Nie je to tak dávno, čo som zažil svoju vôbec prvú okruhovú premiéru na vlastnom aute. Samozrejme, tak ako skoro každý, v minulosti som mal ako-také panenské obtretie o niektoré trate, najmä z titulu mojej práce. Najviac mi v pamäti utkvelo práve Brno a predstavenie vtedy novej Octavie RS tretej generácie, ktoré som absolvoval so slovenskými a českými novinármi roky dozadu. Keďže to ale bola novinárska predvádzačka, nejak som to neriešil a nebál sa toho. Prirodzený rešpekt však zvyčajne prichádza, keď máte priniesť svoje vlastné auto na závodný okruh.
Poznám dobre ten pocit. V mojom vnútri sa dlho bil pocit dobrodružstva, odhaľovania nových limitov mňa i samotného auta, vzrušenia, nadšenia, ale i strachu. Predsa len, za auto som dal nemalé peniaze, splácam ho mesačnou splátkou vo výške takmer štyroch stovák eur a jeden nepozorný moment ho môže ľahko poslať do automobilovej histórie. Ešte k tomu bez nároku na vyplatenie poistnej udalosti, keďže na okruhové jazdenie sa obyčajne poistiť nemôžete. A tak som sa radšej snažil „zlepšovať“ na slovenských cestách. Kľukaté okresky, Pezinská baba, Jankov Vŕšok, Alpy, Dolomity, … Obrovská chyba! Každý z nás pozná tie frajerské rečičky kamošov, ako „s civilnou Mazdou či Passatom vyškolili nejeden Bavorák“. Odvážnym šťastie praje, to hej. Ale nie raz som počul, či dokonca na vlastné oči videl, ako tento „školiteľ“ precenil svoje schopnosti a doplatil na to on, alebo nedajbože aj ostatní účastníci premávky. Poistka – nepoistka, plechy sa opravia, auto sa predá, ale nešťastie pri ublížení na zdraví už nikdy neodvoláte.
Rozmach týchto frajerov na cestách, ako aj chuť zlepšovať sa v merateľnejších podmienkach postupne prebili môj strach z okruhov. Nehovorím, že si dnes rýchlo nezajazdím, neprejdem nejakú kľukatinu, ale začínam sa zameriavať na okruhové jazdenie. Prečo by ste sa nemali báť urobiť tak aj vy, skúsim vysvetliť laicky v nasledujúcich riadkoch.
Okruh je bezpečnejší
Je a basta. Darmo si hovoríte, že aj tam sa môže stať kontaktná kolízia, ale pri okruhovom jazdení platia nejaké pravidlá a ak nie ste hulvát, resp. na nejakého doslova nenarazíte, ste relatívne v bezpečí. Veď predsa, nikto nechce búrať dobrovoľne. Môj obľúbený okruh na učenie ja Pannonia-Ring, ktorý má po okolí veľa trávy, takže ani kolesá, podvozok či lak karosérie nedostanú zabrať, ak to prepísknete. A tá široká cesta s dobre vyliatymi zákrutami je dar na učenie!
Okruh je zábavnejší
Možno vás pri tom nevidí tucet motorkárov a dve civilné Audi A4 Avant, ale aj bez publika je okruh zábavnejší. Môžete skúšať, tu-i-tam pridať, ubrať, prejsť šmykom (ak sú traťoví komisári v pohode), súperiť s kamarátom či merať časy a bojovať o každú polsekundu. To všetko v ďaleko bezpečnejšom prostredí.
Okruhové jazdenie nie je také drahé
Jasné, motoršport je drahý koníček. Ale samotné jazdenie nie je zvyčajne niečo, čo si nevie dovoliť priemerný Slovák. Na domácom ringu sa dá zajazdiť si 30 minút za 30 eur, čiže taký podvečerný hodinový tréning vás vyjde na 60 eur plus spálený benzín. V rámci RevRats chodíme aj na už spomínaný Pannonia-Ring, kde vieme vybaviť poldenné (4 x 20 minút) jazdenie za 100 eur. Samozrejme, treba zarátať aj fakt, že tu viacej ničíte istý spotrebný materiál, akým sú brzdové obloženie či pneumatiky. Z mojej skúsenosti však viem, že pár 30-minútoviek ročne vám zas toľko dezénu či platničiek nevezme (samozrejme, záleží od hmotnosti auta).
Mýtus ála „Moje auto nie je stavané na okruh“
Blbosť. Trojvalcovú Fabiu, dvojtonovú A8-čku, dieselovú X5-ku či šestnásťročnú Astru samozrejme nechajte doma, ale inak stačí pár drobných investícií a vaše auto ľahko pretvoríte na niečo, s čím sa na okruhu bude dať v rámci možností zabaviť. Vykašlite sa na hlúposti ako chiptunning či inštaláciu odkvapovej rúry namiesto výfuku. Kúpte si prilbu (približne 80 eur), lepšie platničky (cca 100 – 200 eur), nalejte kvalitnejšiu brzdovú kvapalinu (cca 20 eur), pripravte sa na výmenu oleja a ak vám čosi ostalo, pneumatiky (cca 400 eur) dokážu urobiť tiež veľa. Až potom riešte ostatné „performance“ veci. V prípade, že máte vo vankúši odložený nejaký ten rezervný budget, kolega Laco vám určite rád poradí, ako si za 4-5 tisíc zaobstarať funky Mazdu MX5 a aké šikovné úpravy na nej urobiť, aby ste mali zábavný „racecar“ za pár drobných.
Kašlite na pocity
Tiež som si kládol tie otázky. „Panebože, čo tam budem trapošiť s mojim 200-koňovým hatchbackom medzi tými V6-kami a V8-čkami? Nebudem tam všetkých len bzrdiť?“ Nie, nie a ešte raz – nie! Nikto vás nebude súdiť a hlavne, nikto si nebude všímať vašu jazdu, pokiaľ teda nebudete chcieť, aby si ju všímali. Na okruhu je zväčša vždy príjemná atmosféra a aj ako úplný laik – začiatočník, sa veľa dozviete a starí ošľahaní „švonci“ vám radi poradia, ako zlepšiť svoju techniku, kde si viac dovoliť a čo robíte zle. Ego bokom, tu sme dobrá partia a radi pomôžeme. Sám sa radšej pýtam skúsenejších – je to pre mňa cenná rada a skratka k úspešnejším výsledkom.
Na záver už len malé priznanie – áno, aj po desiatkach výjazdov na trať mám pred prvým kolom vždy ten istý pocit. Strach, zovretý krk, spotené dlane a v duchu dúfam, že ani teraz sa nič nestane. Táto zhmotnená zodpovednosť sa prejaví vždy a je to normálne. Ale poviem vám jedno, zvuk sirény, ktorá znamená odraz z nuly a voľný vstup na trať, je presne ten moment, kedy na všetko zabúdam a letím si po ten adrenalín. Takže nabudúce, dúfam, sa ku nám pridáte. Buď na veľký okruh – veď čo je lepšie, ako hodiť neplavca priamo do vody? Prípadne vás pozývam na náš #TrackDay, ktorý sa uskutoční začiatkom jari už na známom motokárovom vonkajšom miniokruhu v Dunajskej Strede, kde si tiež budete môcť otestovať svoje schopnosti. Verím, že vás okruhové jazdenie osloví, a že sa nás bude v roku 2019 schádzať ešte viac.
