Okresky, naše okresky – prečo ste tak rozbité? Presne takto si niekedy zaohkám, keď ma prekvapí zákerný výtlk a ozve sa tupá rana niekde z podvozku. Ešteže bývam blízko Českých hraníc.
Presne toto ma napadlo pri návrate z fotenia na motokárovej dráhe v Dlhej, kde sme postavili vedľa seba Hondu Civic Type R a Hyundai i30N. V tom druhom menovanom som práve sedel a rozmýšlal nad trasou, kde ho pôjdem cez víkend prevetrať. Spočiatku sa mi zdala Strážovská Vrchovina ako dobrý nápad, ale trafený výtlk tesne za Trnavou to zmenil. Kašlem tento víkend na naše milované Slovensko a idem ja pekne na Moravu.
V nedeľu ráno si radšej privstanem a ešte za šera štartujem auto. Hyundai príjemne zavrčí a jeho 250 koní sa prebudí k životu. Počkám minútku kým sa kvapaliny rozlezú aj do najvzdialenejších útrob motora a smerujem na pumpu. Dotankujem a pre istotu skontrolujem aj tlak v pneumatikách.
Moja jazda začína niekde za Nemšovou, kde už palubný počítač ukazuje priaznivú hodnotu teploty oleja a ja môžem stlačiť magické bledo modré tlačidlo so šachovnicovou vlajkou. S ranou vo výfuku sa mi stráca tabuľa, označujúca koniec obce v spätnom zrkadle a ja začínam tlačiť na pílu. O pár momentov si už doslova letím cestou číslo 57 a prebehne mi hlavou, že eNko sa narodilo presne kvôli takýmto cestám. Je to rýchly a technický úsek lemujúci riečku Vláru, ktorý je na slovenské pomery v celkom dobrom stave. Brzdím až na starom hraničnom priechode a miernym tempom prechádzam cez čiaru.
Iný kraj, iný mrav. Zatiaľ čo u nás sa katastrofálny stav našich ciest rieši zväčša sfrézovaním vrchnej vrstvy, naši českí bratia zvolili o čosi radikálnejší postup. Začali pekne od podložia a výsledok stojí za to. To zistíte okamžite po prekročení hraníc, keď vás namiesto ceremónie s chlebom a soľou privíta takmer okruhový asfalt, do ktorého sa nebudete báť oprieť. Na tomto stredne rýchlom úseku to aj plnohodnotne využívam a eNko ma začína baviť čím ďalej, tým viac.
S rachotom vpálim do Brumova. Pri odbočke na Luhačovice vyhodím blinker doľava a pokračujem po ceste 495. Na zvyčajnom mieste zasalutujem policajnej hliadke, ktorá nemá dôvod na moje zastavenie a postupujem k môjmu obľúbenému úseku medzi dedinkami Jestřabí a Slavičín. Tento úsek môžem nazvať s prehľadom horskou dráhou. Najskôr dlhá ľavá, potom mierna pravá, ktorá prejde do ďalšej ľavej. Tá sa následne stráca za horizontom, ktorý odokryje neoznačenú prudkú pravú. Krátka rovinka a potom prudko dole kopcom doľava.
Následne v Slavičíne to stočím zľahka doľava na Bojkovice a po železničnom priechode na konci dediny tomu môžem opätovne naložiť. Mierny kopček ma vypľuvne do veľmi dlhej a rýchlej (ževraj sa tam dá sa ísť až *90) pravotočivej zákruty, ktorá finišuje v lesíku. Tam musím zvoľniť tempo kvôli naplavenému štrku. Zábava pokračuje až kým nemusím zastaviť v Bojkoviciach na železničnom priechode. Ono to vlastne aj prišlo celkom vhod, nakoľko sa aspoň schladil olej atakujúci hranicu 125 stupňov. Rampy idú hore a eNko sa už plíži mestečkom za dymiacim autobusom, ktorý bol na pole-position. Keďže je tu zákaz obiehania, bavím sa za pomoci zahriateho výfuku. Jedna rana strieda druhú a namiesto aplauzu od ľudí stojacich pred obchodom, vyfasujem od jednej staršej pani iba poklepkanie ukazovákom po čele. Hmmm. To bude asi ten stret generácii.
Odbočka na cestu 49516 ma zachraňuje od autobusu a až po Bzovú volím pomalšie tempo, nakoľko sa tu objavilo zopár cyklistov. Po chvíľke sa nebezpečie pominulo a ja útočím na kopec za dedinou. Povrch má síce menší problém s kvalitou, ale 18-ky obuté na Hyundaii to zvládajú s prehľadom. Po intímne sa tváriacej ceste sa dostanem až k hlavnej ceste E50 smerujúcej z Uherského Brodu na Trenčín.
Trošku ma prekvapuje hustota premávky na hlavnom ťahu, a tak volím radšej zriedka používanú odbočku na Dúbravu. Profilovo je síce pekná časť, ale žalostná kvalita povrchu ma prinúti utlmiť moje chúťky a od Dolnej Súče to beriem už pohodovo až domov.
Doma som zaparkoval eNko a sadol si na obrubník opodiaľ. Dal som si taký ten malý moment pre seba. Potom mi to ale došlo – to auto ma neskutočne baví. Nie je síce najlepšie, ale chcem ho. Naozaj. A v modrej.
PS: Cenovú ponuku na Hyundai i30N Performance vo farbe Performance Blue poprosím zaslať na milos@revrats.sk.
