Na Slovensku máme až jeden skutočný okruh. Čo je, samozrejme, viac ako nula, teda sme zaň patrične vďační. Dokonca je aj poriadne dlhý, má bezmála 6 kilometrov. Niekedy je to výhoda, inokedy zase máte chuť na niečo iné. Predstavte si modelovú situáciu. Máte pri sebe jazdecky zohratú partiu kamarátov o počte 10-15 áut. Chcete si zajazdiť, ale tak do pohody, žiadne preteky, chcete, aby to odsýpalo, chcete byť všetci pokope a mať prehľad nad každou situáciou na dráhe i na parkovisku.
Riešením je napríklad prenájom vonkajšej motokárovej dráhy. Na Slovensku je zopár takých, ktoré vyhovujú aj automobilom. Napríklad v Trebaticiach, v Dlhej (fotky z trate nájdete tu), ale i v Dunajskej Strede. Tento prístup znamená, že máte kľúče od brány, vpustíte do areálu svoju overenú partiu, zavriete bránu – a jazdíte do bezvedomia celý deň.
Možno sa vám na prvý pohľad bude zdať, že trať, ktorá má dĺžku ledva kilometer vám nemá čo ponúknuť. Ide však o veľmi kľukatý kilometer, čo je obvykle zárukou svojskej zábavy. Hlavne, pokiaľ vlastníte auto so zadným náhonom. V partii, s ktorou som sa jedného takéhoto klubového jazdenia zúčastnil, sa nachádzali dve ikonické píly Hondy S2000, jeden Nissan 350Z a 370Z. Ich úsmev na tvári po každej jazde si nevyžadoval žiadny komentár.
Nechápte ma zle, ani šoféri predokoliek v Nissanoch (Sunny, rôzne Primery a hlavne Almera v pretekárskej špecifikácii), ani šoféri v Huyndaii I30N Performance a v Renaulte Mégane RS sa nesťažovali na nedostatok zábavných momentov. Dráhu dokonca brúsilo aj ostré Subaru WRX STI s pohonom všetkých kolies v ikonickom modrom sfarbení.
Aj ja sám som tam šantil na Honde Civic Si s klasickým vysokootáčkovým dvojlitrom (max. 8300 otáčok), ktorý poháňal tiež tú akože “nesprávnu” nápravu. Tento voz je však vybavený továrenským samosvorom (helical), ktorý bol presne na takomto profile trate užitočným pomocníkom. Zišli by sa mi síce gumy s pevnejšou bočnicou, moje aktuálne Michelin Pilot Super Sport sú predsa len vhodnejšie na svižné výlety, ale ako tak sa s danou úlohou popasovali. V konečnom dôsledku som sa zabavil ako sa patrí a to sa ráta.
Výhodou celodennej rezervácie je, že každý si svoj výstup načasuje podľa potreby. Niekto to rád nahusto, nech sa páči, niekto chce driftiť sám, kľudne. Pokiaľ sa dvojice dohodnú na zábavnej naháňačke, realizácii tejto myšlienky nestojí nič v ceste. Sloboda takýchto rozmerov je možná práve iba v rámci takýchto stretnutí. Na bežných verejných jazdách je to z bezpečnostných dôvodov prísnejšie. Ale to je len dobre, lebo tam sa stretnú rôzni ľudia rôznych jazdeckých kvalít.
Keďže na pľaci sú kamaráti, vedia sa rozumne dohodnúť v každej situácií. Nenaháňajú si egá a nevytvárajú nebezpečné situácie. Tie si ale môže vytvárať namáhaná technika. Takže sme narýchlo zháňali servis na opravu roztrhnutej manžety na homokinetickom kĺbe a jedno auto javilo známky poruchy prevodovky, tak ho majiteľ preventívne odstavil. Tieto malé udalosti k tomu proste patria.
Pôvodne som si naivne myslel, že keď budem jazdiť od rána, poobede okolo druhej už budem mať toho plné zuby a prídem unavený domov. Isteže. Dobrá partia, nekonečné diskusie o motoroch, podvozkoch a iných pre nezainteresovaných divných témach spôsobili, že ešte o pol siedmej večer sme s poslednými skalnými nadšencami nevedeli dané rozhovory ukončiť.
Recept na dobre strávený deň je až podozrivo jednoduchý a pritom výsledný efekt je geniálny. Motokárová trať, zopár áut a hlavne ľudí (#jetooludoch), to celé treba dobre pomiešať, pridať dobrú náladu a garantujem vám, že toto bude chutiť každému.
