Šplháte na vrch, turbo tlačí, idete si vykrútiť krk za tými fantastickými výhľadmi a popri tom kľučkujete medzi cyklistami a motorkármi ako profesionálny slalomista, dúfajúc, že sa neocitnete na druhej strane natiahnutej šnúrky medzi dvoma kovovými kolíkmi, ktorá vás má ochrániť pred pádom do rokliny…
Namotal som vás? V hlave si už iste predstavujete slnečné ráno, rýchle auto, ručiaci motor a dlane sa vám začínajú potiť. Áno, poznáme ten pocit, keď sa v hlave vynárajú spomienky na epický roadtrip, ale vráťme sa v čase ešte o trochu viac nazad. Presnejšie, do horúceho júnového počasia, kedy si náš dvorný fotograf a plánovač letných roadtripov Miloš začal kresliť. Výsledkom jeho činnosti bol malý, nazvime to, diagram, ktorý si ihneď nechal vytlačiť na šálku. Okamžite sa mi s touto novinkou pochválil a po bleskovom prečítaní krížom-krážom som sa zahlásil – IDEME!
Keďže sme chceli spojiť príjemné s užitočným, rozhodli sme sa, že naše súkromné autá, hoc by sa na tomto roadtripe nestratili, necháme doma a vezmeme si čo-to z importérskych garáží. Po váhavej diskusii sme si vzali dva zábavné, no zároveň úplne odlišné koncepty športových automobilov. Miloš, ako klasik a odporca komfortu na výletoch, siahol po jeho platonickej láske – Hyundai i30N Fastback s manuálom, zatiaľ čo ja som zvolil mohutnejšie monštrum s automatom a veľkým nafťákom na palube – BMW X4 M40d. Koniec koncov, sám som bol zvedavý, ako sa bude správať naftový šesťvalec s viac než 320 koňmi a krútiakom cez 600 Nm v kombinácii so športovým (no stále vysokým) podvozkom a vylepšenými brzdami.
Prvý august bol termín, kedy sme sa mali ráno stretnúť a dať si šálku, už familiárne zvaného, „Nefiltrovaného Stelvia“. Táto metaforická káva, či skôr nabudzovák pre šoférov, zahŕňala viacero pachutí (úsekov), ktoré spolu vytvorili celok, ktorý po absolvovaní pripomína pocit, ako keď si v nedeľu ráno doprajete dúšok kvalitnej a obľúbenej kávy. Skrátka, chuť, na ktorú ste toľko čakali, ktorá vám vytvorí teplo vo vnútri, ktorá vás uspokojí a vyčarí úsmev na tvári. Na konci sa už len usmejte a slastne povzdychnete…
Prvý hlt Nefiltrovaného Stelvia sa začal na mekke alpských priesmykoch, vysokohorskej uzavretej ceste pod rakúskymi tritisícovkami, ktorým dominuje majestátny Grossglockner. Táto povinná zastávka motoristov je autodráhou pre dospelých, ktorá ponúka z každého rožku trošku. Opisovať vám Hochalpenstrasse je asi úplne zbytočné. Nájde sa vôbec ešte niekto, kto tam nebol? Ak nie, radšej nám to ani nehovorte a bežte si to odfajknúť ešte tento rok.
Už tu, v nadmorskej výške presahujúcej 2 000 metrov, X4-ka ukázala, že Fastback jej bude vyrovnaným súperom, ak sa za volantom nachádzajú skúsenejší šoféri. Po vyšplhaní na túto legendárnu cestu som začínal tušiť, že som si vôbec nezobral zlé auto, a že si s touto X4-kou užijeme ešte mnoho zábavných chvíľ. Chvíľu sme sa s Milošom hrali na mačku a myš, no neskôr sme zábavu zamenili za plnenie povinností a dokumentovanie nášho tripu. Nakoniec, keď ste na Grossglockneri už boli toľkokrát, čo my, troška sa vám zunuje. Ono, niežeby tam nebola zábava, ale pravidlo zo sveta vzťahov, ktoré hovorí, že „na každú ženu sa nájde minimálne jeden chlap, ktorého to s ňou už nebaví“ sa dá aplikovať aj tu…
Ďalší deň po raňajkách sme sa teda vybrali presunúť do talianskeho Bormia, no namiesto najkratšej cesty sme zvolili trasu, ktorá lízla slávne Dolomity severom a zahŕňala jednu špecialitku, na ktorú máme s Milošom vtipnú spomienku. Hovorím o Jaufenpasse, ktorý je motoristami neprávom opomínaný, pritom patrí medzi mojich TOP 5. Po jeho absolvovaní zistíte, že cesta pod Grossglocknerom je ako jazda v detskom vláčiku v nákupnom centre, zatiaľ čo toto je naháňačka ako z akčného filmu.
Jaufenpass je z môjho pohľadu šialený. Je úzky, je nebezpečný, je rýchly, je adrenalínový. Predstavte si, ako mu tu i tam chýbajú zvodidlá, pričom sa šplhá do výšky cez dve tisíc metrov. A tu i tam vám z protismeru spoza zákruty vyletí kamión či autobus, ktorý sa podľa rýchlych mozgových prepočtov pri šplhaní na kopec proste nedá obísť. Nejako to ale zvládnete, pneumatiky na pravom boku sa už otierajú o nespevnený povrch a na čele sa vám objavujú kropaje potu. Digitálny tachometer ukazuje trojciferné číslo a vy letíte ďalej, kopírujúc parťáka pred vami. Šialené. Na vrchu zastavujem, nadšene gestikulujem, hodnotím, užívam si výhľady, adrenalín sa zo mňa vyplavuje a medzičasom lepím našu nálepku na ďalší zdolaný vrch. Jaufenpass je proste SUPER!
Súčasťou nášho Nefiltrovaného Stelvia, kým dorazíme do cieľovej destinácie, bol, samozrejme, aj prechod týmto slávnym passom. Stelvio, ktoré z jeho známejšej strany pozostáva zo 48 otravných vracákov, je druhým najvyšším horským priesmykom a dostane vás až do výšky 2 757 metrov nad morom, čo je vyššie, než najvyšší vrch Slovenska. Pripravte sa na riedky vzduch a pripravte sa na studené počasie, ktoré vám po vystúpení z vyhriateho auta dá päsťovku do brucha a vy budete zadychčane bručať a užívať si výhľady. Dnes však Stelviom len prechádzame a tento relatívne škaredý vrchol priesmyku s fantastickým výhľadom na špagetky dolu si označkovávame nálepkou RevRats a odchádzame dolu do Bormia.
Deň tri z nášho štvordňového výletu je presne tým dňom, kedy dáme nášmu Nefiltrovanému Stelviu jeho typickú arómu, jeho pachuť, pre ktorú sme boli ochotní absolvovať tento takmer dve tisíc kilometrov dlhý roadtrip. Než sa však vrátime na Stelvio a vychutnáme si jeho krajšiu časť, prednosť dostal Gavia Pass, ktorý nepatrí k (na Slovensku) známym vrchom, no my ho radíme na popredné miesta vo fiktívnych učebniciach pre motoristov.
Gavia je od Bormia vzdialená len pár kilometrov a je tým najlepším, čo Taliani v tomto regióne môžu servírovať. Už pri výkluse hore má nádherné výhľady, kopec špičkových zákrut a neskôr ponúkne rýchle a kľukaté cesty, kde pokrútite volantom natoľko, že premažete doslova každý milimeter jeho dráhy. No a v závere, vo vyšších úrovniach Gavia passu, sa dostanete na otvorené zelené pláne s jazerami, ktoré vás nútia spomaliť a vychutnať si to všetko dôstojnejšie, než ste pôvodne plánovali. Po ľahšom zhodnotení sme Gaviu menovali základnou ingredienciou pre Nefiltrované Stelvio, tou kľúčovou tajnou surovinou, ktorá robí tak vynikajúcu chuť.
Keďže po zostúpaní späť do mesta sa deň prakticky len rozbiehal, rozhodli sme sa vystreliť smer Livigno, dotankovať lacný benzín (a naftu), naplniť žalúdky a ponaťahovať troška nohy v tomto bezcolnom priestore, ktorí patrí všetkým lyžiarom, padáčkarom, bežcom, bajkerom, horolezcom a… kočíkujúcim rodičom s deťmi.
Slnkom zaliate údolie sme sa rozhodli opustiť, aby sme sa vrátili ďalším priesmykom späť do Bormia a následne na Stelvio, ktoré sme chceli konečne pokrstiť ako sa patrí, a zároveň ho zdokumentovať pre vás. Malá búračka v úzkom tuneli a následná zápcha nás však trocha zdržala… Práve tu sa ukázala zbalená elektrická kolobežka ako perfektný nástroj na kontrolu situácie, vďaka čomu sme rýchlo vyhodnotili či ostať a počkať, alebo sa otočiť a ísť zdolať iný vrchol.
Pol hodinka čakania a pokračujeme! Aj táto strana Stelvia ponúka mnoho vracákov, ktoré striedajú úzke, do skaly vytesané tunely, no neskôr, keď pokoríte istú hranicu, sa Stelvio zo strany od Bormia odkryje a ponúkne dlhé kilometre zábavy so všetkým, čo správny kopec má mať. Dlhé rovinky, tiahle zákruty, rýchle vracáky, vodopád, motoresty, výhľady, z ktorých sa vám zatočí hlava… To všetko tu je a ako bonus – na vrchu týpek Bruno, ktorý vás lámanou slovenčinou naláka, aby ste si kúpili jeho netradičný hot-dog. A že stojí za to!
S plným žalúdkom sme sa podvečer spustili z tejto hranice medzi Švajčiarskom a Talianskom späť do doliny, aby sme deň mohli zhodnotiť pri večeri a pomaly sa pripraviť na strastiplné tiahnutie späť na Slovensko naprieč Švajčiarskom, Nemeckom a Rakúskom.
No a záverom, keďže nie sme nejaký korporát s monetizačným modelom, ponúkame vám okrem toho textového aj obrazový recept na naše „Nefiltrované Stelvio“, aby ste si mohli aj vy vychutnať dúšok tohto kvalitného nabudzováku. Dávkujte pomaly, postupne, minimálne jedenkrát ročne. Nazdravie!
