Entuziasta, ktorý si chce výletne zajazdiť, má v okolí Bratislavy na realizáciu svojho koníčka veľmi obmedzené možnosti. Pezinská Baba je pre svoju hustotu a nezodpovedných vodičov áut a motoriek mimo hry. Pokiaľ jazdíte roky, tak aj Záhorie máte prelezené skrz-naskrz a neposkytuje vám už dostatok potešenia. A de facto ste skončili. Nič ďalšie v rozumnom perimetri 100 kilometrov sa tu totiž nenachádza. Isteže, pridáte kilometre a už je tu rozbitý Skýcov alebo Jankov vŕšok, kde však miestni chatári iba čakajú na príležitosť, aby na vás mohli zavolať policajnú hliadku.
V podstate z nutnosti, keďže okolie do vzdialenosti približne 150 kilometrov sa nám prejedlo, sme sa začali premiestňovať do Rakúska. Za Viedňou už nesmelo vytŕčajú Alpy a tie sú vždy zárukou dobrého jazdenia. Prvá časť, ktorá stojí za návštevu, sú Gutensteinské Alpy a miesto známe ako Kalte Kuchl, ktoré už vlastne poznáte z našich minulých ciest. V tomto kontexte by to nebola až taká veľká udalosť, ale tento úzky a technický úsek som sa vybral zdolať na Honde Civic Type R.
Nie je to ten typický vysokohorský priesmyk, ale aj v nadmorskej výške 728 m.n.m. sa dá zabaviť. O rýchlosti Hondy už v tom čase neboli žiadne pochybnosti, 320 koní hýbalo kasňou ako máločo v tejto triede. Lenže ja som sa chcel primárne presvedčiť, ako si tých 400 Nm na predných kolesách poradí, keď príde na rad prudký vracák a bude treba podradiť na dvojku a následne promptne vyraziť. Honda sa však na túto disciplínu pripravila. Extra široké pneumatiky 245 mm v spolupráci so samosvorným diferenciálom držali stopu do poslednej možnej chvíle. Aj vďaka dobre nastavenému podvozku (je tam viacprvok, napríklad aj nový Mégane RS má stále torznú tyčku) sa žiadna nedotáčavá dráma nekonala (v intenciách predokoliek).
Zase to nechápte tak, že táto predokolka nevie ísť predkom von, samozrejme, vie. Ale to sa už dialo v takých momentoch a rýchlostiach, že nič iné ako nekritický údiv si Civic v tej chvíli odo mňa nezaslúžil. Sú to bežne cesty, takže všetko sa deje v rozumnej miere s ohľadom na maximálnu bezpečnosť, ale na ilustráciu schopností musím povedať, že na tej trase sa Civic rýchlostne nestratil ani v tandeme s upravenou modlou BMW M3 E46 a s vodičom, ktorý má skúsenosti na rozdávanie.
Nemenej dôležitým atribútom je aj samotný presun a odsun k miestu činu a od neho (2 x 160 kilometrov). V týchto momentov máme všetci určité preferencie, napríklad v oblasti komfortu. Tu len pripomínam poznatok z testu, že aj na 20 palcových diskoch dá nový Civic zabudnúť na nekresťansky tvrdého predchodcu a v tomto smere exceluje na úrovni bežného rodinného modelu nižšej strednej triedy. A to je veľká vec, lebo medzi športovou jazdou a komfortným korzovaním je široká priepasť. Tajpár ju dokázal technicky preklenúť s gráciou, ako sa to hádam ešte žiadnemu inému hothatchu nepodarilo.
Celotýždenné používanie vozidla s esenciálnymi postrehmi boli zhrnuté v teste, Honda Civic Type R má svoje muchy, ale i brilantné okamihy. A čo sa týka zdolávania priesmykov, alebo rekordov na okruhu, tak tam exceluje a tam je dokonalá. A o tomto ma utvrdil aj tento krátky výlet. Najradšej by som dal verejnú výzvu importérovi na cenovú ponuku tak, ako to urobil Miloš po svojom výlete s Hyundai i30N, ale pri pohľade do cenníka mi to aktuálne nijak nevychádza. Teda aj by vyšlo, ale manželka by ma popravila, pretože som jej tento rok sľúbil prístavbu s krbom. Ale nech rozmýšľam ako rozmýšľam, krb nemá samosvorný diferenciál…
