Keď som sa teraz nedávno obzeral po top redakčných udalostiach roka, ktorý už je nenávratne preč, narazil som na jednu ťaživú otázku ohľadom profesijného bytia. Otázka znela: “Čo nás v roku 2018 uspokojilo a namotivovalo do ďalšieho pokračovania v projekte RevRats?” Pokiaľ by sme boli odtienení od všetkých prevádzkových, marketingových a výkonných súvislostí, odpoveď by bola ľahšia. Ale my nie sme…
Prvá vec, s ktorou sa neustále stretávame, je poznámka typu: “Chlapi, to vám tak závidím, aj ja by som chcel testovať, veď to je také zábavné.” Na tento smer komunikácie sme neuveriteľne hákliví. Iste, máme pravidelne k dispozícií nové autá. Zatiaľ všetko dobre. Lenže sú to prevažne, prirodzene, tie modely, ktoré sa majú u nás húfne predávať – takže ich treba propagovať. Bavíme sa o rodinných prevážadlách (SUV alebo kombi) v naftovom prevedení, podporené pohodlným automatom. My sme tento projekt zakladali už ako veteráni na motoristickej scéne, osobne sme vlastnili rôzne druhy vozidiel, medzi nimi aj športové modely, pretože šoférovanie milujeme. A tieto rodinné autá sú o pohodlí a ako to slušne povedať, vlastne sa ani nešoférujú.
A práve preto má každý z nás doma zaparkovaný nejaký silný turbobenzín. Mišo osedláva Renault Clio Trophy RS (220 koní), ja som sa uchýlil k japonskému hothatch-u Mazda 3 MPS (260 koní) poslednej vyrábanej generácie a Miloš vlastní bavorskú zadokolku BMW M240i (340 koní) – s manuálnou prevodovkou. Všetky naše vozidlá sú aj v slušnej výbave. Presadnúť z nejakej testovačky (česť výnimkám) do týchto vozidiel je pre nás vyslovene odmenou. Druhého Miša, ktorý je v redakcii na motorky, z tejto autotémy schválne vynechávam, do áut sa vôbec nerozumie (žartujem, chcem ho iba trochu podpichnúť), doma má japonský voz s naftovým motorom – slušný to paradox.
Potom je tu ešte čas, komodita, ktorej nikdy nie je dosť. V tejto brandži to funguje veľmi rôznorodo, podľa individuálnych morálnych preferencií jedincov. Niektoré redakcie zoberú auto na strechu bratislavského nábytkárskeho domu IKEA a odfotia to tam ako tisíckrát predtým. Iné zase zoberú auto na strechu bratislavského nábytkárskeho domu IKEA a odfotia to tam – mobilným telefónom. Málokto najazdí kvôli jednému fotografovaniu stovky kilometrov, aby sa dosiahla aspoň štandardná technická kvalita. Popritom treba často dotankovať zo svojho vreckového a povedať rodine, že sa vrátime o päť hodín, keď už bude tma. Ale v tomto odmietame poľaviť. Paradoxne, málokto to ocení, verejnosť ale i predstavitelia automobiliek mávajú niekedy neuveriteľnú schopnosť absorbovať kadejaké výtvory a tváriť sa pritom spokojne.
Takže, aby som to zhrnul, samotné testovanie áut nás vôbec neuspokojuje a nemotivuje.
Za rok 2018 sme dosiahli zaujímavé čísla čítanosti na sociálnych sieťach i samotnom webe. Hodnoty prezrádzať nebudem, mám indície, že niektoré redakcie si hádžu svoje vlastné podľa potreby, tak im nebudem dávať podklady, aby si proste nedali ešte väčšie a potom machrovali nejakým vozidlom, ktoré dostali na základe takéhoto klamstva. Žiaľ, toto je prekliaty biznis. Nám stačí vedomie, že my sme naše čísla na patričné miesta reportovali realisticky.
Presne cez túto infláciu relevantných čísel nás naše čísla neuspokojujú a nemotivujú, stačí totiž dobre zaklamať a zrazu ste v hre.
V roku 2018 sa nám tiež doniesli správy, že zopár magazínov profesionálne upadá, plátajú problémy na kolene. Niektoré majú problém s fluktuáciou, neschopný manažment má problém si udržať pre svoju krátkozrakosť tvorivú silu. Narýchlo poskladaný B-team alebo C-team kvalitatívne nestíha a všímaví jedinci si po krátkom monitoringu vedia ľahko urobiť zoznam turbulentných redakcií. Z nejakého dôvodu je toto veľmi neprajná oblasť pôsobenia.
Konkurenční redaktori sa trhajú o kúsky reklamného priestoru. Ach, byť finančne nezávislí má svoje čaro. Fun fact: “Všimli ste si, že nemáme na stránke ani jeden reklamný banner?” Vysvetľovať záujemcom, že chceme byť úplne mimo cudzieho vplyvu, si vyžaduje značnú časť diplomatického úsilia, ale verím, že to v konečnom dôsledku ocenia čitatelia nášho webu. Aj z grafického, aj z obsahového hľadiska.
A sme znova tam, kde sme boli aj predtým, ani táto spoločenská stránka nás neuspokojuje a nemotivuje.
Cudzie nešťastie nás neteší (kolegovia mi našepkávajú, že existuje jedna výnimka, neviem, kam tým mieria). Popravde, radšej by sme boli, keby sme všetci spolupracovali na veľkých projektoch, ktoré jednotlivé entity nevedia vo vlastnej réžii zrealizovať.
Z tohto depresívneho čítania si možno myslíte, že čo tu vlastne robíme, keď nás nebaví testovať a ani byť súčasťou úžasného cechu automobilových novinárov. Lenže tu niekde nastáva chyba interpretácie, ktorú sa posnažím napraviť. Nás len jednoducho nebaví robiť veci podľa starých, morálne degradovaných pravidiel. Nechceme auto na test, aby sme sa povozili a lacno si pomohli v nejakej situácii. Nechceme ísť na event platený automobilkou, aby sme sa okúpali zadarmo vo wellness hoteli. Nechceme vychváliť auto, keď si to nezaslúži, aby sme dostali recipročne zákazku na reklamu. Nechceme, aby nás tento projekt živil, a tým nám na nohy priviazal určité okovy.
Teraz, keď otvárame opakovane náš web, ktorý by pre nás tvorcov už nemal byť spätne zaujímavý, veď predsa nad každým článkom sme strávili hodiny a mal by nám už liezť hore krkom, máme príjemné pocity a stále sa ním kocháme. Čítame si staré bonmoty a prezeráme si pekné fotografie. Každá z nich v nás vyvoláva spomienky. A presne v tomto momente sme spokojní, že všetko, čo sme vykonali, sme spravili poctivo, bez skratiek. Stálo nás to veľa vlastných peňazí, času a nervov, ale je to celé také, aké si myslíme, že v našom mediálnom éteri ešte nie je.
Okrem tohto uspokojenia nás v roku 2018 postihli ešte dva silné momenty. Po mesiacoch príprav sme zrealizovali náš malý sen, testovaciu výpravu na Grossglockner. Aj tu sme sa stretli s názorom, že vy ste si parádne užili a závidíme vám. Lenže len tí zainteresovaní chápu, že v slovenských podmienkach získať v jeden konkrétny termín tieto tri najlepšie hothatche je “mission impossible”. O ostatných logisticko-finančných záležitostiach taktne pomlčím. Ale keď už sme v tých horách stáli, aj bez vypovedaných slov a viet sme precitli, že cesta, po ktorej kráčame je správna.
Z dlhodobého hľadiska má ale možno väčší význam, že sme si našli konečne cestu k jazdeckej komunite, teda presnejšie, ona k nám. Stretávanie sa s ľuďmi bola naša dlhodobá boľačka, vlastne k samotnému stretávaniu ani nedochádzalo. Máme deti, rodiny, ďalšiu prácu a do toho tento náš spoločný projekt, znie to síce ako gýčové vyhováranie sa, ale realita je taká, že aj my niekedy musíme oddychovať. Posledné zvyšky energie sme potom už netrávili vonku s ľuďmi, ale doma s rodinami. Na druhej strane, sme si uvedomovali, že magazín ľudí potrebuje a vo všeobecnosti je spoločnosť ako aj spoločensky, tak aj profesionálne podnetná pre každého z nás.
Radi jazdíme, myslím tak trochu inak, tak trochu rýchlejšie, športovejšie, veď to je vlastne dôvod, prečo sa pohybujeme medzi autami. Pôvodne sme sa iba snažili sprostredkovať záujemcom okruhové jazdy na zaujímavom maďarskom okruhu Pannonia-Ring. Stupňujúci sa záujem o reálne jazdenie v bezpečných podmienkach nás inšpiroval na zriadenie vlastného event-u, na ktorom sa ľudia môžu za drobné peniaze vyšantiť do sýtosti na vlastných mašinkách. Tak vznikol a bude aj pokračovať v ďalšom roku jazdecký seriál na motokárovej dráhe v Dunajskej Strede. Euforické ďakovania po každom takomto podujatí zo strany účastníkov nám dodali tú potrebnú inšpiráciu, ktorú sme pri iných oblastiach “magazínovania” už strácali.
“Čo nás v roku 2018 uspokojilo a namotivovalo do ďalšieho pokračovania projektu?”
Boli to spomínané prvky – kvalita webstránky, epický roadtrip do Álp a jazdecké stretnutia s komunitou. Negatív, alebo presnejšie povedané menej príjemných vecí bolo viac. Neplačeme, iba sme sa chceli s vami porozprávať trochu otvorenejšie. Aby ste nám nezávideli. Žartujem, samozrejme. Len ľudia často zabúdajú, že nič nie je len tak, zadarmo a jednoducho. Ak niečo chce človek dosiahnuť, musí tvrdo makať. Isteže, slabšie charaktery neodolajú pokušeniu a použijú skratky. Po mesiaci, možno roku alebo desiatich, sa im to vráti ako bumerang aj s úrokmi. Profesionálne sa snažíme vyhnúť tomu, že raz tieto slová použijete proti nám, že sme si to zjednodušili a zľahčili a odráža sa to na kvalite dodanej práce. Vtedy budeme vedieť, že sme zišli z cesty a nezaslúžime si robiť to, čo robíme. Dúfam, že sa tento scenár nenaplní a nesklameme vás. Ďakujeme za vašu doterajšiu podporu, bez podpory čitateľov, našich kamarátov a rodiny by toto celé nemalo zmysel a sledujte nás aj naďalej. My už niečo zaujímavé na rok 2019 istotne vymyslíme…
