Autodromo Nazionale di Monza, alebo skrátene medzi fanúšikmi aj Monza je pretekársky okruh situovaný v kráľovskom parku v mestečku Monza, približne 15 kilometrov severne od Milána. Sever Talianska je mekkou automobilového priemyslu od nepamäti, preto je logické, že Monza – ako tretí permanentný okruh na svete – vyrástla práve tu. Vďačíme za to dvom mužom – Vincenzovi Lancia (áno, ten Lancia!) a Felicemu Nazzaro, ktorí vtedy 10-kilometrový okruh s ôsmymi zákrutami začali stavať v roku 1922.
Toľko krátky náhľad do histórie tohto extrémne populárneho okruhu, ktorý pozná snáď každý fanúšik motoršportu na svete. Keďže Monza patrí medzi modly viacerých z nás, rozhodol som sa ju navštíviť počas dňa agentúrnych jázd. Žiaľ, miesto sa mi neušlo, aj preto som si ďalší výlet, tentoraz s jazdením na Monze naplánoval na tento rok. Aktuálna situácia sa mi však zatiaľ vysmieva do tváre a výlet sa zatiaľ odkladá na neurčito.
V októbri 2019 to na Monze však extrémne žilo. „La Pista Magica“, teda v preklade magická trať, ako ju domáci volajú, hostila desiatky záujemcov o jazdu a prilákala stovky divákov, ktorí sa prišli pozrieť na sprievodný program. Motoršportová kultúra je u Talianov hlboko zapísaná v ich DNA, takže aj bežný Trackday sa tam berie ako malý sviatok. Slováci by si mali brať príklad!
Pozorným divákom tiež neušiel jeden incident, ktorý sa neskôr dostal aj na YouTube. Porsche GT2 RS si to nešťastne napálilo do Pagani Huayra BC na jednej zo šikán, no aj to patrí k motoršportu a čuduj sa svete, šoféri sa aj pre túto obrovskú škodu po vystúpení z auta nepozabíjali. Nehody sú totiž pravideľnou súčasťou motoršportu, ktoré fanúšikov lákajú. Obzvlášť takéto kontaktné „ťuky“, aj keď v tomto prípade ide o obrovskú majetkovú škodu, sú skrátka časté.
Navštíviť legendárnu Monzu, stáť na tribúne, sledovať všetky tie autá a počúvať rev motorov bol zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. Prepíše ho snáď iba ostré kolo v aute, na ktoré sa tento rok chystám, aj keby som mal stihnúť poslednú voľnú jazdu v roku 2020. Monza je totiž v mojom jazdeckom bucketliste odjakživa. Kašľať na Nurburgring, tu sa písali väčšie dejiny!
Presne 5 793 metrov, sedem pravotočivých a štyri ľavotočivé zákruty, takmer 1,2-kilometrová rovinka, nepríjemné šikany a až 73 % trate, kde môžete ísť na plný plyn, to sú dáta, ktoré chcem pretaviť do reality. Prečo? Nuž, ak ste to ešte nezažili, mám pre vás opis jedného kola F1 na Monze, ktoré vás musí zlomiť, aby ste prišli Monzu aspoň raz v živote pokoriť. Nech sa páči…
„Na dlhej rovinke sa rýchlosť naberá už od začiatku, je dostatočne dlhá a na jej konci sa z rýchlosti 340 km/h tvrdo brzdí pred úsekom Rettifilo. Táto šikana sa jazdí na prvom rýchlostnom stupni rýchlosťou 90 a vo výjazde 70 km/h. Odtiaľ sa akceleruje k zákrute Curva Grande. Do nej sa vchádza na piatom stupni a pri prejazde sa preraďuje na šiesty. Zrýchľuje sa teda z 270 km/h na 320 km/h. Rýchlosťou 330 km/h sa jazdci blížia k druhej šikane Roggia. Jazdia ju na druhom stupni rýchlosťou 100 km/h. V jej druhej časti piloti zrýchľujú na 115 km/h. Po šikane Roggia nasleduje krátka rovinka, kde sa ďalej akceleruje na 260 km/h. Nasleduje prvá zo zákrut Lesmo. Tá sa jazdí na treťom rýchlostnom stupni rýchlosťou 165 km/h. Po výjazde jazdci preraďujú na štvorku a zrýchľujú na 260 km/h. Nasleduje pribrzdenie pred druhou zákrutou Lesmo. Ďalšia dlhá rovinka privádza pretekárov k šikane Ascari. Z rýchlosti 330 km/h brzdia a podraďujú na tretí stupeň. Opäť nasleduje rovinka, ktorá je pomerne dlhá a zakončuje ju zákruta Parabolica. Pred vstupom do tejto zákruty sa spomaľuje z rýchlosti 330 km/h na 160 km/h. Veľmi dôležitý je čistý výjazd z Paraboliky, pretože za ňou nasleduje cieľová rovinka.“
Tak čo, vidíme sa tento rok na Monze?
