TEST Ford Focus ST Line – keď chcete vyzerať STrašne športovo

Veď, kto by nechcel? Športovosť a agresívnosť sa dnes nosí. Komu skôr uhnete, keď si to šiniete v ľavom pruhu na D1-ke “bezpečnou” rýchlosťou 120 km/h? Okatému Fiatu, milo usmievajúcej sa Mazde alebo nasrdenému pohľadu BMW, ktoré na vás už z kilometra bliká diaľkovými? Každý dnes chce športovo vyzerajúce auto, ale nie každý chce športové vlastnosti auta. Preto na trhu vznikajú rôzne príplatkové verzie, ktoré inak obyčajný model zmenia na čosi svalnaté. Väčšinou sa to však týka iba vizáže a výnimkou nie je ani tento Focus.

To, že sa kompaktný hatchback od Fordu tvári akoby zjedol kľúče od posilky, má na svedomí bodykit pripomínajúci klasickú ostrejšiu verziu ST. Prepracovaný predný a zadný nárazník spolu s prahovými lištami, peknými viaclúčovými diskami a červenou farbou dáva tomuto pomaly starnúcemu hatchbacku šmrnc. Hoci je život tohto modelu (a faceliftu) už pomaly pri konci, stále má čo povedať a ľudia si jeho nadčasový dizajn chvália. Áno, aj mne sa Focus v ST Line páči. Viem si predstaviť, že by som si ho dnes kúpil a jeho exteriér by ma neomrzel ani po predstavení ďalšej generácie.

Trochu horšie je na tom interiér, na ktorom už cítiť zub času. Napriek tomu, že mu prakticky nemám čo vytknúť, nemal som z neho ani pocit nadšenia. Prišiel mi na pohľad taký všedný. Po pár dňoch a bližšom zoznámení som však ocenil jeho praktickosť a jednoduchosť. A najmä, všetko dôležité sa ovláda cez klasické tlačidlá, čo sa dnes cení! Vrátim sa ale k tej spomínanej športovosti. Aj tu sa Focus bude svojim majiteľom a ich susedom, pred ktorými sa budú pýšiť novým “športiakom”, snažiť dokázať, že je agresorom na cestách. Hliníkové pedále, sploštený volant, červené obšitie sedadiel či čierny strop sú jasným znakom toho, že nepatríte medzi bežný, pomaly jazdiaci plebs. Aj ten manuál si dnes dávajú iba tí, ktorí radi kvaltujú a šoférujú, pretože s automatom to už nie je to správne spojenie s autom.

Ford však musím pochváliť predovšetkým za systém SYNC3 s 8-palcovým dotykovým displejom. Nejde ani tak o samotný displej, ktorý má mimochodom pekné rozlíšenie a výborne reaguje na dotyk, ale o funkciu hlasového ovládania. Ak radi “mluvíte”, potom môžete väčšinu funkcií jednoducho hlasovo ovládať prostredníctvom základných povelov. Stačí povedať “Mám hlad” a auto vám ponúkne navigovať sa do najbližších reštaurácií. Pokojne môžete svoje povely aj rozviť, v začiatočníckom móde sa s vami bude systém rozprávať a ponúkať vám možnosti a ak si to neskôr osvojíte, v profi móde už len diktujete príkazy. Po troch dňoch som sa s Focusom cítil ako Michael Knight a jeho KITT. Škoda len, že som nemohol hlasovo odpáliť z prahových líšt rakety či vysunúť “hřebíky na cestu”. Tento povel vo Focuse nebol rozpoznaný, a tak môj úlet v podobe hrania sa na Davida Hasselhoffa predčasne skončil. Ford ale sľúbil, že tieto funkcie dodá za príplatok pri najbližšej aktualizácii.

Pod kapotou testovaného Focusa driemal 1,5-litrový turbobenzín. Toľko ospevovaný motor roka nie je žiadnym EgoBoostom, takže pretekať sa so susedovou Audi A6 3.0 TDI neodporúčam. Jedine, že by ste mali kľukatú príjazdovku, v ktorej vás vcelku slušný a mierne tvrdšie naladený podvozok lepšie podrží. Inak, sprvu sa mi motor zdal akýsi lenivý a rozmýšľal som, či 150 benzínových koní nie je na takýto hatch málo. Druhá polovička spektra otáčkomeru mi však zahučala, že sa mýlim. Focus od približne 3,5 tisíca otáčok relatívne dobre akceleruje, a to aj pri zaplnenom aute. Nebojte sa ho teda točiť, odvďačí sa vám celkom pekným zvukom, ktorý preniká aj do kabíny. V tomto prípade ale zabudnite na predponu ECO v slove EcoBoost, pretože spotreba vyletí slušne hore. Ani diaľničných 150 km/h nie je veľmi eco-friendly. Cestou po D1-ke smerom od Trnavy do Trenčína si konštantne pýtal nalievať okolo 8,7 až 9,5 litra na sto. Na južnej R1-ke v smere od Nitry do Trnavy si pri rovnakej rýchlosti zapýtal o trochu menej, ale stálo to bolo výraznejšie nad hranicou ôsmych litrov. Stačí však ubrať BOOST a dorazí to žiadané ECO. Fordu preto navrhujem premenovať motor na ECO-or-BOOST. Peniaze za nápad mi nemusíte posielať, použite ich na vývoj nového RS-ka či Mustangu.

Takže suma sumárum – čo sme sa o novom Forde Focus ST Line dozvedeli? No predsa, že je to auto, ktoré vyzerá športovo, ale športovo popravde moc nejazdí. Je to auto, ktorého exteriér zaujme, ale interiér nenadchne. A v neposlednom rade je to auto, ktoré je takým dobrým kompromisom medzi športovou ST-čkou a klasickým Focusom. Na ceste predsa chcete dobre vyzerať, ale domov sa už chcete vrátiť oddýchnutý a nie s vytrasenou rodinou a posunutými stavcami, no nie? Na plnohodnotné športovanie a provokovanie okolia si kúpte hlinené prasiatko a fixkou si naň napíšte FORD FOCUS RS.

Mohlo by sa vám páčiť