TEST Dacia Sandero Stepway – Najlepšie najlacnejšie nové auto
- Od Michal
Processed with VSCO with a6 preset
Nie každý má chuť vysoliť za nové auto desiatky tisíc eur a pritom si užívať všetky výhody čerstvého a voňavého interiérú či nedotknutého exteriéru. Nové auto je nové auto a mať možnosť spoľahnúť sa na záruku a riešiť prvé štyri roky prakticky len brzdy a gumy je na nezaplatenie. Lenže, tento špás čosi stojí. A práve Dacia mieri na tých, ktorí by boli radi, aby tento špás veľa nestál. S novým Sanderom však prichádza revolúcia tejto rumunskej značky. Už to totiž nie je auto, za ktoré by ste sa museli pred rodinou či známymi hanbiť, alebo si skrátka odôvodňovať ekonomickú voľbu. Nie, Dacia dospela a priniesla skutočne štýlový vzhľad s dobrou výbavou a cenou, ktorá prekvapí. Pozitívne.
V čase, kedy ceny áut idú raketovo hore, sa bavíme o relatívne priestrannom hatchbacku s cenovkou štartujúcou na 11 350 eurách (verzia Stepway s motorom 90 TCe). Relatívne priestrannom hovorím preto, lebo sa moji dospelí zadní testovací pasažieri (plus pes a v kufri kempingová výbava na grilovanie) na ceste zo Šale na Počúvadlo a späť vôbec netlačili a nesťažovali si. Takže povedzme, že na stredne dlhé trasy sa v pohode odveziete štyria. Vráťme sa však ešte nachvíľu von.
Asi najväčšie a najpozitívnejšie zmeny sa udiali v exteriéri. Nová generácia Sandera prišla s agresívnym lookom a svetelným podpisom, ktorý si automobilka požičala od Talianov… Alebo Nemcov. Neviem, rozhodnite sa sami, ja som sa často stretol s názorom, že ide o „sociálny Urus“ či „svetlá z Audi“. Každopádne, ľuďom sa tento detail veľmi páčil a vôbec ho neodsudzovali. Oceniť musím tiež svetlú výšku (201 mm), vďaka ktorej sa Stepway v pohode preborí nerovnými cestami či napríklad strešné nosiče, ktoré môžete z pozdĺžneho smeru otočiť priečne. Šikovné!
Vo vnútri je oveľa viac cítiť, že sedíte v Dacii, no aj tu prišlo k mnohým zlepšeniam. Zabudnite na tvrdé plasty, tých sa málokedy budete chytať. Čo šofér a spolujazdec ocenia, je mäkčené a široké operadlo na ruku na dverách. Príjemnou zmenou je aj lemovanie rôznych častí interiéru, vďaka čomu prestane dominovať matný čierny plast. Zmenou prešiel aj infotainment systém, ktorý má tentoraz 8″ obrazovku a ponúka – pozooooor – BEZDRÔTOVÝ CARPLAY! A to sa nevidí u každej automobilky, že áno? Dacia tak ponúka okrem štandardnej výbavy aj čo-to z tej prémiovej. V našom prípade tiež nechýbal tempomat či napríklad sledovanie mŕtveho uhla alebo bezdrôtové odomykanie a štartovanie známe z Renaultov.
Slabšou stránkou bude vždy motorizácia, ktorá v tomto prípade znamená prítomnosť jednolitrového oturbeného motoru s výkonom 90 koní a krútiacim momentom 160 Nm. Hoci Dacia hovorí o nízkej spotreben a úrovni 5,5 – 5,7 litra na 100 km, realita bude inde. Motor vrčí a je slabšie odhlučnený, v spojení s automatom CVT je pocitovo ešte lenivší, než papier tvrdí. Chýba mu dynamika a spotrebovo som sa hýbal skôr v rozmedzí 7 až 9 litrov. Priemerku 9.3 som dosiahol so štyrmi pasažiermi cestou na spomínané Počúvadlo a späť. Samozrejme, tam treba rátať so stúpaním a trápením sa motora, kedy CVT-čko neustále prehadzuje otáčky a riadne nevie, ako má ísť. Trochu mu v tomto prípade pomáha prevodovkový režim L (low gear), ktorý drží zaradený nižší prevodový stupeň (kvôli ťahaniu nákladu) a otáčky tak zbytočne nekolíšu.
Každopádne, odhliadnuc od tejto motorizácie s nešťastne zvoleným CVT-čkom ide o skvelé malé-veľkoé auto s dostatkom priestoru pre všetko potrebné. Verím teda, že rodinám s nižším rozpočtom poslúži skvele a tie mu odpustia aj spomínaný slabší výkon či správanie automatickej prevodovky.
