Audi R8 – The Superšport

Počas testovania hothatch-ov na posvätnom Grossglockneri nám v našej práci pomáhal nezvyčajný hosť. V úlohe vozidla, z ktorého sa nakrúcalo, sa predstavil superšport Audi R8. Isteže, nie je to najpraktickejší voz na tento účel, aspoň nie na prvé zamyslenie. Lenže, ako iste viete, motor V8 4.2 buble v strede vozidla. Teda, čo z toho vyplýva? To, že máme k dispozícií predný batožinový priestor. Ten je natoľko k dispozícií, že si tam subtílny kameraman vie sadnúť (do nie práve pohodlnej polohy) .

Neboli by sme to my – automobiloví redaktori, keby sme nevyužili danú možnosť a jazdne sa nezmocnili tohto kúsku, aby sme si vyskúšali, čo to je vlastne zač a ako sa vysporiada s vysokohorskou prirážkou. Prvá generácia sa vyrábala v rokoch 2006-2012 v dvoch motorizáciách. Prvá bola V8-čka, tá bola s nami v Alpách, a neskôr prišiel na trh aj väčší kaliber V10 5.2. Pôvod tohto agregátu sa dá vypátrať v božskom Lamborghini Gallardo. Dôležitou črtou beštie z Ingolstadt-u bolo použitie pohonu všetkých kolies quattro, 30% krútiaceho momentu putuje na predné kolesá…a ten ostatok na tú zábavnejšiu časť.

Ranné štartovanie V8-čky je zážitok sám o sebe. Ako také malé detičky sme sa zoradili za koncovkami výfukov a počúvali sme nasr…dené bublanie, dobre že sme netlieskali od malej radosti na počesť mechanickej symfónii. Po zahriatí motora bežnou jazdou prišiel ten katarzný moment stlačenia plynového pedálu naplno a uvoľnenie stáda 420 koní (a 430 Nm). A po ňom trápne ticho. Také to dlhšie. Ono to vlastne v týchto podmienkach (2000+ m n. m) vôbec nejde. Okej, ono to ide, ale nie tak, ako by od superšportu niekto asi čakal. Superšport má zrýchľovať proste super. Veď minimálne Civic Type R by si dal toto dačo na raňajky a zapil borovičkou, následne by si poriadne odgrgol.

Lenže toto je rok 2018, vážení. Aktuálne najlepšie hothatch-e dosahujú vďaka preplňovaniu hrubú silu, ktorá funguje aj v týchto podmienkach.  Sila je však iba čiastkový prvok z portfólia, čo sa očakáva od športového auta. Hatchback-y nie sú športové autá. Nemajú také sofistikované podvozkové komponenty a iné mechanické časti, vždy je to len stále vysoké vozidlo s rovnakým prevedením karosérie ako má sused, jeho sused a aj jeho sused. Na druhej strane, hothatch-e milujeme, lebo sú dostupné aj pre strednú pracujúcu triedu a snažia sa nám priblížiť pocity z rýchlej jazdy, popritom odvezú aj rodinu a IKEA nábytok.

Superšport toto nevie. Superšport vie zapózovať, vie ukázať, že existuje odmena za vašu kariéru (alebo šťastné narodenie do dobrej rodiny). Tým to však nekončí. Pre nás je najväčšou devízou zážitková jazda, ktorú nám hothatch sprostredkovať na takejto úrovni jednoducho nevie. Za sedačkami bublajúci motor, príkladná jazdná neutralita pohonu všetkých kolies, prekliato nízky posed  a superšportová aura sú atribúty, za ktoré sa pripláca a nie málo.

Nie je zdravé sa na všetko pozerať cez ego, na úzkych okresných cestách nebude proste R8-čka najrýchlejšia. Ani nemusí byť, má svoj status a ide si úplne inú automobilovú ligu. Keďže väčšia porcia krútiaceho momentu prúdi na zadné kolesá, tak ani hmotnosť približne 1 600 kg nekomplikuje zatáčanie. Dokonca nás navštívil aj ujo “Powerslide”  pri divokejšej jazde, ale vďaka atmosférickej konštrukcii motora je príval sily čitateľný. Už v nízkych otáčkach sa V8-čka prebúdza so slušnou vitalitou, ale čím viac otáčok, tým je vitalita presvedčivejšia.

Motor v kombinácií s pohonom quattro spoľahlivo odbúral počiatočný rešpekt. Svižné tempo v pravidelnom rytme nič nenarúša, pred zákrutou som si pribrzdil, snažil som sa držať vyššie otáčky, pri apexe som sa už mohol oprieť do plynu a ako po koľajniciach som plachtil k ďalšej zákrute. A takto do nemoty, lebo vystupovať sa mi rozhodne nechcelo. Jednu slzu som však vyronil za manuálnu prevodovku, ktorá v tomto voze prítomná nebola, automatizovaná 6-stupňová s názvom R-Tronic nekorešpondovala s mojimi požiadavkami, ktoré som chcel realizovať na tomto mieste.

Nebol to prvý superšport ani posledný, ktorý sme v redakcii jazdili. Každý jeden nás však zahrial pri srdci, čo sa o úplne každom hatchbacku (ani hothatchi) nedá povedať. Tento pocit bol najzjavnejší, keď som si presadol do aktuálne najrýchlejšieho rodinného auta s predným náhonom, do Civic-u Type R. To auto je rýchle spôsobom, akým by ste deti nemali prevážať, lebo vám ich bez diskusie zoberie sociálka. Posed, zvuk, “zbytočné zadné sedačky” a pri neposlušnej nohe nedotáčavé tendencie – rozdiely medzi týmito filozofiami rýchlo vyplávajú na povrch v krutých, ale v pravdivých dávkach.

Z  môjho pragmatického pohľadu sa však musím zastať hothatch-ov a poďakovať automobilkám, že ich vyrábajú. Je to môj jediný spôsob, ako sa presúvať rýchlo a relatívne spokojne. Zobrať si do rannej zápchy superšport? Čistá tragédia. Zobrať deti po škole na karate? Fyzicky nemožné. Zrealizovať rodinný nákup o troch veľkých taškách? Dobrý vtip. V konečnom dôsledku by som si individuálny superšport vedel užiť iba niekoľkokrát do roka. Negeneroval by mi šťastie, ale smútok, vždy, keď by som sa pozrel do garáže. Lámalo by mi srdce, že si tam len spinká bez použitia v tme. Nechám preto superšport tým vyvoleným, ktorí majú na jeho prevádzku priestor. A my ostatní si to budeme užívať v rámci našich možností. Veď uznajte, Mégane RS je stále zaujímavejší ako naftová Octavia, sen väčšiny ľudstva a mimozemšťanov, takže ľutovať nás nemusí nik. Aaaale možno raz…

Mohlo by sa vám páčiť