Ako sa nám s pribúdajúcimi jarnými dňami predlžujú dni, tak narastá aj moja (naša) túžba nakopnúť mašinku a ísť si niekde poriadne pojazdiť. Konečne tu máme jar v plnej kráse, nezriedka nás zohrieva príjemných 20 stupňov. V praxi to znamená, že aj v našich obľúbených Alpách začínajú byť cesty bezpečne zjazdné aj pre letné UHP pneumatiky.
Povedať si, ideme na “výlet”, to na prvý pohľad vyzerá jednoducho. Treba zavolať kamošom, navrhnúť termín, ten skonfrontovať s predpoveďou počasia a potom už len vyraziť. V skutočnosti je to však nechutne komplikovanejšie. Termín, ten sa už ani nehľadá, lebo doterajšie pokusy o poriadok v tejto oblasti skončili vždy blamážou. Počiatočný ošiaľ takmer vždy vystrieda hromadné odriekanie a ospravedlňovanie sa pestrou paletou výhovoriek. Takýto scenár skôr či neskôr nevyhnutne prestane baviť organizátora. Takže žiadny odteraz nie je.
Funguje to inak, ak má niekto chuť, zahlási v komunite, že má myšlienku a chce niekde ísť; buď sa niekto pridá alebo nie. Jednoduché a efektívne. Radšej žiadne záväzky, to je zaručená prevencia voči sklamaniu. Potom je tu ešte jedna vec, ktorú sme sa v komunite naučili. Športové autá pútajú pozornosť. Okej, neobjavili sme Ameriku, ale naznačujem trochu iný typ pozornosti. Taký ten nechcený, závistlivý, až zákerný. Tomu sa jednoducho nedá vyhnúť.
Predstavte si, že si idete pekne tachometrových 90 km/h, čo na vašej Oktáfke 1.6 TDI znamená 80 podľa GPS, zrazu sa k vám prirúti kolóna 10-tich športovejších vozidiel, ktorú tak trochu brzdíte. Tak vás pekne po jednom, ale hlavne bezpečne predbehnú. Zrazu vás obehne 10 hučiacich vozidiel. Vo vašom mozgu sa spoja obvody a začnete blabotať niečo o nelegálnych pretekoch, vytiahnete mobil, začnete kolónu počas jazdy natáčať (síce týmto porušujete pravidlá cestnej premávky, ale sami seba ste obhájili vyšším princípom) a potom voláte 112-čku.
Chcem vám len jednu vec odkázať. Nie každý človek so športovým autom je kriminálnik. Nie každý so športovým autom je boháč (ale aj keby si zarobil, tak si zaslúži). Uisťujem verejnosť, že moja jazdená Mazda 3 MPS bola výrazne lacnejšia, ako tá Škodovka, ktorú sme teraz virtuálne predbehli. Áno, viac papá benzín, ale ja zas nepotrebujem každý rok fotku od mora na Instagram, takže ušetrené peniaze spálim v spaľovacom motore. Je to vec životného nastavenia a priorít.
Toto premostenie malo za úlohu vysvetliť, prečo nie je dobré v dnešnej dobe chodiť vo veľkých skupinkách. Tie časy sú už nenávratne preč. Na jednej strane sa to dá pochopiť, pre bežného voliča strany Smer je ťažké identifikovať, kto je vagabund za volantom a kto len pôžitkár, keďže je zvyknutý na klamstvo a zahmlievanie. A k tomu sa po neslávne známych Poliakoch spustil plošný hon na čarodejnice, teda vodičov. Rád by som však vyzval na celospoločenskú nečinnosť. Proste si robte svoje veci a nestarajte sa do iných, pokiaľ naozaj nejde o vážne priestupky alebo podozrenie na trestnú činnosť.
My sme usúdili, že zostava o piatich vozoch je tak akurát, aj kvôli tomu, aby sa kolóna netrhala na semaforoch a v premávke všeobecne. Na čerpacej stanici OMV v Jarovciach pri hraničnom priechode do Rakúska sme sa nakoniec zišli šiesti, ale to už bol len kozmetický detail. Hot hatch-e zastupovala moja Mazda 3 MPS, štipľavý Peugeot 308 GTI a zadokolkové BMW 130i. Kým my sme sa zmestili do výkonu 300 koní, kupéčka 2x BMW M3 a Ford Mustang GT si toho výkonu priniesli trochu viac. Na priesmyku v okolí obce Kalte Kuchl, ktorý bol naším cieľom, je to však jedno, tam sme si všetci rovní.
Samotná lokalita je už trochu okukaná, je to pútnické miesto motorkárov a viacerých automobilistov, ale osobne som bol zvedavý, ako sa tam bude správať práve moja Mazda. Daný priesmyk mám zmapovaný kráľom segmentu, Hondou Civic Type R, takže som bol prirodzene zvedavý, čo mi vypadne z nepriameho porovnania.
Mazda 3 MPS druhej generácie je tak trochu špecifický hot hatch. Podvozok, ktorého pôvod môžeme nájsť vo Forde Focus, je famózny. Nie je nastavený na utekania zadku, ako bol napríklad vtedajší Mégane RS alebo dnešný Hyundai i30N. V tomto sa podobá na moderný Civic, ktorého hlavnou doménou je držanie stopy. Na Mazde prichádza zrada nie na zadnej, ale na prednej náprave, ktorá sa púšťa do nedotáčavosti jednoducho skôr ako na Honde. Na to sa dá nastaviť, dá sa to ovládať, treba poznať aj možnosti samosvoru, potom je to veľmi rýchla jazda aj na starej mašinke. Esenciálnou súčasťou výbavy sú však lepivé pneumatiky. Ideálne športové UHP alebo legálne semisliky. Minule som spomínal, že som obul Nankang-y NS-2R, ktoré majú extra tvrdú bočnicu, takže je tu šanca, že mi aj chvíľku vydržia. Tieto gumáky sa mi osvedčili aj na Kalte.
Tento priesmyk je veľmi technický, zákruty sú tu zradné, často nečakane utiahnu, pre neznalých to môže byť nepríjemná skúsenosť. Je to jazda na druhú a tretiu rýchlosť. Nie je to úplne ideálny profil pre hot hatch s turbodierou. Na Mazde to znamenalo, že som sa musel snažiť, aby som mal otáčky nad 3000. Nie je to mission impossible, lebo prevodovka má krátke stupne, ale už si to vyžaduje znalosť vozidla, lebo na pozeranie budíkov času jednoducho niet. Pomaly sa však, našťastie, do toho znalostného stavu dostávam, takže jazdu som si vychutnával s každým metrom.
Mazda 3 MPS na nový Civic Type R rýchlostne nemá (ale to ani väčšina dnešných hot hatch-ov). Nemá na ňu ani z pohľadu prenosu výkonu na vozovku a celkového gripu. Ale nie všetko je o čase na okruhu, v reálnych výletových podmienkach je starý samuraj rovnako rýchly ako ostatní účastníci zájazdu, nezávisle od pohonu a poháňanej nápravy. A to je príjemné zistenie, zároveň odkaz aj pre záujemcov o túto generáciu hot hatch-ov, ktorá sa už dá kúpiť za zaujímavé peniaze (rok výroby od 2010). V podstate sa bavíme o cene za Daciu Duster. Takže dúfam, že vám to začalo vŕtať v hlave. Položte si otázku, chcete byť ten bonzák, ktorý zavolá políciu, alebo chcete byť ten, ktorý predbieha bonzáka a smeje sa jeho malosti? Amen.
