Keď jazdíme my… tak je dobrá nálada!

Posledné týždne boli pre nás pracovne náročné, mali sme nečakane veľa roboty okolo magazínu, museli sme spracovať a vytriediť veľa materiálov, aby sme pripravili kvalitné podklady pre výstup. Do toho sa nás snažila podlo rozhodiť labilnejšia konkurencia, ale nemala šancu. Kalendár nekompromisne ukázal, že je blízko deň, keď – ja to volám ľudovo – budeme spolu všetci veľmi šťastní. Neradi sme ultimatívni, ale bola tu relatívne veľká šanca, že “Jesenný RevRats Roadtrip” bude posledný veľký výlet, ktorý nám matička príroda dopraje.

A vyzerá to tak, že sme ju neurazili, ba naopak, stojí na našej strane. V deň odchodu nás čakala slnkom zaliata a ešte stále príjemne vyhriata krajina. Začalo to klasicky, ľudí sme naberali podľa harmonogramu po zberných bodoch. Mali sme totiž dve vetvy účastníkov. Západné krídlo, ktoré sme osobne zozbierali a východné, ktoré nás počkalo priamo na mieste. Posledným veľkým bodom bola čerpacia stanica Slovnaft Budča na rýchlostnej ceste R1. Tam sme so širokým úsmevom napočítali: nemeckú légiu BMW M240i, BMW M3, BMW 330xd, Japonsko vyslalo Subaru WRX STI, Subaru BRZ, Hondu Civic Si, Lexus SC300, Mazdu MX-5 a ani Francúzsko nebolo ukrátené, bol tam Peugeot 308 GTI a malý nasr…dený Renault Clio. Ešte sme chvíľku čakali na novučičký Mégane GT, vzápätí sme však dostali správu, že pre nezhody s exmanželkou svoju účasť odvoláva. Z logického strachu pred jeho ex sme sa nesnažili pátrať ďalej, čo je vo veci, asi to bude fyzický silná žena…

Diaľničný presun si nezaslúži extra komentár, ale po tom, čo sme opustili novú R2 pri Hriňovej, to už celé začalo naberať kontúry skutočnej okreskovej párty. Postupne sme si vychutnali ako príjemné jednohubky úseky v okolí Klenovca, trasu Hnušťa-Jelšava, až sme sa konečne ubytovali v hoteli Čierny orol v Rožňave. Tam sme ešte nabrali jednu Mazdu 6 MPS a krásne červené Audi R8 a bez váhania sme sa vydali na kopec Dobšiná. Tam nám však slniečko začalo spoza horizontu nenápadne naznačovať, že tento deň to už pomaly zabalilo, ale nás to neodradilo, ešte sme si museli dopriať našu mantru, prejazd Gemerská Poloma – Hnilec. Po prejazdení približne 480-tich kilometrov prišlo na rad povinné relaxačné pivo a dobrá večera v známej pizzerii Castello v Rožňave. Prirodzene, téma pri plných stoloch sa stále točila okolo dnešných zážitkov a jazdných situácií.

Obmenu témy nepriniesla ani nočná barová stretávka priamo na hoteli. Podľa niektorých zdrojov pár otužilcov vydržalo debatiť do štvrtej rána. Prekvapivo sa znovuzjednotenie účastníkov na druhý deň pri raňajkách nenieslo v duchu nejakých sťažností na nedostatok spánku. Všetci sa už tešili na ďalšiu dávku adrenalínu. Účastníkov sme ešte pred jedlom zaťažili administratívou vo forme hlasovania v našej súťaži o šiltovku z kolekcie James Hunt. Víťazná fotografia, ktorá zobrazovala samotného “El Maestro” Braňa Mojseja pobavila drvivú väčšinu prítomných.

V tomto bode samotný výlet ani zďaleka neskončil, veď nás čakalo ďalšie kolo okreskového šialenstva, ale uvedomil som si jednu vec. Je lepšie raz zažiť, ako si toto celé čítať, hoci aj 100-krát. Úžasné počasie, úžasné cesty, úžasná krajina, úžasné autá, a hlavne najúžasnejší boli ľudia. Nikto sa na nič nehral, nikto nikoho nekritizoval, chlapské egá ostali doma, doma však neostala dobrá nálada. Bránice sa nám trasú doteraz. Pokiaľ to chcete zažiť, sledujte našu Facebook stránku, kde pravidelne uverejňujeme aktuality. Tešíme sa na stretnutia s vami. Zatiaľ dovidenia…

Za fotografie z prvého dňa ďakujeme Samovi Naniasovi.

Mohlo by sa vám páčiť