Máte masochistické chúťky? Preclievajte vozidlá!
- Od Peter Baran
Ak by som to nezažil na vlastnej koži, asi by som neveril. Po nasledujúcich riadkoch vám príde nevoľno (ak ste empatický), alebo sa budete veľmi tešiť (ak ste škodoradostný). Ale poďme hneď k príbehu, ktorého dej je plný zvratov, nejasností a, podľa môjho názoru, svojvôle orgánov a ľudí, ktorí sa stali súčasťou nefungujúceho systému.
Ako auto-moto nadšenec som po pár návštevách v popradskej firme BOBO Tuning, ktorú nejaký ten rok vedie rovnaký blázon ako ja, Janko Mick, dospel k názoru, že vo svojom ďalšom živote nevyhnutne potrebujem vlastniť vozidlo jednej z nemeckých prémiových značiek. Rozhodovanie bolo vcelku jednoduché. Musí to byť ….. Vlastne v tomto prípade to nehrá žiadnu úlohu. Aj keď osobne považujem E30 M3 za akúsi modlu, tento fantastický kus (dnes už histórie značky) sa pohybuje v šialených číslach. Vzhľadom na rodinný rozpočet (dúfam, že ho raz nepredajú za sumu, ktorú som povedal, že stálo) musel prísť kompromis. Čo čert nechcel, predaj jedného kusu, ktorý vyhovoval požiadavkam, sprostredkovával môj známy, človek, ktorého poznám cez automobilové preteky.
Všetko vyzeralo na prvý pohľad ako „IDEAL DEAL“. Veľmi som sa tešil a pritom ani len netušil, čo všetko ma čaká. Kolega-pretekár je totiž z Gruzínska a to, ako sa ukázalo, bol najväčší problém – krajina mimo EÚ. Na odhlásenie auta potreboval „Apostille“, akési medzinárodne uznávané splnomocnenie. Nepýtajte sa prečo, lebo odpoveď na túto otázku nemám. Nešlo o peniaze, keďže cca 40 EUR za listovú zásielku nebola malá suma a v tomto rozmedzí sa pohybuje aj konkurencia. Na zaslanie Apostille som sa rozhodol využiť Slovenskú poštu, presnejšie ich expresnú kuriérsku službu, ktorá garantovala dodanie do pár dní, vzhľadom k aktuálnej pandemickej situácii vo svete nanajvýš tak 2 týždne. Z 2 týždňov bol mesiac, z mesiaca dva….skončilo to pri takmer 4 mesiacoch. Áno, čítate dobre. Takmer 4 mesiace „EXPRESOM“ Slovenskej pošty. Tu však máme prvý šťastný koniec príbehu – Apostille dorazil a auto sa tak mohlo vybrať na cestu k novému majiteľovi, ku mne.
Neprešiel ani týždeň a už sme vozidlo vykladali v colnom priestore v Bratislave. Keďže skúsenosti s preclievaním som mal minimálne, rozhodol som sa, asi ako väčšina, využiť služby spoločnosti, ktorá sa tým zaoberá. Doložená faktúra, doložený inzerát, doložený výpis z CARFAX-u, keďže auto malo vo svojej histórii nehodu a vytopenie. Naivne som predpokladal, že všetky tieto podklady budú dostačujúce na to, aby colné konanie prebehlo rýchlo a bez akýchkoľvek problémov. Omyl….a veľký….
Dočítali ste to až sem? Ak áno, čítajte do konca. Teraz príde zápletka…
Colný úrad v Bratislave sa rozhodol neakceptovať hodnotu z faktúry a na vyrúbenie colného dlhu sa rozhodol použiť vlastný postup. Ak nesedíte, sadnite si. Ak obedujete, prestaňte na chvíľu jesť. Bez toho, aby auto videli, so všetkou doloženou dokumentáciou a faktúrou sa rozhodli určiť hodnotu vozidla na základe inzerátu, ktorý si našli na mobile.de. Áno, čítate správne. Bez obhliadky vozidla na základe inzerátu. Sumu si určili na 17 000 EUR, čo v princípe zodpovedá hodnote v prípade, ak by bolo v peknom a zachovalom stave (z bežnej ceny odpočítali CLO a DPH, čo pri postupe preclievania je o niečo viac ako 30 %). Hodnota na faktúre pritom bola 8 000 EUR. A tu začal boj. Žiadal som vydať nejaké potvrdenie, doklad o tom, že na postup použili inzerát. Samozrejme, s podpisom osoby, ktorá tak konala, lebo v žiadnom prípade som nebol ochotný akceptovať toto viac ako dvojnásobné navýšenie ceny. Samozrejme, nič podobné som nedostal a jediné, čo mi bolo ponúknuté, bolo vytlačenie inzerátu. Tu si zo mňa niekto začína robiť srandu? Dúfal som, že ako klient spoločnosti, ktorá colné konanie zastrešovala, sa na nich môžem otočiť a poradiť sa. Áno, mohol som. A rada? „Pán Baran, preclite to, lebo oni môžu určiť hodnotu akú chcú a aj tak s tým nepohnete.“ Nie, NIKDY neverte slovám „NEDÁ SA“ a ak ste presvedčený, že ste v práve, bojujte za to. Oplatí sa.
Na rad prišli siahodlhé rozhovory, telefonáty a argumentácia. Jedna z mojich otázok znela aj takto: „Čo ak by som to kupoval ako právnická osoba? Faktúra v účtovníctve by bola na sumu 8 000 EUR, všetky colné poplatky a DPH by boli zo sumy 17 000 EUR. Ako by som to mal riešiť v tomto prípade?“ Odpoveď colníka? „Napíšte dodávateľovi, aby opravil faktúru.“ Ako prosím? To vážne? Rozoberme si túto konkrétnu situáciu na drobné. Gruzínec mi možno pošle opravenú faktúru, ale rozhodne ju nebude upravovať vo svojom účtovníctve, keďže z toho musí odviesť (predpokladám) daň zo zisku. Teda oficiálne si nechá doklad na 8 000, ja priznám 17 000. Príde kontrola z Daňového úradu, nejakým spôsobom spáruje faktúru a? Výsledok je jasný. Som podvodník. Toto, vážení, bolo REÁLNE navrhnuté colníkom. Samozrejme som to odmietol a šlo sa do druhého kola boja na život a na smrť.
Keďže šéf smeny, ktorý práve tieto prípady má a asi aj musí riešiť (pár krát mi dal za pravdu s tým, že „keby to bolo na ňom…“), sa pravdepodobne bál dať akékoľvek rozhodnutie, všetko komunikoval so šéfom colnice. So šéfom, ktorý bol podľa mne podaných informácií PN. To ozaj nevie nikto prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie? Na čo sa vlastne na takých zodpovedných a relatívne vysokých miestach držia takí ľudia? To ozaj na tej colnici nepracuje nikto, kto by si vedel stáť za svojím slovom a názorom? Neviem. Je to asi ďalšia z otázok, ktorá ostane nezodpovedaná.
Jedna z mnohých vecí, pri ktorej sa moja sánka takmer dotkla zeme, bolo aj to, že mi bolo odporučené prejsť si celý tento proces na inej colnici. To ozaj platia rôzne pravidlá pre inštitúciu, ktorá má dodržiavať rovnaké zákony, predpisy a nariadenie?
Po asi šiestich hodinách nastal posun. Hodnota vozidla na preclievanie sa z mne neznámych príčin znížila na 11 000 EUR. Takže zhrnuté a podčiarknuté – 6 000 mínus bez toho, aby nastala akákoľvek zásadná zmena v dokumentácii. S ťažkým srdcom a s obrovským rešpektom a úctou k práci prepravcov som túto sumu bol ochotný ako tak akceptovať. Len aby som mal pokoj, aby auto mohlo ísť dole z prívesu, aby mohol chlap pokračovať v ceste do Európy. Auto sa mohlo zložiť a do finálneho rozhodnutia uskladniť na mieste, ktoré bolo presne dané v colnej dokumentácii, rozumej mohol som si ho zobrať. Chlap mi skladá auto a ja, spokojný aj nespokojný, idem skúsiť definitívne ukončiť toto trápenie. Prichádza však ďalšie prekvapenie. Preclievanie aj z hodnoty dopravy, ktorá bola tak v inzeráte, ako aj vo faktúre deklarovaná ako nulová, teda cena vozidla bola vyslovene uvedená vrátane dopravy. Vraj či si myslím, že „oni“ (colníci) mi uveria, že niekto z Gruzínska mi necelé 4 mesiace po zaplatení zálohy pošle auto na Slovensko ZADARMO. Nie páni, nemyslím si to. Takmer 4 mesiace to boli výlučne pre „kvalitné služby Slovenskej pošty“ a nie, na prívese nebolo naložené iba moje auto. Bolo tam ďalších 7, apropo veľmi pekných, kusov. Ale to by musel niekto vyliezť z kancelárie a zistiť reálny stav. Šok za šokom…inak by som to nenazval. Colník ma vyzval, aby som mu doniesol faktúry od ostatných áut. Ozaj… nežartujem. Taká bola jeho požiadavka. Samozrejme, že vodič mal pri sebe akurát tak doklady, ktoré potreboval na prevoz vozidiel. Pán colník len nemohúcne a veci nerozumejúc krútil hlavou, ale zase raz – akceptoval. Zastavuje sa vám rovnako rozum ako mne v tej chvíli? Ak ešte nie, príbeh nekončí. Auto si prišiel nafotiť jeden mladší kolega pána v rokoch, šéfa zmeny. To už stačilo na to, aby sa mohol vodič pohnúť a pokračovať v ceste.
Ďalší deň pokračoval rovnako, ako skončil ten predchádzajúci – prekvapeniami. Ako prvé prišla výčitka, prečo som odišiel po vlastnej osi. Lebo vraj som mal deklarovať, že vozidlo je nepojazdné a nebol by problém s hodnotou. No takto, vážení colníci. Odmietam akýmkoľvek spôsobom niečo zahmlievať alebo podvádzať. Ak je to bežná prax pri vašej práci, s tým musíte žiť a možno sa za to raz aj budete zodpovedať. Ale mňa do tejto hry, prosím, neťahajte. Ja ju hrať nechcem a nebudem.
Od spoločnosti, ktorá zabezpečovala colné konanie, som dostal…mohli by sme to nazvať „dôrazné odporučenie“ akceptovať všetky ďalšie postupy colnice, lebo vraj oni (spoločnosť) chcú mať dobré vzťahy aj naďalej a jedno auto im za ich naštrbenie nestojí. No do psej matere, takto sa to nerobí. Kto je vlastne klientom? Kto a vlastne za čo platí? Svoje rozhorčenie a pocit, že tu pravdepodobne nejde o spokojnosť klienta (mňa), ale o ich záujmy, som aj vyslovil. Na situácii to samozrejme nič nezmenilo, ale jednoducho som mal tú potrebu dať najavo moju nespokojnosť.
Keďže nikto ničomu nechcel veriť, tak mi dali ďalšiu možnosť. „Doneste posudok súdneho znalca a my ho musíme a budeme akceptovať.“ Slovám šéfa zmeny, ktorým súhlasne prikyvoval zástupca spoločnosti, mi dali nádej v to, že nikto nebude o nikom pochybovať a všetko bude tak, ako má byť. „Ujo google“ pomohol. Našiel som prvého znalca, ktorý vyskočil v odkazoch. Prvý krát v tomto celom kolobehu nezmyselností som mal asi šťastie. Súdny znalec z odboru dopravy mal čas hneď na druhý deň sme si dohodli stretnutie a obhliadku vozidla. Auto dôsledne skontroloval, spísal všetky dostupné údaje, technický stav, nedostatky a rozlúčili sme sa s tým, že do dvoch dní bude znalecký posudok pripravený. Tak aj bolo. Prevzal som si posudok a s mierne zvýšeným tepom som hľadal v celom tom množstve tabuliek a prepočtov číslo, ktoré znamenalo hodnotu podľa súdneho znalca. Baaam. Mám ju, mám to číslo. Niečo menej ako 7 400 eur s DPH. Spokojný s tým, že sa konečne vyhnem akýmkoľvek pochybnostiam, že je to už aj znalecky potvrdené, že za pravdu sa oplatí bojovať, idem na Colný úrad na Žabí majer. Šéf zmeny preberie posudok a s úsmevom mi oznamuje, že colné konanie bude teda vychádzať z hodnoty v súdno-znaleckom posudku. Spokojný odchádzam, aj keď som tušil, že nie všetko musí byť tak, ako mi bolo povedané.
Predtucha sa naplnila. Mail z colnice mi oznamoval, že colné konanie bude vykonané na základe faktúry od dodávateľa, teda zo sumy 8 000 Eur. Ako to teda je? Posudok súdneho znalca, ktorý som musel platiť, lebo „neverili“, je na nič? Viac síl na boj mi už neostalo. Akceptoval som sumu. Vo finále som sa ešte stretol so zástupcom spoločnosti, ktorá ma „zastupovala“ (o tom, že zastupovala mňa a nie svoje záujmy do dnešného dňa úprimne pochybujem) v colnom konaní, aby sme dotiahli posledné papiere. Zase raz mi bolo povedané, že ak by vedeli, aké problémy budem robiť, tak by do toho nešli. Ako prosím? Problémy?
Zosumarizujme si to teda. Colný úrad Bratislava – Žabí majer určil hodnotu na preclievanie na sumu 17 000 Eur. Clo a DPH by v tomto prípade bolo presne 5 440 Eur. Hodnotu mi odporučila (ak sa to tak dá nazvať) akceptovať aj spoločnosť, ktorá ma zastupovala v colnom konaní. Vo finále sa hodnota na vyčíslenie cla a DPH dosala na sumu 8 000 Eur, tzn. že poplatky boli 2 560 Eur. V tomto prípade sa dá úplne presne vyčísliť rozdiel medzi „bojovať – nebojovať“. Ten je presne 2 880 Eur. Oplatilo sa a nezmenil na tom nič ani poplatok za neakceptovaný súdno-znalecký posudok. Pri všetkej úcte k vedomostiam a skúsenostiam spoločnosti ich chybné odporúčanie by ma stálo 2 880 Eur. Majú títo ľudia vôbec predstavu, čo je to zarobiť a našetriť toľko peňazí? Pre nich je to zrejme iba papier, pre iného však hodiny, dni, týždne a mesiace práce.
Záver? Ak sa rozhodnete pre kúpu vozidla zo štátu mimo EU, dobre si zvážte, či to za to stojí. Ak je tá cena ozaj zaujímavá, pamätajte na poplatky. Ak to vyzerá tak, že aj po pripočítaní poplatkov je to OK ponuka, myslite na svojvôľu úradníkov. Ak rátate aj s tým, dôrazne odporúčam správny výber spoločnosti, ktorú si zvolíte ako zástupcu v colnom konaní. A ak sa aj tak dostanete do miesta, kde si nebudete vedieť pomôcť a budete presvedčený o tom, že konáte správne, bojujte. V tom boji vám rád pomôžem.
Ešte jedno prekvapenie na záver? Jasné. Pomôžem vám a nechcem za to nič.
Spoločnosť, splnomocnená na colné konanie: A.S. Logistic, Staviteľská 7, 831 04 Bratislava
Colný úrad: Colný úrad Bratislava, Staviteľská 7, 831 04 Bratislava
