TEST Hyundai i30N Performance – Juraj Hjundošík

Existuje jedna základná otázka, ktorú namyslený ľudský materiál bude opakovane klásť každému záujemcovi o model i30N. “Čo vie sakra Hyundai o hothatch-och, keď jeho najsilnejšia i30-tka aktuálnej generácie mala doteraz iba 140 koní?” Na tento ofenzívny prejav sa dá reagovať dvomi spôsobmi. Ignoráciou nevedomého (pretože každý, kto doteraz nežil v jaskyni posledných 10 rokov vie, že Hyundai Motorsport je aktívna divízia na svetových súťažiach), alebo edukatívnym prejavom, ktorý môže i nemusí žať úspech.

Na prvý pohľad sa zdá, že Hyundai vletel do ostro sledovaných vôd budgetových športiakov až príliš rázne a sebavedomo. Na tento krok sa však automobilka dlhšie pripravovala a všetko podriadila jednému jedinému výsledku. Aby pri vyslovení názvu “i30N” entuziastickí šoféri uznanlivo kývli hlavou. Vlastne silných modelov, ktoré budú mať prídavok N, chystajú niekoľko, nie je to len tento jednorázový pokus.

Kľúčovým aspektom tohto snaženia bolo angažovanie Alberta Biermanna. Toto meno mi však náš fotograf zakázal v texte použiť, že vraj sa s ním každý oháňa a už je to nuda. Lenže tento pán šéfoval posvätnej divízii M v automobilke BMW, teda tento pán vie, čo je to rýchlosť a rozhodne chápe, čo potrebuje auto, aby bolo zábavné. Sorry, pán fotograf, toto sa proste žiadalo.

Na trhu sú dostupné dve verzie, i30N a druhá s označením i30N Performance. Nemusíte mať diplom z anglického jazyka, aby vám docvaklo, že tá druhá verzia bude výkonnejšia. Motor 2.0 T-GDI v tomto prípade produkuje maximálny výkon 275 koní, v slabšom variante 250 koní. Áno, korelujem s vašou nevyslovenou myšlienkou – už tá slabšia verzia by mala byť dostatočne pripravená na vaše huncútstva. Lenže, nie je to len o výkone. Za príplatok 2 500,- dostanete doslova odlišné vozidlo. Také, ktoré má o palec väčšie disky (19-palcové), lepivé pneumatiky Pirelli P Zero, aktívne riadenú výfukovú klapku (ktorú nutne potrebujete), väčšie brzdy, ale hlavne diferenciál s elektronicky riadenou svornosťou. A verte mi, keďže je to predohrab, tak ten je v tomto type vozidla nevyhnutnou nevyhnutnosťou.

Čo si budeme nahovárať, dizajn bežnej i30-tky je taký, no, ehm, proste bežný. Vykúzliť z toho základu niečo, čo by sekundovalo porcii koní pod kapotou, bolo vážnou výzvou. Dizajnéri automobilky však išli na to celkom umne. Nesnažili sa umelo prilepiť agresívny bodykit, ktorý by tu proste nemal šancu vizuálne fungovať, sústredili sa radšej na detaily. Tu červená linka, tam decentné strešné krídlo, k tomu dvojica koncoviek výfuku a je to. No a vlastne ešte niečo. Dôležitým prvkom identity je písmenko N, porozhadzované kadekde na karosérií. Na prednej maske, na brzdičoch, na bočných prahoch, dokonca i na ráfikoch kolies. Z každého uhla na vás zazerá nejaké to N-ko. Keď ešte náhodou máte dojem, že tomu niečo chýba, tak si treba zaobstarať žiarivú modrú, tú, ktorá na vás svieti z každého prospektu – Perfomance Blue.

S interiérom to je máličko komplikovanejšie. V podstate si sadnete do bežnej i30-tky. Osobne by som čakal nejaké tie karbónové dekory, šachovnicové vlajočky a podobné serepetičky. Isteže, kde-tu na vás nejaké to písmenko N predsa len vykukne, ale jednoducho som čakal viac identity v tomto smere. Sedačky tiež nie sú zlé, ale nemajú až také výrazné bočné vedenie, na druhej strane sú o to vhodnejšie na každodenné používanie. Niekto to ocení viac, niekto menej.

Konečne som sa dostal k tomu najdôležitejšiemu prvku na vozidle. V kufri tohto päťdverového hatchbacku je rozpera na podporu tuhosti karosérie! Ktoré iné rodinné auto má v kufri rozperu??? Tento prvok, na pohľad drobnosť, filozoficky definuje pohľad na daný model. Musí to byť naozaj auto, v ktorom sa športovanie myslí vážne, keď si viem vyžiadať do kufra rozperu. Bodka. A ešte jedna, pre istotu. Chápete konečne? To nie je len nejaká rozpera. Kto by to bol kedy povedal, že Hyundai i30 bude mať športovú rozperu za zadnými sedačkami? Svet už nikdy nebude taký, ako bol predtým…

Na volante sú dve modré tlačidlá. Ľavé slúži na prepínanie jazdných módov, z ktorých dáva zmysel iba NORMAL. Decentné pruženie podvozku, zvuk a výkon motora tak akurátne nastavený, aby ste zvládli i mesto bez Rohypnolu a borovičky po jazde.

Pravé tlačidlo je to tlačidlo, kvôli ktorému ste si túto vtipnú škatuľku primárne kupovali. Je to aktivácia N-módu, ku ktorému je možné pridružiť aj aktiváciu/deaktiváciu automatického zrovnávania otáčok motora (REV MATCH). Po tejto transformácii sedíte zrazu v niečom, čo je tuhé, hlučné a na plyne návykovo výbušné. Z výfuku za ozývajú pekelné zvuky, vlastne je to prvok, ktorý je funkčne neskutočne zbytočný a márnivý, ale fantasticky pracuje s ľudskými emóciami. Aj s negatívnymi. Potom, čo som vrátil testovačku naspäť, náš farár v obci obratom celebroval mimoriadnu omšu pri príležitosti vypudenia Diabla z dediny.

Lenže i30N nie je len o prízemnom vytešovaní sa z výfukového prejavu (ale musím priznať, že tento stav sa vie v človeku udržať dosť dlho). To je len pozlátko, aby sa mohli z autiaku tešiť aj jednotlivci, ktorým sa páčila farba, ale jazdné vlastnosti sú im ukradnuté. V tomto prípade však prídu oveľa.

Poslednú dobu aj pri zaužívanejších športových značkách márne hľadám cit na volante, ktorý by mi ráčil oznamovať, čo robia predné kolesá. Tu som ho našiel. Manuálne radenie mnohí podceňujú, ani svojho času uctievaný Renault Mégane RS (250 a nasledovníci) ho nemal vôbec uspokojivé, tento Hyundai ho má. Krátke a presné dráhy, to je darček, v ktorý ste ani nedúfali. Predný diferenciál E-LSD vtiahne belasú krabičku pod plynom do ostrej zákruty, zadok si rozšafne podšmykne a dokončí robotu. Nedotáčavosť, kde si? Haló!? “Tu som, ty somrák, so mnou nevybabreš máš zimné pneumatiky a nie lepivé Pirellky.” Pravdou je, že pokiaľ máte v nohe cit a nedávate tzv. “tehlu” na plyn, tak sa viete pekne popasovať s prejazdami zákrut. Na zimných pneumatikách to nie je úplne terno, ale na krátku demonštráciu schopností to stačí. Ako som naznačil, celkové naladenie podvozku nie je ortodoxne nedotáčavé, čo sa trochu vymyká alibistickej tendencii aplikovanej u niektorých konkurenčných vozov.

Skúsim to napísať jednoducho, samotná jazda pokrútenými okreskami je jedno veľké príjemne prekvapenie. Dynamika motora a silný nástup bŕzd, to je základ, na ktorý sa viete spoľahnúť v každom okamihu. Potom je tu však variabilita prejazdových schopností zákrut, ktorá je na tejto predokolke úžasná. Chcete prejsť zákrutu nekresťanskou rýchlosťou, pritom nevybočiť zo stopy? Ako si želáte, máte to. Alebo preferujete radšej chuligánsky štýl, kde si vyhodíte zadnú nápravu zo stopy a jemne sa pripravíte na kontru na volante? Okej, ale sakra, chyťte aj tú kontru potom. Nieže sa potom budete usmievať z fotky v Novom Čase!

Keď sa nad tým celým spoločne zamyslíme, pár rokov dozadu by nikoho ani len nenapadlo, že Hyundai vypustí na trh niečo takéto. A predsa vypustil. Predaje to asi trhať nebude, ale svoj zmysel na existenciu tento model vyšperkoval inak. Tak, ako kedysi príslušník podceňovaných vrstiev Juraj Jánošík zaťal nafučaným grófom valašku do čela a obral ich o hrdosť a cenné tromfy, tak aj nošovický Hjundošík zaťal svoj brzdový kotúč do kapôt konkurencie a vyhlásil, že tu sa bude hrať podľa jeho pravidiel. A za túto hru chce 29 990,- EUR.

Mohlo by sa vám páčiť