CUPRA Formentor 2.0 TDI 150 – Hit The Road(trip), CUPRA!
- Od Lukáš
Cupra, to bol kedysi žltý Leon, prípadne Ibiza, ktoré dávali okúsiť temperamentnejšiu, južanskú príchuť ako alternatívu k prevažne chladným koncernovým modelom od VW. A už vtedy to vedela byť okrem benzínu aj príchuť naftová, u nás pomerne často dotvorená zásahmi do riadiacich jednotiek. Myslím, že každý si spomenie na načipované Leony so začmudenými piatymi dverami. Tie doby sú však dávno preč. Z Cupry je už roky samostatná značka a Formentor je jej prvým samostatným modelom. V tej najsilnejšej verzii si ho viete objednať aj s charakterným 5-valcom a výkonom 390 k, u nás sa na týždeň ohriala verzia z opačného konca. Nafta, pohon len predných kolies a manuál.
Pri pohľade na špecifikáciu auta nesvietia na papieri, na to že ide o Cupru, žiadne zázračné hodnoty. Formentor 2.0 TDI sa spolieha na svojich naftových 150 k a 340 Nm, ktoré posiela cez 6-stupňový manuál len na predné kolesá. Mohol to byť aspoň automat alebo štvorkolka, poviete si. Lenže manuál a predokolka je oproti verzii s DSG a pohonom 4Drive nielen o viac ako 5-tisíc lacnejšia, ale aj o 115 kg ľahšia a oficiálne až o liter úspornejšia. Cupra uvádza pre dieselový Formentor s manuálom len 4,9 l/100 km. A to nie je na 1,5 tony vážiaci crossover vôbec zlé. Pritom ani tá dynamika mu nechýba, spoza volantu dokonca pôsobí aj trocha živšie ako by mohlo naznačiť udávaných 9,3 s na stovku a maximálka 205 km/h. Na Cupru to nie je nič moc, priznávam, no v kontexte bežného jazdenia ide o plne postačujúce hodnoty. Aj viac-menej základný Formentor vyzerá rozhodne dobre, jazdí dobre a aj keď z neho v tejto špecifikácii necítiť športové gény, je reálne úsporný. A to je podstatné, diesel si predsa kupujete práve kvôli tomu. Na vymetanie okresiek to teda nie je, no prečo sa o príjemnej ovládateľnosti a nízkej spotrebe nepresvedčiť nejakým roadtripom?
Len kam ho ísť prevetrať, keď pomaly už každý jeden smer u nás mi príde ako otrepaný. A bola by tiež hlúposť s dieselovým Formentorom vyraziť na cesty, kde si užívam kompaktnosť a agilitu MX-5. Ideálne objaviť niečo nové, nielen cesty, ale aj kraj. A pri tej udávanej spotrebe to pokojne môže byť aj ďalej ako len za roh. Na Slovensku sa vždy riadim vlastnými skúsenosťami a vedomosťami o našich kútoch a zapadnutých cestách, no tento raz sa ukázalo, akým príjemným spoločníkom a sprievodcom vedia byť Milošove @okresky. A tak som večer pred odchodom vytiahol z knižnice ich CZ verziu, rozložil mapu, určil si základné záchytné body a itinerár bol na svete. Navštíviť historické centrum a záhrady Kroměříža, múzeum Tatry v Kopřivnici, Vysoké pece vo Vítkoviciach a nakoniec si vychutnať nedeľu na námestiach, v parkoch a sadoch v Olomouci. A všetky naplánované zástavky si prepojiť pokiaľ možno čo najkrajšími cestami. A práve pri ich správnom výbere v ČR mi pomohli bez potreby väčšieho skúmania práve Okresky.
Vyrážame. Dieselový Formentor síce môže mať 150 dieselových koní, na ktoré by ste zrejme s dešpektom pozerali aj pod kapotou Superbu alebo Atecy, ani jeden z menovaných by však nedokázal vzbudiť čo i len jeden pohľad okoloidúcich. Formentor je ale predsa len niečo iné, ako bežná koncernová konfekcia. Široko rozkročený, s nízko posadenou líniou strechy a mohutnou prednou kapotou. Na ceste pôsobí sebavedomo aj v obyčajnej bielej farbe. Ani interiér na tom nie je zle, aj keď oproti zovňajšku je usadnutie do neho trocha obyčajnejšie. Aspoň v tejto výbave so základnými sedadlami. Z hľadiska ergonómie aj vnímanej kvality mu však nič nechýba a je príjemným miestom na pohodlné zdolávanie stoviek kilometrov.
A kde sme s ním tie stovky kilometrov teda absolvovali? Z Nitry krátka okresková rozcvička cez sedlo Havran, ktorého západná časť je po minulom roku kompletne zrekonštruovaná. Váh sme prekročili cez Piešťany a smerom na Vrbové sa vydali na myjavské kopanice. Tento raz však žiadne zapadnuté cesty, ale hlavnými ťahmi okolo Myjavy smer hranica. Do Kroměříža to síce nebolo nič moc z pohľadu ciest a šoférskych zážitkov, no samotné mesto toho ponúka veľa. Jednak historické námestie s radnicou a Arcibiskupským palácom, no jeho hlavnou pýchou sú podľa mňa záhrady a parky. Kúsok od námestia Podzámocká záhrada, ktorá má charakter anglického parku a len niekoľko minút od centra Kvetná záhrada z roku 1665, ktoré je prezývaná aj českým Versailles. Arcibiskupský zámok rovnako ako Kvetná i Podzámocká záhrada sú právom zapísané aj v Zozname historického dedičstva UNESCO.
Kúsok za Kroměřížom sme sa napojili na trasu Okresiek. Príjemnými okresnými cestami sme prešli cez Vsetín a od Rožnova pod Radhoštěm na chvíľu zamierili opäť na Slovensko v okolí Makovského priesmyku, aby sme deň uzatvárali v okolí hraničnej obce Bíla, kde sme sa začali rozhliadať po ubytovaní. A to sme našli v novo zrekonštruovanej, Bezručovej škole v kopcoch nad vodným dielom Šance. Druhý deň sme trasu Okresiek opustili a vybrali sa najkratšou cestou rovno do Kopřivnice. Samotné mesto je dosť nezaujímavé a pôsobí trocha spustnuto, no parky a záhrady sme sem hľadať neprišli. Kedysi tu totiž vznikali svetoznáme Tatry. Po osobných vozidlách tejto značky tu však zostalo už len múzeum. Technické múzeum Tatra v Kopřivnici disponuje kompaktnou zbierkou osobných vozidiel Tatra. Od repliky prvého automobilu Präsident, cez modely zo začiatku minulého storočia a vozidlá slávneho konštruktéra Hansa Ledwinku z 20. a 30. rokov minulého storočia i slávne aerodynamické modely Tatra T77a alebo T 87. Zaujímavosťou sú však aj málo známe, športové špeciály Tatry a špeciálne úpravy vojenských alebo snežných a kolajových vozidiel. Expozíciu uzatvárajú aj mladším návštevníkom známe modely T603 a T613 so všetkými verziami až po úplne posledný osobný model Tatry, T700. Ten v roku 1998 uzavrel storočie výroby osobných vozidiel tejto značky.
Automobilový priemysel Kopřivnice následne vystriedal oceliarsky priemysel Vítkovíc, tvoriaci časť Ostravy. Bývalý priemyselný závod s vysokými pecami dnes tvorí zaujímavý komplex technických pamiatok a objektov, s množstvom tematických pavilónov a možnosťou prehliadky, v rámci ktorej sa dostanete aj do samotných pecí, ktoré na prvý pohľad dotvárajú svojou farbou, spletitosťou a veľkosťou dosť apokalyptický pocit. Ich návštevu a prehliadku si je však dobré dopredu naplánovať podľa času prehliadok so sprievodcom.
Je čas sa ale opäť sústrediť na pekné cesty. Z Ostravy smerujeme okolo Opavy späť na trasu Okresiek a na Červenohorské sedlo pod Jeseníkom. Niečo ako naše Donovaly, no bez premávky, širšou cestou a väčším potenciálom si tu dobre zajazdiť až do západu slnka a uzavrieť okreskovanie. Do navigácie zadávam Olomouc, kde strávime noc a nedeľné doobedie. A na to je toto mesto, ako neskôr zisťujeme, ako stvorené. Viacero naozaj pekných námestí, kostolov, budov, výhľad z mestskej veže a v neposlednom rade rozsiahli sad a park hneď vedľa centra. Ideálne miesto na pokojné a pohodové nedeľné raňajky, kávu a oddych. A následne sa spokojne vybrať cez Přerov, Uherské Hradište, Moravské Lieskové a neskorý obed v Hostinci u Klačkov domov.
A ako si teda náš roadtripový špeciál, Formentor 2.0 TDI počínal? Ani raz som nezašomral nad jeho dynamikou, komfortom a celkom schopne sa predviedol aj na pekných, zakrútených úsekoch. K výletovej pohode mi neprekážal ani manuál, ktorý má síce dosť krátke a presné dráhy, no pomerne dlhé sprevodovanie. Šiesty rýchlostný stupeň je tak vyhradený takmer výlučne pre diaľnice. To však znamená, že vás radenie neobťažuje zbytočnou pozornosťou a poteší aj spotreba. Je to trocha divné, riešiť na Revrats spotrebu, ale tento raz sa k tomu uchýlim. Plnú nádrž som vyjazdil takmer do sucha po zhruba 820 kilometroch s priemerom 5,6 l/100 km. V tom boli diaľničné presuny, mestá i svižnejšie okresky. Cesta z Olomouca už pohodovejším tempom a s mixom okresných ciest, obcí aj diaľnice znamenala rovných 5 litrov, pri troche snahy však nie je nereálne jazdiť mimo miest a diaľnic aj za hodnoty začínajúce 4. Tak či tak, na plnú nádrž dieselový Formentor bez problémov zvládne cez 800 km. 800 bezstarostných kilometrov, na ktorých ponúkne originálnejší vzhľad na parkovisku pred hotelom a dostatočne priestranný interiér i komfortný podvozok pre potreby rodiny. A ani spoza volantu nepôsobí ako auto určené len pre bezduché presuny. Emócie síce nevyvolá, no šoféruje sa dostatočne príjemne.
A v kontexte dnešných cien pôsobí celkom príjemne aj jeho základná cena 32 540 €. Testovačka s príplatkami ako 18-palcové disky (624 €), inteligentné ambientné osvetlenie (200 €), lepšou navigáciou s 12“ displejom (938 €) alebo elektricky ovládanými dverami batožinového priestoru (544 €) vyšla vo finále na 36 598 €.
