TEST Honda CB1000R Neo Sports Café – Espresso na steroidoch
- Od Michal B.
Ahoj Honda, už sa o tebe šušká. Že vraj si retro. Vraj máš dizajn od taliana. A že máš motor z Fireblade-ky, hovoria. Že si ľahšia, ako tvoja staršia sestra. Poď, povoz ma a ukáž kde je pravda…
Si krásna. Vraj „Candy Chromosphere red“, ale ja viem, že si rubínovo červená, nech si hovoria, čo chcú. Si ako drahokam, ktorý sa blyští na slnku a láka každého, aby sa ťa dotkol.
Že vraj si retro. Prepáč, ale nie si. Máš vyzývavo dvihnutú modernú riťku, ostro rezanú nádrž, jednostrannú kyvku, agresívnu vyšportovanú motorovú časť a parádny dvojotvorový masívny výfuk. Máš displej, ktorý vyzerá takmer ako položený smartphone, hranato moderné späťáky a poriadnu porciu lešteného hliníku. Týpek v trakoch so street food hot-dogom v hube namietne, že veď máš retro svetlo… No, LED-ková obruba svetla po okraji á la Tron a pás v strede s nápisom Honda má od retra ďaleko. Ty nie si retro. Ty si krásny kus modernej techniky, motorka, ktorá sa nemusí pozerať do minulosti. Si dokonalou ukážkou, ako by mohol vyzerať moderný naháč.
Na tvojom ľahko čitateľnom displeji máš všetky potrebné informácie. Všetky údaje sú digitálne, dokonca aj kruhový otáčkomer. Nechýba palubný počítač a ukazovateľ režimu jazdy (sport / standard / rain / user). Ovládacie prvky na rovných nízko položených riadítkach máš klasické honďácke, nič komplikované. Na pravom boku displeja je aj farebná ledka, ktorou ukazuješ eko jazdu (svietiš na zeleno). Si náladová, niekedy svietiš na modro, inokedy modro blikáš, žial som nezistil, prečo sa takto chováš a papuľuješ.
Tvoj motor pochádza zo staršieho superšportu, hovoria. No zvýšili ti otáčky. Zvýšili výkon a máš aj lepší krúťák. Máš 998 ccm, 144 koní. Krásne vrčíš na nízkych otáčkach, pekne ťaháš odspodu… no a od 6000 do 8000 otáčok už pekne vreštíš, si malá agresívna potvora a ak si človek nedá na teba pozor, nebezpečne vrtíš zadkom. Ešteže ma strážiš všetkými asistenčnými systémami. Máš trakčnú kontrolu, ABS, obmedzenie výkonu. Antihoppingovú spojku a skvelý podvozok.
Si ľahučká, máš iba 212 kg. Čo je vraj o 12 menej ako má tvoja staršia sestra. Vďaka tomu sa parádne ovládaš, si naozaj do koča aj do voza. V meste elegantná, mimo mesta dravá. Predná vidlica Showa je plne nastaviteľná, rovnako ako aj zadné zavesenie Showa. Krásne tlmíš naše pripečené slovenské cesty a keď ťa potrebuje jazdec spomaliť, tak sa vieš brzdami poriadne zakusnúť a naozaj efektívne zastaviť.
Jazdíš parádne. Zboku vyzeráš ako masívna motorka, keď na tebe sedím, tak mám pocit, že si tá najútlejšia mašinka, na ktorej som kedy sedel, takmer ako keby som pod sebou nemal nič. Zákruty vyberáš ľahko, necháš sa nakláňať a aj tvoje poriadne kolesá držia ako prilepené. Výkonom podľa mňa vysmeješ drvivú väčšinu kávičkárskej konkurencie z Británie či Nemecka. Hravo zvládaš zrýchliť na rýchlosť okolo 200, avšak od 130 už nie si moc komfortná, chýba ti predsa len kapota. Rovnako nad 125 km/h už nie je možné udržať “eko” ledku v zelenej farbe a rovnako aj indikátor paliva celkom rýchlo klesá. Po natankovaní si ma odviezla z Bratislavy do Trenčína a odtiaľ do Piešťan, no a už si fňukala, že si prosíš papať. No to dunivé hlboké mrnčanie, ktoré vychádza z motoru a výfuku je také krásne, že ochotne tankujem, aby som to počúval znovu a znovu.
To, že nemáš ultra pohodlnú sedačku na dlhé cesty, nevadí. Si určená do mesta a cesty okolo. Si skvelá kamoška pre moderného chalana, ktorý nepotrebuje dať denne 800 kilomerov, ale stačí mu hodinku-dve s tebou pošantiť a vrátiť ťa do garáže. Si vhodná pre veselých týpkov, ktorým nestačí jazdiť na espresso s rozheganým nemeckým boxer kafáčom z 80-tych rokov. Ty si pre akčných borcov, ktorí potrebujú pod riťou trojité espresso na steroidoch, poriadny záťah, nulové zaváhanie a spoľahlivosť.
Taká si ty a s úplnou vážnosťou píšem, že si jedna z top motoriek, na ktorých som sedel.
