Intermezzo

Opakuje sa to každý rok. V zimnom období sedíme všetci doma ako nejaké nepodarené paródie na dobrých manželov. Okruhy sú zatvorené a na výlety sa nikomu nechce. Buď nemajú chalani na svojich športových mašinkách zimné prezutie, alebo ich proste nebaví nechať si zasviniť auto na tom snehovoblatovom maglajze. Wapkovať auto v mínusových teplotách nie je to pravé orechové a málokto má srdce zaparkovať špinavé auto do garáže. Výsledkom je, že sa takmer nikde nechodí. Nuda. Apatia. Depresia. 

Všeobecne zobraté, iba pár zím som bol motoristicky šťastný. Bolo to vtedy, keď som vlastnil turbo Imprezu, ale to je iná pesnička. V tej terajšej hrá hlavnú úlohu Mazda MX-5, známa svojou krehkou antikoróznou ochranou, takže diabla za nohu ťahať nemienim, a preto som ju v minulom článku uložil na zimný spánok. Lenže.

Druhú adventnú nedeľu som navštívil mamu, v ktorej susedstve mám odparkované svoje športové náradie. Okrem toho, že ma mama nakŕmila vyprážaným syrom (nekonzumoval som vyprážané jedlo minimálne pol roka, ale mama je mama, tej sa nehovorí nie), svietilo slnko. A práve tento meteorologický stav v mojej hlave naštartoval kacírsku myšlienku. Vo svojej pôvodnej “detskej” izbe som vyhrabal spod postele uloženú autobatériu, zobral si desiatku kľúč a zrazu som stál pred garážou. Mazda nakopla svoj “obrovský” štvorvalec hneď na prvú žiadosť, vyparkoval som a preventívne som išiel hneď aj natankovať, keďže som mal veľký jazdecký apetít. 

Nečakal ma žiadny priesmyk, žiadna vážna jazdecká výzva, dokonca ani strecha nešla dole. Iba som mal neutíchajúcu potrebu sa voziť. Bolo mi jedno kde, iba som musel byť v pohybe. Ja a Miata. Niekoľkokrát som dal obmedzovač, v prehľadných zákrutách som si naordinoval powerslide, na ktorého dokonalé zvládnutie pri kombinácií semislikov a studeného asfaltu stačil aj môj dojčenský drift skill. 

Toto je presne ten druh terapie , ktorý v nás nastoľuje duševnú rovnováhu, ktorá zjavne chýba každodenným agresorom za volantom, ktorých stretávam cestou do práce. Voziť sa len tak, bez cieľa, iba s nejakým nejasným časovým ohraničením. Toto si budem musieť nadeliť aj nabudúce…

V garáži som si zase zopakoval zazimovanie, odpojil som batériu, mačke, ktorá nechala svoje odtlačky labiek na mojej kapote, som zaželal všetko dobré do nastávajúcej zimy. Nech zodpovedne odháňa potkany a kuny z okolia môjho auta. To je dobrý deal. Pár labiek výmenou za pocit, že auto je v bezpečí, to beriem.

Mohlo by sa vám páčiť