Iste si pamätáte na smutno-reálnu scénku z nedávnej minulosti, keď málokedy triezvy bývalý predseda národnej strany verejne vyhlásil ťaženie do Budapešti na tankoch. On túto aktivitu našťastie nedotiahol do zdarného konca. My ju však už niekoľko rokov cibríme a zlepšujeme, len sme si zvolili inú lokalitu a techniku. Prirodzene, celé je to prudko humánne a po našom.
V marci, keď sa konečne roztopí sneh, už pravidelne začíname okruhovú sezónu na príjemnom klubovom okruhu Pannonia-Ring, ktorý sa nachádza na mieste, ktoré má pre našinca krkolomný názov – Ostffyasszonyfa. Rovnako, keď začnú padať listy zo stromov, nedočkavo sa tešíme na októbrový termín, keď sa poslednýkrát poriadne vybujačíme na dráhe. Vševed Google odkazuje, že z kávičky v bratislavskom Auparku sa tam dostanete za hodinu a pol (140 km). V praxi to znamená, že pre spádovú oblasť západného Slovenska je to príjemná alternatíva k nášmu Slovakia Ringu.
Je nutné zdôrazniť, že to nie je žiadny multifunkčný krátky kartingový okruh, ale plnotučná jazdná nirvána pre motorky a osobné autá. So svojou dĺžkou 4749 m a počtom zákrut 18 je výrazne technickejší ako náš slovenský, ktorý je svojím profilom stavaný skôr na veľmi silné mašinky. To je aj kľúčovým faktorom, prečo ho máme tak radi.
Tieto výjazdy sú v našej réžii zatiaľ výlučne internou udalosťou, ktorú si organizujeme v užšom kruhu, ale pre širokú verejnosť je možné sa prihlásiť aj priamo cez agentúru Sportfahrer (http://www.sportfahrer.at). Z pohľadu vozového parku sa naša invazívna divízia skladala z nasledovnej techniky: 2x Honda S2000, 3x BMW M3, Subaru BRZ, Mazda MX-5, 3x Renault Mégane (2x RS a 1x GT), Porsche 911 Carrera, Peugeot 308 GTI a rozkošný Abarth 500. Zostava to bola naozaj pestrá a reprezentovala myšlienku, že chuť navštíviť okruh a zabaviť sa nie je limitovaná na nejaký špecifický druh karosérie, náhonu či pohonu.
Časť delegácie sa rozhodla prespať v zariadení s názvom Paddock Hotel and Restaurant, ktorý je, a teraz netreba veľa fantázie na dopracovanie sa k správnej odpovedi, umiestnený na samotnom padoku okruhu. Presun k ubytovaniu však bol mierne dramatický, nočné reálie a prudký dážď udržiaval v strehu majiteľov zadokoliek na športových pneumatikách. A popritom odhalil ešte jeden zaujímavý biologický jav. Maďarské sovy neidentifikovateľného druhu sú útočne naladené na malé japonské roadstery a snažia sa na ne nalietavať.
Samotné ubytovanie je puristické, aby sa aj prípadný majiteľ Caterhamu cítil príjemne. Na druhej strane kuchyňa je v poriadku. Čo viac potrebujeme? Možno iba hlt whiskey, ale tú priniesol redaktor konkurenčného magazínu, asi aby sme ho hneď obratom nenechali spať na chodbe.
Duch očakávania okruhového zážitku nám nikdy nedovolí vyspávať extrémne dlho, takže prvé debatné okienka sa otvorili už o šiestej hodine ráno. Popritom sme prvú jazdu mali mať až o 9:30. Predtým sme sa ešte zoskupili s ostatnými, ktorí sa rozhodli pricestovať až ráno. Samotné jazdy sa realizujú cez štyri tridsaťminútové stinty. Účastníci sa rozdelia do dvoch skupín, PROFI a STREET, ktoré sa striedajú na trati. Ak má niekto záujem o audio-vizuálnu prehliadku skutočnej pretekárskej techniky, tak sa postaví na tribúnu v čase, keď traťou znie ozrutné hromobitie. Závodné Lamborghini, Corvettky, Porsche rôznych ročníkov a variant, Mercedesy, BMWčka, to sú vozy, pri prejazde ktorých sa nám ježili všetky chlpy na tele. V akcii sme postrehli aj zvláštnosti ako Lotus Eleven, Formulu Renault a zastúpenie mala aj značka Radical. Všetky vozy boli neskutočne rýchle, ale naše STREET ego to nezasiahlo. My sme sa prišli zabávať.
Tento atribút sa naplnil do bodky. Bolo veľmi príjemné v pravidelných intervaloch stretávať v akčných polohách známe tváre priamo na trati. Neraz sme si zakývali alebo nervózne zatrúbili, to všetko predsa patrí k adrenalínom vybičovanej atmosfére. Niektorí si merali časy, niektorí si iba pojazdili pre radosť alebo túžbu spoznať svoje vozidlo lepšie. Na trati sa síce odohrávali aj dramatické situácie, ale tie boli doménou ostatných jazdcov. Nikto z našej partie neskončil mimo trate. A to sa dokonca poniektorí vodiči Mtrojok naozaj aktívne snažili. Traťoví komisári sú však široko-ďaleko najtolerantnejší a krásne vykrúžené drifty a powerslidy neodmeňovali výhražnými znameniami. Naopak verím, že sa usmievali. Jednu humornú situáciu pripravil náš člen, keď k nám prišiel organizátor so žiadosťou, aby sme sa pokúsili s ním spojiť, lebo na červenú vlajku krúži už tretie kolo. Pripomínam, že červená vlajka znamená zastavenie preteku, v našom prípade stintu.
Dobrá nálada sa udržala aj pri obede, ktorý znamenal koniec poldňovej jazdeckej seansy. Čo bolo treba povedať sa povedalo, čo bolo treba pojesť sa pojedlo. Následná kontrola techniky ukázala stopercentnú bezchybnosť u všetkých zúčastnených. Ak nerátame povinné straty – pneumatiky. Tí prezieravejší, ktorí si na šantenie priniesli samostatné sady, trávili čas ich výmenou. Tí ostatní skúmali chýbajúce kusy vzorov a merali si hĺbku dezénu, táto činnosť však obvykle končila so slovami, veď zajtra prezujem na zimné.
Koniec sezóny pochopili podobne zmýšľajúci šialenci z okolitých krajín ako poslednú šancu sa stretnúť a do sýtosti si pojazdiť. Až nečakane hojná účasť, ktorá sa skladala zo zástupcov rôznych štátov, okrem domácich Maďarov a nás Slovákov sme spozorovali Rakúšanov, Nemcov, Slovincov, a dokonca jedna Corvettka mala tureckú štátnu poznávaciu značku. Táto invázia skončila jedným veľkým zjednotením sa na pretekárskej dráhe. Generálny štáb je s jej výsledkom nadmieru spokojný.
