TEST Ford Mustang 5.0 GT – Ten Američan
- Od Miloš & Laco
Starý dobrý stereotypný pohľad na Američanov optikou obyvateľa starého kontinentu hovorí, že sú to v skratke barbari. Jedia kalorické jedlá bez chuti, pijú zriedené pivá, vlastne ani nevedia poriadne “piť”. Ženy sú tam buď moletné, alebo umelé modelky, nič medzi tým. A je tam cítiť morálny úpadok na každom rohu. Ale tá krajina má peniaze, veľa peňazí, ktoré investuje do ozbrojených síl, takže by sme ich nemali veľmi kritizovať.
Hlasy z druhej strany názorového spektra zase kričia, že zabúdame na ich technologickú nadradenosť. Vyrábajú jadrové ponorky, rôzne komplikované produkty, posielajú rakety a družice do vesmíru. Tieto sofistikované činnosti si vyžadujú neobyčajne bystré myslenie. Zostrojiť dokonalé a lacné športové auto pre takéto kapacity nie je žiadnou výzvou. Pozrime sa napríklad na Ford Mustang… a nečakane uvidíme barbara, toho klasicky stereotypného. Ako by povedal neslávne známy policajný hovorca: ,,Hm… to mi nevychádza.”
V tomto momente si však ušetrite povzdych, v ktorom by rezonovalo sklamanie. Je barbar zlý? Nie je to iba veľmi zjednodušený výraz pre niečo jednoduchšie, živelnejšie, nebodaj úprimnejšie? Čo je opakom barbara? Intelektuál s bontónom v malíčku, ktorý sa však natoľko ovláda, že jeho pravú tvár možno nikdy nespoznáte? Aké sú vaše očakávania od danej spoločnosti?
Prirodzene, je to v skutočnosti veľmi komplikovaná otázka, ktorej odpoveď je determinovaná konkrétnou situáciou. Ford Mustang nemá komplikovanú osobnosť. Neskrýva pred svetom svoju tvár, vybafne všetko hneď aj bez opýtania, nemá žiadne tajomstvá. Nie je dokonalý, ale pri jeho transparentnosti je pre vás jednoduché rozhodnúť sa, či s ním chcete žiť alebo nie. Čo by dali za takýto prístup slovenské krásavice…
Už pri letmom pohľade je zjavné, že vo fitness centre trávil všetok svoj voľný čas (to však platí aj o jeho najlepších kamarátoch Chevrolete Camaro a Dodge Challengeri). Jeho muskulárna silueta prinúti slabších mužov prejsť na druhú stranu cesty, kým ženy z tej druhej strany práve prechádzajú na tú jeho. Historický odkaz starých Mustangov cítiť už z diaľky, nový facelift že vraj pridal, dovolím si citovať slová samotnej automobilky – vizuálnu agresiu. To je ako keby (fyzicky) veľkého herca Dwayne “The Rock” Johnsona niekto poslal na tréning ako byť ešte drsnejší.
V novom modelovom roku Mustang prižmúril oči, znížil čelnú hranu kapoty o 20 mm, trochu viac pootvoril papuľku a pridal fúru iných drobností. Pre cieľovú skupinu sú však najdôležitejšie dva prvky. Kapota má dva výduchy, pretože výduchy sú cool. Zadná časť vozidla má dve výfukové koncovky po oboch stranách, matematika je strašná, ale zvládneme to, spolu sú tam teda štyri koncovky. A štyri koncovky sú hádam ešte viac cool ako dva výduchy na kapote.
Po otvorení veľkých dverí sa dobre našliapnutá radosť vytratí ako minister z tlačovky po nepríjemnej otázke. Na rozdiel od ministra však nezájde úplne ďaleko, dokonca sa aj trochu priblíži späť, ale ten fakt, že sa už raz vytratila, tu jednoducho ostáva. Po usadnutí za volant budú totiž európske povahy potrebovať Xanax, Valium a pohár vína. Problémom je, že tieto povahy nedostali školenie, že si za sumu 50 490,- € (v prípade automatickej prevodovky 53 990,- €) kupujú primárne veľký kus amerického charakteru v dobrom slova zmysle, teda hlučný motor V8 s objemom 5.0 l a sekundárne drsnú, v našich končinách neokukanú vizáž.
Všetko ostatné je len vata na vyplnenie priestoru. Vatu v tomto prípade predstavujú svojrázne plasty použité na palubnej doske ale i rôznych ovládačoch. Ako by však povedal natívny spíker: ,,Who cares?” Na sedačkách sa sedí dobre, prepínače fungujú, manuálna ručná brzda brzdí, sakra, veď toto je starý dobrý poctivý Mustang, chlapské kupé s objemom motora, ktorý aktuálne nemá konkurenciu v danej cenovej kategórii. Iba jednu jedinú vec som spracovával dlhšie, a to prečo má tento voz, plný kadejakých historických odkazov, plne digitálny prístrojový štít? Chce to staré dobré “oldschool” ručičky, milí páni vo Forde!
Teraz však k meritu veci. Starý dobrý agregát Coyote, teraz už vo svojej tretej generácii, servíruje pomocou ôsmich valcov uložených do tvaru “V” slušnú porciu výkonu 451 koní (maximálny krútiaci moment 529 Nm tiež nie je na zahodenie). Je tu použitá kombinácia priameho i nepriameho vstrekovania, čo je vám asi ukradnutá informácia. Oveľa dôležitejšie sú sila a rýchlosť, ktorú toto stádo divokých mustangov strážené kojotom s ostrými zubami je schopné odovzdať vodičovi na striebornom podnose.
Toto ZOO je vysokootáčkového charakteru (maximálny výkon vrcholí až pri číslici 7000), ručička otáčkomera sa impozantne rúti dopredu aj od nižších “poschodí”. V testovanom modeli sa povaľovala desaťstupňová automatická prevodovka a v tejto konfigurácií sa bavíme o hodnote zrýchlenia 0-100 za 4,3 sekundy. Aby som rozplynul aj posledné pochybnosti, poviem to stručne: ,,Je to rýchle vozenie!”
Problémom celého Mustangu je, že celé jeho čaro funguje iba s danou motorizáciou (k prevodovke sa ešte vrátim). Samotné auto nie je dokonalé, to teda nie je. Okrem jeho veľkoobjemového motora a zjavu (nálepky vo forme rýchlych pruhov sú povinnou jazdou) nenájde náruživý vodič až tak veľa dôvodov, prečo ho potrebuje. Alternatívny 2.3 EcoBoost sa síce prezentuje zaujímavými dynamickými parametrami, ale menší objem, číhajúca turbodiera, zvukový prejav, čo vám poviem, ďakujem nie, radšej knihu.
Do tejto hry vstupuje jazdný prejav. Voz ako taký je veľmi ťažký, ten, ktorý na vás žmurká z fotografií má prevádzkovú hmotnosť 1850 kg. EcoBoost je ľahší, ale zase tiež to nie je premotivovaná mamička po pôrode, ktorá ani nevyjde zo stresu z telocvične. Hmotnosť je nepriateľ. Ako u ľudí, tak aj u vozidiel. Pod rúškom nadváhy je život komplikovanejší, náš Mustang až tak radostne nezatáča.
Nadbytočné kilá zamrzia obzvlášť, pretože inak je podvozok (príplatkový MagneRide) takmer dokonalým pomocníkom. Ak treba, zadnica pasažierov je v móde hýčkania a opatery (mód NORMAL), ale vie aj trochu pritvrdiť (SPORT+, TRACK), keby mal niekto takéto nutkanie. Popravde, ani pri ostrej jazde nevyvstala u mňa daná potreba, vozidlo sa neprezentovalo nepríjemnými náklonmi v zákrutách a pohodlie je proste pohodlie, na našich cestách obzvlášť.
Automatická prevodovka, ktorá sa skladá z desiatich stupňov, sa automaticky diskvalifikuje na reálnu možnosť manuálneho radenia v bojovom nasadení ostrých ciest. Predstavte si, že by ste si mali počítať v duchu jednotlivé stupne pri tej dynamike, ktorú Mustang vie vyvinúť. Vzrušenie v tejto aktivite môžu objaviť hádam iba fanúšikovia matematickej olympiády. Osobne som chodil iba na prírodovedné, takže toto odmietam ako Greta Thunbergová uhoľnú elektráreň v Novákoch. Tento vynález v tomto aute slúži iba na zjednodušenie si jazdy (avšak aj v bežnom režime systém radí relatívne často, takže etalón dokonalej plynulosti tu hľadáme márne) a jemné potlačenie charakteru vozu, ktoré je však ešte stále dostatočne vďačné svojmu menu.
Ale vďačnejšie by bolo so šesťstupňovým manuálom. To je informácia, ktorú si musíte zapamätať. Pokiaľ chcete z nového Fordu Mustang vyžmýkať jeho podstatu a dostať to najlepšie, čo ponúka, musí to byť V8-čka s manuálnou prevodovkou. Chápem lenivosť ľudí v mestských dopravných zápchach, ktorí sa v týchto situáciách uchyľujú k automatom. Len si musia byť vedomí, že v prípade Mustanga to nebude to pravé “orechové”.
Dúfam, že ste už konečne pochopili, že George Soros ma má na výplatnej listine, a preto sa chystám napísať, že tento Američan je dobrý. Stupeň dobra závisí od zvolenej konfigurácie, ale keďže jeho koncepcia je na našich cestách výnimočná, poslúži v každej forme. Je to svojský a tvrdohlavý barbar, ktorého budete milovať práve pre jeho nespútanú povahu a inakosť. Pre ilustráciu, potrebujete mať vo voze funkciu Line Lock (zámok bŕzd prednej nápravy umožňujúci riadený preklz kolies zadnej nápravy v záujme rýchleho zahriatia pneumatík)? Rozhodne nie, ale váš sused a jeho sused ju nemajú. Čiže titul frajera ulice ostáva doma.
