TEST Škoda KODIAQ Sport Line – Petrolejový princ
- Od Lukáš
Hoci naň narazíte všade a v ponuke Škody je služobne najstarším SUV, po týždni za jeho volantom zodpovedne prehlasujem, že Kodiaq to stále v sebe má. Vzhľad, priestor, úsporný diesel i chovanie na úrovni. A Sport Line mu dodáva ešte štipku šmrncu navyše. Je mu vlastne vôbec čo vytknúť alebo je to tradičná kúpa na istotu bez váhania?
Nedávny facelift priniesol jemné osvieženie už tak vydareného pôvodného vzhľadu a v kabíne pôsobí Kodiaq ako vyzreté auto bez detských nemocí. Spracovanie je príkladné, tak isto ergonómia, akurát že po priamom presadnutí z Enyaqu mi prišiel trocha prekonaný pohľad na analógové ukazovatele na prístrojovej doske a síce dostatočne veľký (9,2 palca), no oproti Enyaqu predsa len o čosi menší a najmä nižšie umiestnený stredový displej. Ale to bola len záležitosť zvyku, fungujú bezchybne, rovnako ako napríklad klasické ovládače klimatizácie. Digitálny kokpit by však interiér ešte o kúsok povzniesol. Inak mu však vyčítať nie je príliš čo a Sport Line robí z neho dokonca jeho silnú stránku. Koža v kombinácii s alcantarou, kontrastné prešívanie, čierny strop, parádne anatomické sedadlá a dokonca ani imitácia karbónových dekorov nepôsobí rušivo. A to všetko teraz ešte o kúsok lepšie zhotovené. Stále platí, že Kodiaq je vo vnútri naozaj veľké auto. Zadní pasažieri majú na nohy kráľovský priestor, za nimi obrovský kufor (835 litrov) a tí vpredu sa tiež sťažovať nebudú. Anatomické sedadlá nielen dobre vyzerajú, ale sú aj pohodlné a ideálne podopierajú telo. Pripočítajte si k tomu viacero pre Škodu už povestných simply clever riešení a stojí pred vami rodinný ideál. Teda ideál v prípade, že vzadu nechcete mať tri detské sedačky vedľa seba. Na to Kodiaqu v interiéri chýba ešte niečo na šírku. Hold, nie sme však v triede Touaregov.
Čo sa podvozku týka, Kodiaq Sport Line stojí sériovo na 19-palcových kolesách a zavesení s klasickými, neadaptívnymi tlmičmi. Aj s nimi si zachováva dostatok schopností na popasovanie sa s cestnými nedokonalosťami. Len na niektorých typoch jemných nerovností mi prišlo, že kolesá si na nich ako keby jemne dupotali. Ale inak smerom k podvozku nevznášam ďalšiu kritiku. Ani v tejto kombinácii nebúcha, neodskakuje a dobre kontroluje pohyby karosérie. Veľmi solídna klasika pre daný segment. Pritom ani pri výlete mimo spevnený povrch neprotestuje a cítiť z neho i z karosérie pevnosť aj pri trocha odvážnejších kúskoch alebo krížení. Z jazdných režimov je teraz navyše v ponuke aj profil s off-roadovým nastavením, upravujúci reakcie pohonného ústrojenstva a pohonu 4×4 na podanie čo najlepšieho terénneho výkonu. Samozrejme, v rámci možností.
Keď mi prišiel trocha prekonaný pohľad na analógové budíky, tak mi rozhodne nepríde prekonaný pohľad na motor, ktorý testovaný Kodiaq poháňa. Aj keď už nad ním mnohí lámu palice a vidia ho na smetisku dejín, diesel stále dokazuje svoje prednosti. Najmä v tomto segmente. A ten koncernový, dvojlitrový TDI s titulom EVO jak by dal. Z dvoch litrov dáva pekne okrúhle cifry 200 koní a 400 Nm. A hoci Kodiaq v tejto špecifikácii s hmotnosťou okolo 1900 kg nie je žiadna ľahká váha, poradia si s ním vcelku presvedčivo. Prevodovka DSG listuje vo svojich siedmich stupňoch s ľahkosťou, ani tu si však neodpustila trocha ospalé reakcie, čo je už obohratá pesnička u všetkých koncernových modeloch s touto kombináciou. Jednoducho si musíte zvyknúť, že chvíľu trvá, kým zareaguje na povel pravej nohy a pretaví ho do akcelerácie. Môžu však zrejme za to…správne, emisie.
Odhliadnuc od toho však 2.0 TDI EVO aj v Kodiaqu dokazuje, že nafta nie je mŕtva. Solídna dynamika (z 0 na 100 km/h za 7,7 s), slušná spotreba a kultivovanosť. Po všetkých tých elektromobiloch a plug-in hybridoch bolo celkom potešujúce usadnúť za volant naftového SUV, pozrieť na palubný počítač a zistiť, že najbližších minimálne 800 – 900 km nebude treba riešiť otázku ako ďalej. Žiaden domáci wallbox alebo voľná nabíjačka pri nákupnom centre. Poctivá 58 litrová nádrž plus 18 litrová rezerva, z ktorej si motor berie podľa podmienok od šiestich do ôsmich litrov nafty na sto kilometrov. Podľa toho, či sa túlate mimo mesta alebo sa trocha ponáhľate na diaľnici. Je mu teda čo vytknúť, či brať bez zaváhania? Pokiaľ vám nie je nastupujúca vlna plug-in hybridov už aj v triede SUV po chuti, jednoznačne brať bez váhania.
S Kodiaqom si kupujete auto, ktoré je ešte stále tým tradičným SUV, na aké sme boli zvyknutí. Žiadne študovanie manuálu kvôli obsluhe infotainmentu, žiadne tankovanie a dobíjanie každých pár sto kilometrov, žiaden priestorový kompromis kvôli batériám. A to má pod podlahou batožinového priestoru ukrytú ešte aj dojazdovú rezervu, čo je už dnes pomaly niečo podobne raritné ako kľuka na ručné štartovanie auta. Jednoducho auto, ktoré dobre vyzerá, dobre jazdí, ponúka obrovský priestor vo vnútri a je plné praktických detailov. A dokazuje, že nafta ešte stále nie je prekonaná. Tak ako nám trávil týždeň v redakcii, v bohatej výbave Sport Line, najsilnejším dieselom, štvorkolkou, DSG a nejakou tou príplatkovou výbavou navyše si zaň pýtajú 49-tisíc s daňou.
