Nová Honda Civic s motorizáciou 1.0 VTEC Turbo a 1.5 VTEC Turbo sú ako dvojvaječné dvojičky. Sú narodené v rovnaký deň, na oko sú takmer rovnaké, ale po dôkladnejšom zahľadení sa sú iné. Aj napriek tomu, že by sa dalo o každej z nich napísať niečo zvlášť, majú toho toľko spoločného, že som sa rozhodol postaviť ich proti sebe. Teda, skôr vedľa seba.
KAPITOLA PRVÁ – MESTO A JEHO BLÍZKE OKOLIE
Vonku ma čakajú pripravené a naleštené Hondy. Jeden Civic s objemom 1,5 litra šedej farby, druhý červený, s objemom necelý liter (988 cm3). Vyhráva emócia a zvedavosť, schmatnem totožné kľúče a vyberám si červenú litrovku. Plánujem totiž ešte behať po meste a som zvedavý, ako sa správa 129-koňový trojvalec v meste.
Štartujem, ozýva sa až hrubý, športový zvukový prejav trojvalca. Zoznamujem sa s netradičným vzhľadom interiéru, ktorý vo mne vyvoláva zmiešané pocity. Keď sa pozerám na kombináciu jemného stredového displeja s retro-futuristickými ukazovateľmi teploty chladiacej kvapaliny a stavu paliva v nádrži, vybavujem si DeLorean z 80-tych rokov a film Návrat do budúcnosti. Ak by dnes natáčali nejaké pokračovanie tohto filmu, bez hanby by som im nový Civic odporučil ako product placement. Jeho prazvláštny dizajn, ktorý nemusí chutiť každému, by tam dokonale zapadol. Vráťme sa však ešte dnu.
Litrový Civic som dostal v skutočne nabitej výbave Executive s Black line packetom, takže moja prvá voľba vyzerala zvonka neskutočne agresívne, zvnútra ako priestranný luxusný hatchback. Elektrický šíber, kožené čalúnenie, vyhrievané sedadlá vpredu i vzadu, bohatý odkladací priestor pre klasický bordel a fľašky, plocha pre bezdrôtové nabíjanie smartfónu, systém Honda Connect či konektory USB a HDMI sľubovali, že sa s autom budem zoznamovať trochu dlhšie. Po úvodnom nastavení som usúdil, že interiér je navrhnutý účelne, funkčne a komforte zároveň. V čase, kedy som si nevychutnával slnečné jesenné dni s otvoreným šíberom v meste, som neustále niečo nové objavoval. Uchvátil ma však brutálny priestor vo vnútri, ako aj v batožinovom priestore. Štvoricu, a výnimočne aj päticu pasažierov nebol problém odviezť. Ja, ako 190 centimetrov vysoká osoba, som si v pohode a komfortne sadol sám za seba, čo je vo väčšine konkurenčných modelov v tejto triede občas problém.
Čo bolo hlavným problémom tohto konkrétneho kusu, a na čom by Honda mala popracovať, je infotainment systém Honda Connect staršej generácie. Funguje na báze Androidu s nadstavbou, ktorá je v dnešnom svete, kedy po vreckách nosíme zariadenia s výkonom presahujúcim bežné stolové počítače, jednoducho hrozne pomalá. Ak by som to mal veľmi diplomaticky pomenovať, Honda Connect je pre trpezlivých. Ja však patrím do generácie, ktorá musí používať funkčné a rýchle systémy, inak sa zblázni. Samozrejme, funkčne je tu všetko v poriadku, avšak samotné prostredie, ovládanie, grafické prevedenie a aj veľkosť tlačidiel, je jednoducho slabé. Častokrát moje celkové ovládanie infotainmentu skĺzlo len na ovládanie na volante, samotnému displeju som sa vyhýbal ako čert krížu. Honda vie, prečo dáva do Civicu asistent udržania vozidla v pruhu či adaptívny tempomat. To pre prípad, že by ste sa hrabali v infotainmente…
Naopak, pochváliť musím litrový trojvalec, ktorý patrí medzi to najlepšie, čo aktuálne trojvalcový trh na Slovensku ponúka. Výkon (129 k) ani krútiaci moment (200 Nm) mu nechýba a dovolím si povedať, že s týmto litrovým motorom môžete pokojne vybehnúť aj na diaľnicu a bezpečne predbiehať do rýchlosti okolo 150 km/h. Sám som bol príjemne prekvapený dynamikou tohto motora, ktorý aj pri vyššej hmotnostnej záťaži hravo predčí konkurenčné litre (napríklad od koncernu Volkswagen). Čo je však ešte lepšie, je samotná spotreba tohto motora. Tri valce si zákonite vypýtajú menej ako štyri, vďaka čomu sa aj pri mestskej jazde ustálila moja spotreba na hodnote okolo 7 až 7,5 litra na sto kilometrov. A to je veľmi pekný údaj, ak poznáte, ako to v Bratislave počas dňa chodí.
KAPITOLA DRUHÁ – HORSKÉ PRIESMYKY A KĽUKATÉ OKRESKY
Neskôr som svoju ohnivú červenú litrovku vymenil za nemenej atraktívnu šedú liter-a-polku. S kolegom Lacom sme si vymenili kľúče, presadli každý do svojej novej Hondy a hor sa spoznávať opačnú stranu ponuky. Výbava Sport na prvý pohľad neudrie do očí, no stačí si obísť auto zozadu a športový charakter či väčší objem naznačí žmurknutie dvojice koncoviek výfukov.
Táto výbavová verzia sa od môjho prvého Civicu líši inou grafikou budíkov, látkovým poťahom, plus jedným valcom, pol litrom objemu navyše a extra 53 koňmi (40 Nm). A že je to cítiť. Tento motor je totiž citeľne točivejší. Litrový benzínový Civic končí pri dieselových 5 500 otáčkach, zatiaľčo štvorvalec začína v tomto pásme kričať „Pridáááááááj!„. VTEC sa pýta až do 7 000 otáčok, a práve tu cítiť výkonnostnú špičku. Motor kvíli, posed umocňuje športový feeling, akurát ten výfuk je akosi ticho. Škoda, pretože združená dvojica koncoviek vyzerá na pohľad skutočne agresívne. Ako však hovorí klasik – všetko vyrieši dodatočné odstránenie katalyzátora.
Každopádne, kým trojvalec je síce hlučnejší, no civilnejší, so štvorvalcom sa dá užiť kopec srandy. Treba si osvojiť, že z tohto motoru treba vytĺcť fun factor v rozmedzí 4,5 až 7 tisíc otáčok. Potom sa vám odvďačí energickou športovou jazdou, v rámci ktorej ponaháňate viacerých cestných pirátov na kľukatých okreskách či horských priesmykoch.
Vyššia výkonnostná verzia už počíta aj so systémom Honda Connect 2. Jeho predchodcu som v riadkoch vyššie zhodil, nástupcu zasa pochválim za intuitívnejšie prevedenie a vyššiu rýchlosť reakcií, ikeď svoje muchy stále má. Do novej generácie skrátka je čo zlepšovať.
Šedá Honda mala však s tou červenou predsalen niečo spoločné, nech už sa rozhodnete pre ktorúkoľvek motorizáciu. Jej odvážna vizáž rozhodne zaujme. V meste, na dedine, na diaľnici alebo na parkovisku medzi bavorákmi, Honda Civic na seba strháva pohľady. Ľudia sú prekvapení, kto bol taký odvážny a kúpil si takéto extravagantné auto. Niektorí neveriacky krútia hlavou, ale to len v tichosti závidia, že ste mali gule na to, aby ste si kúpili červenú (alebo šedú), hranami ošľahanú Hondu. Je to také budgetové Lamborghini, ktoré si neustále ukrajuje kúsok pozornosti.
KAPITOLA TRETIA – OKRUH
K tejto kapitole by som rád niečo napísal, ale žiaľ, na jej dokončenie si budeme musieť chvíľu počkať. Honda už začala predávať vrcholovú verziu Civicu s označením Type-R, ktorá je určená pre tých najextravagantnejších. Tí šťastnejší už doma garážujú čiernu, bielu, modrú, šedú či červenú, my si na ten náš kúsok chvíľu ešte počkáme. A potom tento článok konečne sfinalizujeme. Medzičasom tuho porozmýšľajte, či ste taká konzerva, ktorá vysolí 25 tisíc za nabúchaný trojvalec s totálne komfortnou výbavou, alebo budete liberál, ktorý si došetrí okolo 9 tisíc eur a získate (okrem iného) jeden valec navyše a ďalších 191 koní. Nemusíte nič hovoriť, odpoveď poznáme…
