Mazda 3 MPS V – Trochu klamstva i zbabelstva

Aktuálne si pripadám ako hociktorý minister za vládnu stranu. Niečo hovorím, sťažujem sa na kadečo, ale realita nemôže byť odlišnejšia. Naposledy som sa sťažoval, že v zime všetci petrolhead-i kempujú doma pri krbe. Písal som, že ani mňa toto zimné obdobie nebaví, je to strašná nuda. Ale keď už som konečne prekonal našu klasickú národnú vlastnosť – pindať len tak, zo zotrvačnosti a na chvíľu som sa zastavil, tak som si uvedomil, že vlastne to také zlé nebude.

Príležitosť robí zlodeja, sa vraví. V našom prípade, príležitosť robí šoféra. Je však nutné splniť dve podmienky, z toho tá prvá sa generuje prirodzene sama. Raz treba ísť na návštevu svokry, raz babky, raz brata, inokedy zase treba checknúť kamošov Mikiho a Mariána do Leopoldova, alebo Mikuláša do Sabinova (toho času už je na slobode). Pointou je, že všade tam ide cesta. Pokiaľ je priama cesta nudná, tak vhodnou voľbou obchádzky sa môže zrodiť slušná zábavka.

Druhá podmienka je trochu komplikovanejšia. Alebo ani tak nemusí byť. V ideálnom prípade ste nepodľahli kacírskym názorom, že rodinné auto musí byť naftové kombi alebo SUV, ak predsa, kto šetrí, má za tri. Na druhej strane, ísť trochu svižnejšie peknou zimnou krajinou s výhľadom ako z rozprávky o Mrázikovi (Bože, ako neznášam ten film) vie byť tiež hlboko uspokojujúce. Ale predsa len, pokiaľ je to aspoň hot hatch so silným krútiacim momentom a samosvorom na prednej náprave, je to trochu iné kafé. Majitelia AWD a RWD ma zase sfúknu, že oni sú inde, čo je prudká pravda a nehádam sa s nimi. Ale ja varím z tých ingrediencií, ktoré mám doma v kuchyni.

Slovo dalo slovo a tretiu adventnú nedeľu som mal absolvovať povinnú návštevu v okolí Detvy (a. k. a. Poľana). Po každej takejto “Jóbovej zvesti” nakopávam Google Maps (Android forever, iPhone sucks) a prezerám si okolie, či cestičky v okolí nie sú nejaké pokrútenejšie, či tam nie je nejaké prevýšenie a podobné atribúty. Pravdou je, že aj pri frivolnom cestovaní po okolí sa vždy niečo zaujímavé objaví aj náhodne. Niekto to volá osud, ja som však štatistický pragmatik, ak človek veľa jazdí, časom niečo nájde.

Mapový predpoklad sa potvrdil aj v praxi, s chuťou som si prešiel čiastočne primrznutý zaujímavý úsek Slatinské Lazy – Stará Huta – Podkriváňni s tým, že podľa mapy vyzerala ešte trasa Stará Huta – Senohrad slušne pokrútená, avšak z nejakého dôvodu sa tam neodvážilo ísť ani Google Street View vozidlo, takže som sa zachoval podobne zbabelo. Niežeby som nemal rád medvede, ale tak viete ako…

Kalendárna zima síce začína až teraz, ale všetky okruhové eventy skončili už v októbri. Teda čestne vyhlasujem, že zatiaľ sme prežili “nejazdecký” mesiac a pol, počas ktorého sme si v redakcii relatívne slušne zajazdili. A som zase na začiatku, v roli ministra… Tak či, onak, vyplýva z toho iba to povestné klišé, že netreba sa vzdávať, treba byť len trochu kreatívny, lebo kde je vôľa, tam je cesta. Takže jazdiť, jazdiť, jazdiť. Dojazdenia, vážení.

Mohlo by sa vám páčiť