Mazda 3 MPS VI. – Kto sa bojí, nech nejde do lesa

Alebo do Álp. Prirodzene, v týchto COVID časoch nie je priestor na frajeriny, zdravie je to najdôležitejšie, čo máme. Ale po tom, čo sa epidemiologická situácia ustálila, so zapojením šedej mozgovej kôry je možné vydať sa aj na nejaké poriadne výletové dobrodružstvo. Prvým, kto prelomil cestovateľské tabu v redakcii bol Michal a vydal sa na popcornovú jazdu na Grossglockner (https://revrats.sk/ked-si-potrebujete-schladit-hlavu/), čo som mu aj patrične závidel. Neskôr som však usúdil, že už aj ja viem podobnú cestu logisticko-zdravotne zvládnuť so cťou. 

Keďže Gross už bol tento rok redakčne pokrstený, na rad prišla druhá voľba v poradí, mnou obľúbená lokalita Nockalmstrasse (https://revrats.sk/mazda-3-mps-iv-o-vypadnutom-zube/). Nedosahuje síce až také výšiny, ale cesta v nadmorskej výške 2049 metrov je pre našinca stále exotická záležitosť. Na druhej strane, okolie je zaliate nádhernou zeleňou a nevyzerá ako z Marsu. Je tu stále čo skúmať, takže sa na mieste rodí dilema, či si dobre zajazdiť alebo sa kochať, prípadne sa pokúsiť nájsť zlatú strednú cestu. Ja to robím dvojfázovo, najskôr si danú trasu prejdem tam a späť tak od srdca, potom sa už pokúšam aj zastavovať pri zaujímavých výhľadoch a kochať. 

Kľúčovým faktorom na tomto mieste je načasovanie. Cesta je od 18:00 uzatvorená pre motocyklových nadšencov, teda treba prísť až po tejto hodine. Ja som však mal šťastie aj na autá (vlastne opačne, nemal som šťastie na ne), na 34 kilometrovom úseku som za tri hodiny stretol možno 5 kusov, nezavadzalo mi ani jedno. Sám som nechápal, ako mám toto veľké ihrisko pre chlapov iba pre seba. Zázrak. Takže s týmto zázrakom som naložil tak, ako sa so zázrakmi nakladať má. S pokorou, ale rýchlo… 

Mazda 3 MPS v takejto nadmorskej výške a v prudkom stupáku pocitovo prišla o pár koní (štandardne by ich mala mať 260), ale stále ich mala dostatok. V zásade som k nej mal len jednu výhradu, že sa jej nedala zložiť strecha, to by posunulo zážitok o kus dopredu. Takto, keď som si chcel urobiť selfie s kravami, ktoré lemovali okraje cesty, musel som vystúpiť z vozidla. Tieto šťastné tvory sú zjavne na toto moderné zlo zvyknuté a nevenovali mi žiadnu pozornosť. 

Po dôslednom nabažení sa vysokohorským priesmykom som sa vybral k jazeru Millstätter See, ktoré však nebolo cieľom ďalšej zastávky, ním bolo Porsche Automuseum Helmut Pfeifhofer v Gmünd-e. Bol som tam síce presne pred rokom, ale ehm, Porsche a ja nejak spolu ladíme, takže som ho absolvoval ešte raz a rád. Mojím obľúbeným exponátom je Porsche Carrera GT, motor V10 uložený v strede zahreje každého nadšenca. Každý trip do Álp (a už som ich absolvoval početne, že asi nie som schopný to presne spočítať) mi niečo dá. Tá príroda, tie cesty, vo výsledku odchádzam odtiaľ v prvom rade nerád, ale hlavne pozitívne naladený do ďalších pracovných povinností. Je to pre mňa užitočná terapia (https://revrats.sk/terapia/), ktorá neomrzí asi nikdy. A v týchto časom to platí dvojnásobne.

Mohlo by sa vám páčiť