte, skúsili sme hádam všetky výjazdy a vždy to bolo zaujímavé.
Po zaparkovaní sme si povedali, že pred večerou si dáme ľahkú turistiku, lanovkou sme sa vyviezli hore na kopec nad mestom (toto ešte nebola turistika), pokochali sme sa výhľadom a zjazd dole sme si dali po vlastných. Po takejto strašnej námahe sme si museli dať burger a pivo. Nasledovalo sledovanie nešťastného hokejového zápasu Slovenska s Nemeckom na terase hotela, ktorý nám narušilo desaťminútové zvonenie mohutnej baziliky, ktorú sme mali hneď vedľa (len tak pre zaujímavosť, navštívil ju aj Pápež Benedikt XVI… a my).
Na druhý deň sme si naplánovali trasu smerom ďalej na západ, na Wildalpen, ktorá má svoje fázy, sú tu užšie pasáže, ale i otvorenejšie, všetky zhodne rovnako šoférsky významné. Za zmienku stojí karmická vsuvka, keď sme pri ceste našli osamoteného padnutého motorkára na krásnom červenom Ducatti (celkovo sme stretli troch padnutých motorkárov, ale tento jediný bol bez sprievodu), takže sme zastali a s prekvapením sme zistili, že sa ľahko dohovoríme, keďže to bol Čech. Popýtali sme sa, či je v poriadku, či niečo nepotrebuje, ale zdvihol sa svojpomocne, takže sme mu defakto poskytli len morálnu podporu, skontrolovali motorku, ktorá mala odretý bok, stupačku, zadnú brzdu, bočné brašne, ale i zvody, ale neboli prederavené. Keďže mal plnú nádrž, tak vytieklo aj dosť benzínu. Motorku sa podarilo naštartovať, takže toto intermezzo skončilo happyendom.
Neviem ani presne kde, lebo neskôr sme sa pri trasovaní začali riadiť iba inštinktom, ale bolo to už za spomínanou obcou Wildalpen, sme sa stočili na sever s myšlienkou, že sa veľkým oblúkom vrátime pozdĺž Mariazellu, k jazeru Erlaufsee, kde sme mali v pláne zaplniť naše žalúdky. Prirodzene, aj tu sme našli veľké združené parkovisko plné motoriek a obrovské mraky žltého peľu, ktorý bol doslova všade, okuliarnaté krídlo nášho výletu sa sťažovalo najviac. Položili sme na stôl pohár minerálky, do minúty bol žltý. Našťastie, gulášik, ktorý sme si objednali v romantickom starom vagóne malej reštaurácie/bufetu bol hnedý, takže nás to tak netrápilo.
Po žltej katastrofe sme sa začali presúvať bočnými cestičkami k Semmeringu, ktorý mal byť takým koncom nášho výletu, takže sme ho odďalovali, ako sa len dalo, hádam väčšou okľukou sa tam ani ísť nedalo. Ešte jedna rozlúčková káva v Neunkirchene a potom nasledoval už len odchod domov. Ach, Boh nám je svedkom, že dva dni nám nestačili a zasekli by sme sa v okolí Mariazellu v pohode aj na týždeň. Možno nabudúce. Teda určite áno.
Čo sa týka Mazdy RX-8, starenka z roku 2004 si spievala svoj vysokootáčkový song ako za mladi, nezachytil som žiadnu komplikáciu. Hádam aj spotreba ma príjemne prekvapila, presne ju nemám zmapovanú, ani nikdy nebudem mať, ale v rámci trasy 900 km som tankoval trikrát. Domov som prišiel tak, že hádam som mal paliva cez polku nádrže. Na druhý deň po výlete prebehla kontrola kvapalín. Najviac som bol zvedavý na spotrebu oleja (predsa len je to staré športovejšie auto, inak pre zaujímavosť, od výroby má pri predných hmlovkách umiestnené dva medzichladiče tejto dôležitej kvapaliny), kontrolná ryska sa tvári, že neklesla hladina ani o milimeter. Babička je asi v dobrej kondícii. Vizuál motorového priestoru narúšal iba žltý peľový povlak…
