Honda NSX – Stará láska a hliník nehrdzavejú
- Od Miloš & Laco
Pozrime sa pravde do očí. Pokiaľ čítate náš magazín, ste z tej skupiny ľudí, ktorej japonský pokus (a je to sakra dobrý pokus) o superšport netreba vôbec predstavovať. Omáčkami typu, že to bolo prvé masovo konštruované vozidlo s celohliníkovou karosériou, vás kŕmiť netreba. Aj keď to masovo treba brať s rezervou, hovorí sa, že celkovo bolo vyrobených okolo 18 000 kusov. Faktografiu odsunieme bokom. Oveľa pôsobivejšie je túto krásku stretnúť a zažiť naživo.
Na Slovensku je to v podstate “mission impossible”, ale pre správny magazín so správnymi kontaktmi by to nemala byť konečná. Touto samochválou spejem k nevyhnutnému výsledku, že my sme sa k nej, samozrejme, dostali. Možno sa pýtate, kto si kúpi za niekoľko desiatok tisíc starú mašinku, do ktorej vrazí časom ďalšie desiatky tisíc, aby dostal voz, ktorý je objektívne pomalší ako napríklad “obyčajný” hatchback a netreba chodiť ďaleko, tiež je od Hondy – Civic Type R. Ten bude dokonca v záruke a v podstate to bude pre vás jedna veľká bezstarostná rýchla jazda.
Pokiaľ túto otázku presne takto položíte majiteľovi tejto konkrétnej Hondy NSX, tak vám asi vypichne očko vidličkou a hodí na panvicu. Nie preto, že ste urazili jeho ego, ale preto, že ste sa práve doživotne diskvalifikovali v motoristickej scéne a stratili ste právo na existenciu. Odhliadnuc od faktu, že majiteľ už jednu Hondu NSX vlastní, popritom vlastní ďalšie 3 Hondy S2000 (asi, kto to má rátať) a nejaké ďalšie modely rovnomennej automobilky, toto nie je čisto o autopatriotizme. Aj keby to malo na kapote znak Škoda, ale bolo by to presne toto isté, tak to stojí zato vlastniť a riadiť.
Ide totiž o tú základnú esenciu šoférskej nirvány, ktorú vám vie sprostredkovať tento superšport s motorom v strede s minimom inteligentnej elektroniky, ktorú majiteľ od prvého dňa aj tak vypína hneď po nasadnutí (TCS). Nie preto, že je taký odvážny, ale preto, že tomu autu môže bez výhrad veriť, že mu dáva impulzy a prejavy v reálnom čase o všetkom, čo sa s autom deje. Presne toto bol ten dobový šok pre taliansku konkurenciu, že zrazu je na trhu superšport, ktorý vás nechce v plnom nasadení zabiť. Zrazu je tu niekto, kto je na limite čitateľný ako kniha s veľkosťou písma 30, majiteľ mi to s ľahkosťou demonštroval na najbližšom kruháči. Jéééááá.
Dokonca vás nechce zabiť ani neskôr, pri servise. Isteže, je to superšport, má svoje špecifiká, vlastne všetky servisné úkony sa robia pri vybranom motore. Spotrebné diely sú však oproti iným superšportom až vtipne lacné. Brzdné doštičky sú hádam spoločné s nejakým súdobým Legend-om a podobne. Pravda, karosériu opravovať bude úplne iná káva. Taká tá pollitrová, v ktorej je tri deci absintu. Ale na toto sa dá použiť Ficova obľúbená obranná téza; ostatní to majú rovnako, alebo vlastne horšie.
Ale späť k podstate. Fungovať vo vnútri auta je zážitok. Miesta pre dvoch je tam dostatok, nemáte pocit, že sedíte v stiesnenom mučiacom nástroji stredovekej inkvizície. Spojka má krátky beh, pedále sú dokonale rozložené na heel-toe techniku a potom tá radiaca páka. Napriek tomu, že radenie je spojené s motorom tiahlami, tá mechanická precíznosť a zapadanie jednotlivých rýchlosti je tu dokonalé.
Daný model je z roku 1995, pýši sa trojlitrovým šesťvalcovým atmosféricky plneným motorom s výkonom 201 kW. Subjektívne sa vozidlo pekne hýbe aj od nízkych otáčok, v tých vyšších prichádza so zmenou profilu vačky (VTEC/5800 otáčok) slušné rošambo, ktoré končí niekde pri číslici 8000. Ale ako som sa už snažil naznačiť, tu nejde o tú absolútnu rýchlosť, ale o to, aká uspokojivá je cesta k nej.
V prvom rade veľa zážitkov sprostredkuje nízky posed (môj dodatočne znížený hot hatch je vizuálne raz taký vysoký). Počas jazdy vidíte profil cesty, každé jej zvlnenie priamo, je to jednoducho niečo iné, ako keď sa na tieto veci pozeráte zhora. Celé auto jemne vibruje, na každý poryv plynového pedálu reaguje ako jeden celok. Chod motora som dokonca cítil aj na plafóne interiéru. To auto je ukecané v každom smere. Volant vysvetľuje, čo prežívajú predné kolesá, zadok na sedadle zase pôsobí ako g-meter a odovzdáva informácie mozgu, ktorý ak nie je vymletý, mal by ich správne vyhodnocovať, predsa len je to drahá raritná legenda.
Viete, ak krčmoví klasici hlásajú “Kdo neměl zrzku, neví, co je láska”, tak ja hovorím, “Kdo neřídil NSX-ku, neví, co je radost z jízdy“, vzácnosť tohto momentu je v tomto prípade umocnená faktom, že tieto superšporty nestretnete na každom rohu. Bolo pre mňa cťou, milá Honda, že som mohol trochu pokrútiť tvojím volantom, postláčať si tri pedáliky a preparkovať ťa na piatich metroch…
