Ešte nie je koniec (sezóny), ale mohol by byť…

Tak, deti moje osprostené, užili ste si túto sezónu? Prd ste si užili, predpokladám, česť výnimkám. Situácia je taká, aká je, tento rok ste mali pod nohami objektívne polená. Mňa osobne toto postihlo rovnako. Skúsim vám však načrtnúť, ako som si poradil. Nikto nevie, dokedy tu s nami korona bude, takže nejaké dobre mienené postrehy sa ešte hádam zídu aj do budúcna.

V marci, keď sa malo začať naše radostné obdobie, nám zavreli všetko. Zavreli sa okruhy, zavreli sa reštaurácie, hotely a ďalšia infraštruktúra. Čistý prúser. Moja zúfalosť nepoznala hraníc. Všetci ľudia sa ponorili do odôvodnenej paniky, klasické roadtripy nebolo možné vôbec zorganizovať. Milovníci výletov museli aplikovať primárne iba individuálny prístup, prípadne v komorných skupinkách. Ja som takto objavil čaro Kopaníc (https://revrats.sk/shutdown-kde-si/).

Hlavne sa však chcem podeliť o jeden dôležitý postreh. Mám doma aj jeden turbo hot hatch (https://revrats.sk/final-shutdown/), s ktorým som historicky zažil kopec zábavy počas rôznych roadtripov v partii. A žiaľ, partia tentoraz nebola. Hot hatch je malý zázrak, má silu, ktorá sa približuje k dynamike športových áut, pritom sa s ním viem dopraviť do práce i obchodu alebo zobrať tri deti k starej mame. Tieto typy vozidiel v redakcii milujeme.

Lenže k tomu, aby sme si to fakt užili, treba poriadnu partiu, poriadnu cestu a poriadnu rýchlosť – nedostatková trojkombinácia v týchto časoch. Oproti tomu kabriolet/roadster, a teraz pozor, nemyslím na jazdecké esá ako Lotus Elise (https://revrats.sk/shutdown-iii-veselo-po-myjavsky/), ale doslova hocičo, kľudne aj Opel Tigra 1.4 (pozdravujem nášho Miša), prípadne Beetle (pozdravujem kolegu), alebo dokonca najlepšie “škaredé kačiatko” Citroën 2CV (pozdravujem Olivera z autogrip.sk), vás odstrelí do inej výletnej dimenzie. Zrazu až tak nevadí, že jazdíte osamote.

Prdkanie si krajinou bez strechy znásobuje vnímanie okolia, zrazu počujete zavýjať vlky, kotkodákať sliepky, neviete kam sa skorej otočiť. Keďže vás aj ľudské okolie vidí priamo, tak neraz začnú s vami nejaké interakcie, či už verbálne alebo nonverbálne. Pozdravy a kývanie poteší každého empatika. A smiešne je, že tieto zážitky sú reálne dostupné za malé peniaze (niečo sa dá kúpiť už za 2000E-3000E). Uznávam, že nie každý je nadšenec vetra vo vlasoch, ale aj skeptici by si to preventívne mohli aspoň raz v živote skúsiť, či náhodou tomuto čaro nepodľahnú. Nikdy neviete.

Osobne som si kúpil Mazdu MX-5 (https://revrats.sk/zimny-spanok/) primárne na pseudošportovanie, teda nič súťažne, ale nejaký ten driftík na uzatvorenej dráhe ma neurazí, rovnako ako okolité okruhy. Lenže boha jeho, tieto aktivity sa dosť obmedzili. Slovakia Ring sa síce neskôr otvoril (https://revrats.sk/znovuotvorenie-lunaparku/), ale moje ambície siahali aj do zahraničia, tam som sa tento rok jednoducho nedostal. Autodrom Brno bol non-stop beznádejne obsadený, a teraz už aj cezhraničné pendlovanie je značne obmedzené, rovnako aj smerom do Maďarska. Niektorým chalanom z komunity sa síce zadarilo ísť aj na posvätný Nürburgring, ale to nie je akcia na jeden, dva dni, vďaka svojej diaľke a intenzite, tri-štyri dni voľna má rodič málokedy k dispozícii. Postupom času sa ľudia uvoľnili, rovnako aj protipandemické opatrenia, preto sa nakoniec podarilo spáchať aj niečo v klasickejšom štýle (https://revrats.sk/gemerske-spojky/), ale rodilo sa to pomaly a nie bezbolestne. Vždy keď som mal chuť a čas, tak jediným mojím verným pomocníkom bol na dvore zaparkovaný roadster. Stiahol som dole strechu a išiel si vyrobiť dobrú náladu, nezávisle od toho, či som išiel do kopcov alebo len po rovine. Táto sezóna bola divná, ale naučila ma tešiť sa aj z na pohľad skromnejších vecí, ktoré sú v konečnom dôsledku skromné len cez materialistickú optiku. Svojím spôsobom teda vďaka aj za takú skúsenosť…