Vianoce. Tieto sviatky pokoja a mieru, na ktoré sa väčšina z nás vytešuje celučičký rok, sa niekde medzi Štefanom a Silvestrom zvrtnú na totálny obžer fest, výsledkom čoho je odpor k takmer všetkému čo i len trochu pripomínajúce Vianoce.
Nejako podobne to v súčasnosti vyzerá aj s mojou “najobľúbenejšou” kategóriou áut, ktorou sú bez debaty SUVčka. Tí, ktorí si ich v naivite a pod vplyvom temných síl presne cieleného marketingu zakomponovali do svojej dennej rutiny, začínajú spoznávať ich tienisté stránky. Tými sú horšie jazdné vlastnosti, vyššia spotreba a oproti ich normálnym ekvivalentom zvýšené prevádzkové náklady v podobe drahších poistiek a náhradných dielov. Keď sa k tomu ešte pridá kritický postoj Európskej Únie, ktorý uvažuje o dodatočnom zdanení tejto kategórie áut, je nutné dať ľuďom náhradu. V snahe ponúknuť náplasť, a zároveň zachovať obľúbený vyšší posed, prišli marketingoví mágovia (spolu s konštruktérmi) automobiliek s kategóriou crossover. Tento akýsi medzistupeň má mať, na rozdiel od obéznych SUVčiek, bližšie skôr k bežným autám. A to po technickej, jazdnej a aj ekologickej stránke.
Sem spadá aj na Mazde 3 založený model CX-30. Podľa môjho osobného vkusu, si dovolím tvrdiť, že iba málokedy vyzerá derivát niektorého auta lepšie ako jeho darca. Nie že by sa mi Mazda 3 úplne nepáčila, ale pri jej dynamickom dizajne zameranom predovšetkým na prednú partiu, pôsobí zbytok auta tak nejak ťažkopádne, nedotiahnuto a mierne disproporčne.
CX30tka však všetky tieto dizajnérske prešľapy eliminuje a aj napriek šedej metalíze, zabíjajúcej jej niektoré príťažlivé krivky, je na ňu radosť pozerať. Masívny céčkový stĺpik z trojky je preč a jeho náhrada spolu s dodatočným oplastovaním vytvárajú príjemne baculatý a ľahko pôsobiaci celok, ktorý svojim väčším priemerom kolies a vyššou svetlou výškou pripomína kategóriu SUV.
Našťastie na tieto tri prekliatie písmená zabudnete hneď potom ako vkĺznete skrz priestranné šoférove dvere do kabíny. Jedna z prvých vecí, ktorá mne osobne vždy ako prvá udrie do očí a vyžaduje moju pozornosť, je volant. A ten v Mazde je priam božský. Nie je prehnane hrubý, celkový priemer má tak akurát a cez nie príliš mäkké čalúnenie sprostredkuje všetky informácie, ktoré tu ešte zostali po zásahu elektrického posilňovača. V mojej pomyselnej hitparáde volantov tróni na druhej priečke hneď v tesnom závese za Porsche a s každým dotykom priam dobiedza dať si jeden zákrutový koktail.
Toto dobiedzanie podporuje aj šoférsky perfektný posed za volantom v kombinácii s nie príliš peknou, ale funkčne bezchybnou radiacou pákou manuálnej prevodovky. Tá má krátke a presne vymedzené dráhy chodu, v ktorých sa po chvíli budete pohybovať ako doma iba letmým pohybom zápästia.
Bola by veľká hanba, keby super volant, dokonalá pozícia za volantom a chrumkavá prevodovka nemali oporu v ostatných komponentoch dotvárajúcich celkový charakter auta.
Prvý na ranu príde poddajný podvozok, ktorý nemá problém udržať kontakt s cestou ani pri značných priečnych nerovnostiach. S radosťou a ľahkosťou nasleduje prednú nápravu tam, kde ju cez presné, a na dnešnú dobu aj celkom ukecané, riadenie nasmerujete. Pri dynamickej jazde zostáva veľmi dlho neutrálny a to, že na ceste svojou jazdou už začínate ohrozovať svoje zdravie vám dá do pozornosti jemne gradujúcou, dobre čitateľnou a ľahko korigovateľnou nedotáčavosťou.
Prívetivý užívateľský charakter dopĺňa pohon obidvoch náprav. Za normálnych okolností (rozumej sucho) jeho prítomnosť zistíte iba podľa plakety na zadnom veku piatych dverí. Stačí však počkať na horšie adhézne podmienky a razom prídete na to, že po strate trakcie prednej nápravy, sila prenesená dozadu pritiahne celé auto pekne a bez zbytočného divadla naspäť do požadovanej trajektórie.
Narozdiel od podvozku dali sudičky (a samozrejme aj inžinieri) motoru do vienka o niečo viac tvrdohlavosti. Tá sa prejavuje rovnako ako u niektorých psích plemien. Musíte spoznať ich prednosti a slabiny, následne sa im prispôsobiť a s vzájomným rešpektom sa dopracovať k symbióze. Potom budete odmenený buď úsmevom na tvári počas emotívnejšej jazdy na svojej obľúbenej okreske, alebo v prípade pokojnejšej jazdy veľmi sympatickou spotrebou (kľudne aj pod 5 litrov).
S prekvapením musím uznať, že Mazda CX-30 je špičkovo odladený kus techniky, ktorý sa v dnešnej dobe len tak ľahko nenájde. Aj napriek svojej jednoduchosti, vie dať svojmu majiteľovi, kilometer za kilometrom, úprimné a minimálne odfiltrované potešenie z jazdy. A o to predsa ide.
