Je veľa petrolheadov, ktorí tam jazdili. Je veľa takých, ktorí tam nejazdili a najviac je takých, ktorí sa tam nikdy nedostanú. Nordschleife pomenoval Jackie Stewart ako “Zelené peklo”, neborák Niki si odtiaľ odniesol nepeknú jazvu, 7 desiatok pretekárov tu položilo svoje životy (žiaľ obete sú aj medzi bežnými jazdcami počas voľných jázd, známych ako touristenfahrten). Ak sa príbeh začne rozprávať takto, zrazu je to jedno z najdesivejších šoférskych miest na svete. Paradoxne, je to ale to najradostnejšie miesto, na ktoré sa bežný nadšenec motorizmu môže vôbec dostať. Nielen v Európe, ale aj v rámci celého sveta.
Oficiálne to dokonca ani nie je okruh, ale spoplatnená verejná komunikácia (jednosmerná). Platí tu PZP (na havarijné poistenie sa musíte informovať podľa produktu, ktorý máte, je možné, že zmluvné podmienky sú nastavené tak, že tu neplatí), pri nehode treba volať políciu, poškodenie majetku okruhu (infraštruktúra, zvodidlá) sa platí na mieste.
Prevádzkovateľ trate sa však na nedostatok záujmu sťažovať nemôže. Je to totiž „Mekka“ automobilizmu, celé okolie žije okruhom, motorizmom a ľudia sa sem hrnú z rôznych kútov Európy. V každej reštaurácii, v každom hoteli a na všetkých možných aj nemožných miestach cítite, že ste na správnom mieste. Počas eventu zvaného “Hell Days”, čo je 4-dňový festival neustáleho jazdenia od rána do večera, sme stretli Angličanov, Nórov, Švédov, Dánov, Poliakov, Slovákov, Čechov, Francúzov, vlastne všetky okolité štáty tu mali svojich vyslancov.
Samotný okruh má oficiálne 73 zákrut (wiki uvádza pedantne 154??), z toho je 33 ľavotočivých a 40 pravotočivých a mávajú zaujímavé pomenovania. Napríklad neďaleko od štartu sa nachádza Sabine-Schmitz-Kurve. Prevýšenie tu dosahuje slušných 300m, garantujem, že váš žalúdok to zistí rýchlo, hlavne, keď si sadnete na sedadlo spolujazdca do vozu s nápisom RING-Taxi. Tento stav moji českí parťáci pomenovali ako ”prvý stupeň blití”, nápis RACE-Taxi sľubuje druhý stupeň.
Najbežnejším spôsobom absolvovania okruhu je jazda vlastným autom, ktoré však musí byť (ne)hlučné maximálne 95db. Laicky usudzujem, že to tam také prísne nebude, ale poznám prípad slovenského vodiča, ktorý ban za hluk dostal, takže opatrne. Lenže absolvovať 2 x 1000 kilometrov v nejakom upravenejšom vozidle, pri dnešných cenách palív, to je už slušný luxus. Návšteva miestnej požičovne (sú ich tam desiatky) môže byť efektívnejšia. Totiž, okrem cesty sem si treba pripočítať 30,- za jedno kolo na trati. Zapožičanie Golfu GTI stojí na štyri kolá 525,- (all inclusive), v cene je zahrnutý lístok i palivo, dostanete kľúče a už sa môžete postaviť k rampe a začať svoje privátne dobrodružstvo. Isto, my sme neboli ochotní si przniť zážitok nudnou predokolkou s automatickou prevodovkou (teraz som sa trikrát prežehnal), chceli sme minimálne Yaris GR. Lenže všetko bolo vybookované, ostalo nám len 200 koňové BMW 2-kové kupé so zadným náhonom, ale s dobrým KW3 podvozkom, na semislikoch a parádných brzdách. Je to na zváženie vlastných preferencíí, pre niekoho zážitok s vlastným autom je méta, ktorú rental nenahradí.
Začnem od konca. Ak otázka znie: “Je to trať, na ktorej automaticky búrajú všetci, je to tam plné nebezpečne jazdiacich debilov a proste musím mať preplnenú peňaženku, aby som to absolvoval?” Odpoveď znie: “Nie, nie, nie!” Predbieha sa iba vľavo, predbiehajúci musí mať trpezlivosť a urobiť tento úkon tam, kde je to bezpečné, predbiehajúci dáva smerovkou informáciu, že sa zhlboka nadýchol a jeho ego je na toto pripravené. Lebo tu búra iba ego. Najhoršia myšlienka, akú zelenáč (doma môže byť aj okreskový a okruhový kráľ, ale tu začína každý od nuly) môže dostať je, že ten Swift, ktorý ma práve predbehol, je ľahkou korisťou, toho na necelých 21 kilometroch trate musím predsa zjesť desaťkrát. Po takomto myšlienkovom pochode príde nevyhnutne rana. Zvodidlá sú blízko, výbehové zóny väčšinou neexistujú, trať je úzka. Horizonty a zákruty sú slepé. Trať je vertikálne rozmanitá, pravá a ľavá strana má obvykle rozdielne profily. A všetko tu je neuveriteľne hrboľaté, ak si myslíte, že na lacnom tvrdom aftermarketovom podvozku tu zahviezdite, tak… nie!
Treba myslieť aj na to, že na túto “cestu” môže vybehnúť kadečo, oficiálne je tu minimálna rýchlosť 40 km/h. Ak máte smolu (šťastie!?), stretnete tu aj autobus, dodávky, pickupy a motorky, ktoré okolo vás preletia kozmickou rýchlosťou. Napríklad, moje prvé prevezenie sa po trati bolo s VW Multivanom, aj to je zaujímavý zážitok, verte mi. Takže treba ísť rozumne, dynamicky akurátne, aby ste mali prehľad o situácii a vedeli patrične reagovať. My sme to vyriešili tak, že spolujazdec mal oficiálnu funkciu informovať o dianí za vozidlom, zranenie vykrúteného krku si hradí na vlastné náklady.
Keď sme už pri egu, tak ono má svoju vlastnú zákrutu. Je známa pod neoficiálnym názvom „YouTube“ Corner (Brünnchen), práve preto, že tu je obrovské parkovisko pre divákov, tu majú ľudia odstavené karavany, griluju, papajú currywurst (hranolky s nasekaným miestnym páročkom), ktorý nám mimochodom chutil, lenže práve tu sa chce každý ukázať. Daný úsek nie je až taký komplikovaný, zákruty majú čitateľný apex, ale do prvej zákruty sa brzdí najskôr dole kopcom a v ďalšej hore kopcom a to urobí slušný bordel s prenosom váhy vozidla. Ak sa preženie rýchlosť, brzdí sa panicky, neskoro, prípadne sa zabudne brzdiť, tak to končí pekným videom (pre vodiča škaredým) na niektorom Youtube kanáli.
Miestny borec Misha povedal, že počas približne 90 ročnej histórií trate (datuje sa od 1927) tu bolo toľko legendárnych jazdcov, že slávni sa tu nestanete. Ale “neslávni” sa môžete stať veľmi rýchlo. Pritom v zásade si vôbec nemyslím, že počas voľných jázd je to nejaké ultra nebezpečné miesto, ba naopak, dá sa tu milo uvoľniť, zrelaxovať, celé si to skvelo užiť a potom žiť zo zážitkov až po najbližšiu návštevu, lebo kto tu raz bol, ten sa sem zaručene vráti. Treba si ísť jednoducho svoje tempo, buď so zdatným navigátorom, ktorý pozná slepé miesta a v správnom momente dobre poradí, kde podržať plyn (taký sa zíde napríklad na sekcii Fuchsröhre), alebo si proste ísť svoje pomalšie, ale o to bezpečnejšie tempo a veľmi nezavadzať. Tých pár prehľadných úsekov si treba užiť podľa zraku, ostatné sa prejdú opatrne, veď o nič nejde (ego ostalo doma, dúfam).
Návšteva Nürburgring je životný zážitok. Určite nie je pre všetkých, niektorých tam strach nepustí nikdy. To isté sme ale zažívali aj po otvorení nášho Slovakia Ringu, veľa okreskových strelcov prejavovalo nevôľu ísť sa vybúriť na okruh, lebo je to že vraj strašne “nebezpečné”. Netreba však zabúdať, že vlastné vozidlo môžete riadiť tak, ako vám to je komfortné, trochu sa treba obzerať, ale inak je to v podstate bez stresu, iba s dávkou zdravého adrenalínu.
