Pôvodne mal byť tento článok o úplne inom aute, ktoré si ide svoju ligu. Ale ako sa to väčšinou v normálnom živote stáva, malý ázijský boh všetkých kurvítok zaúradoval a na poslednú chvíľu rozhodol úplne inak. Správu o pokazenej klimatizácii by mohli v iných redakciách možno považovať za spiknutie vedené samotným Sorosom, ale mňa to v žiadnom prípade nerozhodilo. Z pôvodného konceptu zostal dátum, čiastočne vytýčená trasa a o 230 koní menší výkon môjho vlastného auta. Na poslednú chvíľu sa rozhodol pridať aj kolega Michal spolu s naším novým fotografom Markom, ktorý v ten týždeň testoval novučičký Renault Megane RS.
Asi každý autovýlet začína na pumpe a ani tentokrát tomu nebolo inak. Meeting, briefing, káving a rýchly raňajking sme dali na zjazde z D1-ky, na jednej nemenovanej pumpe s mušličkou v znaku. Mišo ma tam už čakal. Môj prvý dojem zo žltučičkého Meganu pokazila iba špina, ktorú auto nazbieralo na cestách okolo Šale. Aby sa to ako tak napravilo, prvá cesta smerovala na umyvárku, kde zopár šmahov wapkou odkrylo krásu príplatkovej metalízy.
Namiesto sušiaceho programu sme upaľovali na prvý bod nášho programu. V paddocku pod Pezinskou Babou sa v ten deň konal amatérsky autoslalom, na ktorý sme prisvišťali počas rozpravy. Tentokrát sme sa neprišli aktívne zúčastniť, ale pozrieť starých známych a nasať príjemnú atmosféru amatérskych pretekov. Je to jediné podujatie, kde nájdete na štartovom rošte popri takmer pretekárskej V8-ke skoro sériové Clio.
Čas nás ale tlačil, a tak sme po prvých tréningových jazdách nasadli do áut a šup ho na Babu. Na naše sklamanie bol už priesmyk preplnený, a tak sme bez zastávky (na hornom parkovisku) napredovali smerom na prázdne záhorské vlásenky. Na dlhých rovinkách bolo síce badať prevahu M240-ky nad Meganom, ale že by mala francúzska včelička problém držať sa mníchovskej strojovne sa nedá povedať.
Pred Plaveckým Mikulášom sme to strhli doľava a po pár minútach sme už lietali v sedačkách hore-dole na povestných horizontoch. Namiesto bratislavských blogerov, ktorí tu radi natáčajú, sme tu stretli odparkovaný menší vojenský konvoj. Zo všetkej tej techniky nás oslovil guľomet, pri ktorom sme sa jednohlasne zhodli, že by sa nám hodil do redakcie asi najviac. Na čo síce nevieme, ale hodil.
Od zelených mužíčkov sme slušne odmietli ponuku na výmenný obchod našich dvoch tátošov za menšie BéVéPéčko a v kúdole dymu sme sa stratili za horizontom. Keďže hlad už začínal tlačiť na pílu, tak sme, po menšej zastávke v Holíči (pozdravujeme miestnych požiarnikov), slušne odložili autá na Skalickom námestí. V 34 stupňovom teple nám dobre padol ľahký obed doplnený o špeciálny lokálny dezert.
Vo vínárstve u Františkánov robia preslávený Skalický trdelník podľa tradičnej receptúry a každému ho odporúčam aspoň raz v živote ochutnať. Na rozdiel od tragickej paródie, ktorú môžete zväčša nájsť v stánku pred lokálnym supermarketom, je ten skalický obalený iba orechami s cukrom a nadýchané a vláčne cesto je stále cítiť pahrebou, na ktorej sa pripravuje. My sme si ich v rámci šírenia trdelníkovej osvety nechali zabaliť hneď zopár.
Nutkanie zahryznúť sa do “záhoráckeho zákusku” muselo vydržať až do jednej malebnej moravskej dedinky. Nútená obchádzka vo Veselí nad Moravou nás priviedla až na starú panelovku, ktorá preverila kvalitu pracovania obidvoch interiérov. S radosťou, že nikomu nič neodpadlo sme odstavili autá na kopci s nádherným výhľadom na Blatnicu pod Svatým Antonínkem. Na tomto pútnickom mieste nás nič nerušilo a tak som konečne mohol vytiahnuť z kufra svoju trofej zo Skalice.
Po ťažkej rozlúčke s touto nádhernou lokalitou našu stíhaciu jazdu smerom na Trenčín zastavila až ceduľa dediny Hluk. Tu sme si nemohli odpustiť krátky koncert našich výfukov. “Zdejší lidi” sú už asi na takéto prejavy okoloidúcich zvyknutí, a tak sme odchádzali bez potlesku ďalej.
Na Morave sme sa ešte nejaký ten čas zdržali kvôli fotografiám do testu nového Meganu RS (predsa ho nebudeme fotiť na Ikea streche) a potom sme v už v utajení a civilným tempom prekročili hranice v Starom Hrozenkove. Odtiaľ to bol už len kúsok do finišu (Trenčína).
Tam sme pri lahodnom ristrette rozobrali do posledného šróbika nielen náš malý výlet ale aj nový Megane RS. V porovnaní s báwom síce stráca na rýchlosti a jazdnom prejave, ale dobieha to pohodlím a univerzálnosťou. Popri viacerých superlatívoch spojených s obidvoma autami nás však zaskočil jeden fakt. Tým bola spotreba paliva. Kým 3-litrový 6-válec si vypýtal v priemere 11l, downsizigovaný francúz s objemom 1,8l závratných 16,5. Nie nadarmo sa hovorí: Objem nenahradíš!
Uvidíme, čo si na budúcom tripe vypýta nadvakrát oturbená tri osmička.
