V spoznávaní nájdeného rodinného pokladu som zase pokročil o krôčik ďalej. Pridal som ďalších 3000 kilometrov a zároveň som trochu precitol. Nie je to až také rodinné auto, ako som pôvodne optimisticky čakal. A teraz sa nebavíme o tvrdom podvozku a o spotrebe prémiového benzínu, ktorú vôbec, ale vôbec neriešim. Bavíme sa o diagnóze s názvom Petrolheadis Paranois.
V skratke to znamená často neopodstatnený strach z poškodenia vozidla na verejných parkoviskách inými prevádzkovateľmi motorových vozidiel. Problémom je, že mám veľmi dlhú históriu vracania sa k zaparkovanému vozidlu a následného šoku z poškodeného laku. Na inom aute je to skúsenosť napríklad dva dni dozadu, nejaký trupík otvoril dvere do nášho Fordu a spravil „pekný“ 5 cm vysoký šúchanec. Na tento krutý a bezcharakterný svet nie je moja Mazda ešte pripravená (teda najskôr ani ja).
Krásna červená metalíza, na slnku sa ligotajúca ako rosa na prvých snežienkach; bŕŕ, toto bolo až príliš sladké a afektované. Tak inak, proste aktuálne nemám oficiálne žiadne škrabance a ťukance od dverí a nechcem si pripustiť, že sa to niekedy zmení. Ono sa to, prirodzene, zmení. Len nech sa to nestane počas prvých mesiacov užívania si “nového” motorového vozidla.
Summa summarum, vozidlo je aktuálne používané vo víkendovom móde. Rodinná dovolenka do hotela s kvalitným parkingom? Okej. Do reštaurácie? V pohode. Ale jeho využitie na každodenné presuny na sídliskové „destruction derby“ parkoviská neďaleko roboty, to je aktuálne nepredstaviteľný počin. Ja to raz prekonám, aj to budem musieť prekonať, ale chce to čas. V mojom prípade skurvene veľa času.
V tomto prípade nejde vôbec o peniaze. Technicky, každé poškodenie sa opraví za určitú sumu peňazí. Peniaze sú len prostriedok, netrasiem sa pri každom výdaji. Problém je, že lakovaný diel je viditeľný pre skúsené oko a moje je, žiaľ, dosť skúsené. Vidím to napríklad aj na prednej kapote Mazdy, ktorú niekto lakoval, ale na slnku je to proste svetlejší odtieň. Podobne je to s inými mechanickými prvkami, kde sa tá oprava proste stále nejak prejaví.
A nehovoriac o naťahovačkách s poisťovňou (pozdravujem Kooperativu, cmuk), ďalej do toho vstupujú policajti a podobná formálna mašinéria, ktorú treba v prípade takýchto nepríjemností absolvovať, obvykle však priemerný charakterný obyvateľ nenechá na seba ani kontakt. Minule nám niekto zrazil učiteľku z materskej škôlky v obci, na málo frekventovanej ulici a išiel si veselo ďalej, čo ja od niekoho chcem, aby sa pozastavil pre nejaký škrabanec na cudzom majetku. JA NECHCEM ŽIADNY PRÚSER, rozumiete? Tak mu jednoducho skúsim predchádzať s rizikom, že vyzerám pritom ako latentný psychopat. Ale kým mi to moja milovaná žena zvláda tolerovať, tak je všetko v poriadku.
Čo sa týka auta, prevláda po konzumácií 6 000 kilometrov (takmer 5 mesiacov) stále veľké euforické nadšenie. Prísun krútiaceho momentu je mohutný a opojný zároveň. Aj po prezutí na lepivé pneumatiky Nankang NS-2R sa mi stáva, že na treťom prevodovom stupni blikne kontrola trakcie. Na zimných pneumatikách to bola dokonca pravidelnosť. Podvozok je síce tuhý, ale zadok mi nikdy neurobil nič zákerné, drží a drží, keď niečo pustí, tak je to jedine predok (čo však nie je žiadne terno, čo si budeme nahovárať). V bežných podmienkach na dobrej okreske sa nájde máločo rýchlejšie, ale o to všeobecne ani tak nejde. Predokolka nemá vo svojom virtuálnom rukáve toľko jazdeckých es ako iné koncepcie, ale v rámci daných možností som nemal ani chvíľku myšlienky, že som si mal kúpiť inú.
Mazda štítok z poslednej servisnej kontroly hovoril, že mám ešte 3 000 kilometrov do výmeny oleja (rovnako, ako aj indikátor v palubnom počítači), ale oficiálny interval 15 000 km sa mi zdal byť príliš dlhý, na každom aute si to skracujem na 10 000 km. Tak som si objednal môj obľúbený olejový filter K&N, k tomu olej Valvoline VR1 Racing 5W-50, podložky a šróby do olejovej vane mám doma v húfnych počtoch, takže výmene v domácich podmienkach nič nebránilo. MPS-ka má krásne prístupný filter zospodu, takže to bola brnkačka. V útrobách mi zmizlo približne 5,3 litra oleja. Cenovo je to v pohode, nechápem ľudí, ktorí šetria pri športovejšom aute na takomto minimalistickom úkone za minimalistickú cenu. Rovnako nechápem ľudí, ktorí spôsobia druhému škodu na parkovisku a zdrhnú. Rovnako nechápem ľudí, ktorí volia…, ale to som už dosť odbočil.
Čudné a buchotavé zvuky, ktoré sa mi objavili počas aktívneho používania, identifikovali v servise Japgarage ako vylágrované horné uloženie zadných tlmičov. Keďže sa nedajú kúpiť zvlášť, tak si nútene kupujem originálne tlmiče, ktoré ich obsahujú, toho času sú už na ceste. Čakanie na ne sme si v servise skrátili preventívnou výmenou tyčiek stabilizátora a jeho uloženia. A keď už tam auto bolo, tak mi chalani urobili aj základnú diagnostiku motora.
Na týchto motoroch býva častým problémom rozvodová reťaz, ktorá pri opotrebovaní S-VT (Sequential Valve Timing) kolieska na sacej vačke nie je dostatočne napätá, čo je škodlivý úkaz. Prejavuje sa to na začiatku chrastaním pri štartovaní, pri prudkej akcelerácii, poprípade šklbaním. Našťastie, tento jav (priemerne sa objavuje pri cca 120 000 km, niekedy skôr, niekedy neskôr) sa ma zatiaľ netýka. Ale uši mám nastavené na to, aby som to včas odpočul.
Rovnako mi chalani pozreli aj turbo, bolo krásne suché, nenachádzali sa tam žiadne stopy po kvapalinách, ktoré tam nepatria (voda/olej). Tieto turbá radi prepúšťajú po nejakom čase olej, ktorý generuje okrem zvýšenej spotreby tohto produktu aj nepriehladnú dymovú clonu, ktorú ostatní účastníci zájazdu až tak neocenia. Záverečné konštatovanie, že motor je v bezchybnej kondícii by potešilo každého majiteľa, takú citlivku na auto ako ja, hádam aj dupľom.
Tak si zatiaľ žijeme s Mazdou 3 MPS takto nejako. Veselo, so silnými zážitkami, ale trochu paranoidne. Aspoň to máme spolu pestré. Začína sezóna, tie pravé zážitky ešte len prídu, onedlho sa na tomto fóre zase stretneme.
