Nebolo to tak dávno, keď si zúfalý člen slovenskej spoločenskej smotánky Majko K. skúšal vylepšiť svoje pošramotené mediálne renomé založením Youtube relácie “Na pranieri”. Rozhodol sa tam “grilovať” všetkých tých, ktorí o ňom povedali nejaké to krivé slovo. To renomé si však podľa všetkého veľmi nezlepšil, aktuálne sedí vo väznici a čaká, a čaká, a čaká… Prirodzene, s novým Fordom toto priamo nesúvisí, ale s tým starým čiastočne áno.
Svojho času totiž kolega trochu ugriloval odchádzajúcu verziu a nejak sme cítili, že teraz chvíľku budeme sedieť a čakať, kým sa dostaneme k nejakému ďalšiemu Fordu. Nakoniec to nebolo až také dlhé čakanie a ja stojím pred podobnou úlohou s nejasným výsledkom. Bude to grilovanie, alebo to pôjde pochvalným smerom? No uvidíme.
Žijeme len raz, začnem priamo s grilovaním. Všetkým benzínovým motorom, teda tým dvom, ktoré sú aktuálne v ponuke (1.0 a 1.5), chýba jeden valec, hlavne v prípade toho väčšieho je to raritné prekvapenie. Ford vám však bude tvrdiť, že nie, nič nechýba, dokonca bude pred vami mávať s plaketami, na ktorých bude vytlačené: “International Engine of the Year!” Náš chlapský pohľad je však zatienený clonou praktického sveta. Hatchback nižšej strednej triedy v bežných konfiguráciách je jednoducho sluha. Má slúžiť, má byť užitočný, má voziť z bodu A do bodu B ľudí a ich potomkov a hlavne, má to robiť bezstarostne a lacno. Motor 1.0 EcoBoost s výkonom 92 kW má na naplnenie týchto požiadaviek iniciálne predpoklady nastavené dobre.
Poistná sadzba? Nízka. Spotreba? Závislá od kŕču v nohe, ale moja testovacia bola 6,5 l / 100 km s tým, že dal som si aj jeden výlet bežnou (nie novinárskou) jazdou s dĺžkou 200 kilometrov (boli tam aj mestské úseky, prevažne ale medzimesto) a na konci mi svietilo na displeji 5,6 l / 100 km. Potom je tu však atribút, ktorý bežného záujemcu o základnú motorizáciu trápiť nebude (popravde, existuje ešte základnejšia, a tou je verzia 1.0 EcoBoost 74 kW, ale tú si, prosím, vytesnite z pamäte). Myslím teda tú spomínanú trojvalcovú auru. Preplňovaný trojvalec má svoje neduhy, okrem zvýšených vibrácií je to aj nižší rozsah otáčok, v ktorých to žije. Dostanete sa výraznejšie pod hodnotu 2000, nepríjemné zvuky vám oznámia, že ste na zlej adrese. Máte to dokonca sťažené tým, že vás samotné auto indikátorom navádza, aby ste sa tam išli pozrieť. Toto zákerné správanie odporúčam ignorovať.
Ľahký motor v prednej časti vozu má však pozitívny vplyv na jazdné vlastnosti. Vozidlo poslúcha zatáčacie povely ochotnejšie ako konkurencia, ktorá ma v tejto oblasti väčšie zaťaženie. A to aj na hrboľatých profiloch, s ktorými zadné nápravy vo forme torznej tyče mávajú problémy (kombi a vyššie motorizácie majú viacprvok). Na základe pohodlnej, ale zároveň istej jazdy, vám podvozkové prevedenie môže byť ukradnuté, dôležité je, že je maximálne funkčné.
Preplňovaný trojvalcový jednoliter nebude mať logicky nikdy expresné reakcie na plyne, ale tých 170 Nm (a relatívne rozumná pohotovostná hmotnosť 1 322 kg) otvára nejaký ten priestor na predbiehanie pomalších jedincov. Pokiaľ sa vžijem do kože človeka, pre ktorého je auto iba pomôcka, ktorý všetky jeho vlastnosti berie ako fakt a rýchlo sa s nimi naučí žiť, tak je to všetko v poriadku. Za normálny peniaz (táto motorizácia začína pri sume 17 690 €, tá slabšia, ktorú ste vytesnili, stojí od 14 990 €) dostane štandardne dynamické auto (0-100 za 10 s, Vmax je 200 km/h) s nízkou spotrebou a celkovo rozumnými prevádzkovými nákladmi. Čo viac potrebuje bežný človek? A to ešte Focus nevytiahol všetky tromfy.
Napríklad tie interiérové. V minulej generácií (aktuálna je označovaná ako štvrtá) to v tejto oblasti, ehm, trochu škrípalo, ale ku starým krivdám sa vracať nebudeme. Tento nový je totiž úplne iná káva. Palubná doska je tentoraz prehľadnejšia, pohľadovo i dotykovo prítulnejšia. Ovládacie prvky sú uložené v logicky jasných segmentoch. My sme mali k dispozícii hierarchicky vysoký výbavový stupeň s názvom Titanium, ktorý bol rozšírený o niekoľko príplatkových položiek. Tu si však treba dať pozor, lebo ani nadupaný výbavový balík neobsahuje automaticky niektoré zaujímavé prvky (vyhrievané sedadlá, parkovacie senzory), musíte nad cenníkom stráviť nejaký čas a poklikať si svoje preferencie.
Až pri tejto testovačke som si našiel časový priestor pokútne si stiahnuť v našom regióne nepodporovanú aplikáciu Android Auto a konfrontovať ju s vylepšeným systémom SYNC3, ktorý ju podporuje. Navigácia Waze, či môj obľúbený Spotify fungovali bez zaváhania, popravde v danej oblasti viac ani nepotrebujem. Vytŕčajúci displej infotainment-u niekomu vadí, niekomu nie, osobne síce preferujem menej vizuálne invazívne prevedenia, ale už som si zvykol z iných modelov a dané prevedenie ma nerozrušuje.
Oproti minulej generácii rázvor náprav (2 700 mm) narástol, čo sa obvykle v priamej úmere prejaví na veľkosti vnútorného priestoru. A naozaj, vzadu je miesta dosť aj pre potreby pohodlného absolvovania dlhších trás. Komu by vadil hatchback-ový kufrový štandard 375 litrov, stále si môže vybrať karosársku verziu kombi s megaobjemom 608 litrov.
Toto pranierovanie by som kľudne mohol arogantne ukončiť v zmysle, že nový Ford Focus neprináša do segmentu vôbec, ale vôbec nič nové, teda prínosom nie je. V nejakom uhle pohľadu by to aj bola pravda. Ale toto sa týka väčšiny vozidiel v nižšej strednej triede. Ani Ford sa neodvážil experimentovať s exteriérom, je príliš generický a všeobecný. Lenže ľudia sa potrebujú voziť a nie riešiť nejakú ťažkú filozofiu ohľadom áut. Nie každý chce vytŕčať z davu, niekedy je to dokonca vyslovene škodlivé. Vlastniť nekonfliktné, kvalitne prevedené a dobre vybavené autíčko je honosným cieľom mnohých ľudí. Ford so svojím modelom Focus má schopnosti tento cieľ naplniť.
