TEST Mitsubishi Eclipse Cross – Trochu kontroverzie
- Od Miloš & Laco
Je to strašné, je to odporné, ako si mohli dovoliť pomenovať niečo, nie nepodobné legendárne škaredým modelom od Ssangyong-u, po ikonickom kupé zo zlatých rokov deväťdesiatych?
Takto panicky začína väčšina laickej i odbornej verejnosti debatu ohľadom nového crossoveru z dielne Mitsubishi. Sakra, ľudia, spamätajte sa, ste obyčajné pokrytecké svine. Plačete, kde je EVO, plačete, prečo downsizing, plačete, že prečo smradľavá nafta. Ale keď prišlo na lámanie chleba, zrazu ste sa zakoktali a nekúpili ste si domov EVO, ale veľké naftové SUV, z ktorého sa hrdo škeríte doteraz. Zrazu ste mali plné ústa ohľadom bezpečnosti, veď dvojtonové auto prerazí všetko, pritom to nežerie ani tak veľa. A aby ste ušetrili ešte viac, tak ste si kúpili k nemu celoročné pneumatiky.
Takže späť na začiatok, viete prečo vznikol Eclipse Cross? Lebo ste ho chceli. Lebo si ho kúpite. A dokonca budete s ním aj spokojní. Alebo nie? Tak si to poďme rozobrať. Prvá časť záujemcov sa zasekne už pri exteriéri. Predná, dynamicky pôsobiaca časť je akoby vystrihnutá z učebnice dizajnu moderného SUV. Nazvime ju kľudne peknou. Dokonca aj klinovitý bočný profil karosérie, ktorému sa v marketingových materiáloch hovorí kupé (zase odtiaľ-potiaľ, vážení), je úplne v poriadku. Predná a zadná kľučka sú na jednej šikmej hrane. Rovnakou filozofiou bolo tvorené aj zadné okno, ktoré si svoj atypický uhol sklonu dovolilo kvôli dvojdielnej konštrukcii. Teda šikmá je len jeho horná časť.
Hm, a teraz zadná časť. Okej, nie je úplne pekná. Ale ani odporná! Je len iná, volajme ju, že je inovatívna. Situácii nepomohli ani moji dvaja kamaráti, vlastníci Toyoty Prius, ktorí pri pohľade na ňu zajasali, že ten zadok je podobný ich vozu. Treba sa na to ale pozrieť inak, dnešný svet crossoverov/SUVéčok je preplnený. Niektoré sú dizajnovo opatrné, teda vyslovene nudné.
Menšie automobilky a nováčikovia v segmente musia nejako upriamiť pozornosť na seba. Napríklad vtipnou zadnou časťou, pri ktorej sa každému druhému vykotúľajú oči z jamôčok. Mne sa však nevykotúľali. Ja som zástanca smeru, že keď ma niekto už raz násilím prinúti si kúpiť crossover, tak bude musieť byť extra nápaditý. Eclipse toto spĺňa. A tobôž, pokiaľ je pri svojich rozmeroch (v/š/d – 4 405 mm/1 805 mm/1 685 mm) odetý do tejto vyzývavej červenej metalízy (Red diamond) v synergii s fešnými kolesami s priemerom R18.
V tejto triede sa jadro konkurenčného boja odohráva v kabíne. Rozmaznaní klienti a klientky si už dôkladne vyberajú, kde ich ctená zadnica bude sedieť. Čo sa týka tej spomínanej zadnice, tak o tú je postarané. Kožený poťah sedadiel je príjemný na dotyk, predné sedadlá sú elektricky ovládané a vyhrievané – ich ovládače na stredovej konzole sú však vtipne mohutné. Zadná lavica je posuvná v rozsahu 20 cm, toto posúvanie hore-dole ovplyvňuje objem kufra, ten môže byť v rozmedzí 341 – 448 litrov.
Z pozície užívateľa cítite, že sa Mitsubishi snažilo o hodnotný vnútorný priestor a táto snaha nevyšla nazmar. Zopár ergonomických prehreškov sa však nájde, napríklad ovládanie palubného počítača nachádzajúce sa pri budíkoch je prekryté volantom a je ťažšie dostupné. Na druhej strane je tu veľa užitočných prvkov, bez ktorých sa žiť síce dá, ale potešia. Head-up displej sa vyklápa pekným mechanickým rituálom, ale najviac ma potešila prítomnosť touchpad-u, ktorý prispieva k bezpečnosti. Predsa len, klikanie na obrazovku infotainment-u počas jazdy viaže na seba pozornosť, ktorej pri tejto činnosti nie je nikdy dosť. Za zmienku stojí aj podpora štandardov Android Auto a Car Play, takže používaniu Google Maps ako navigácie nestojí nič v ceste.
Tak, aby som tomu dal nejaký výstupný rámec, túto kapitolu uzatváram s výsledkom, že aj na interiér sa dá pozerať cez kontroverzné okuliare, ale len chvíľku. Spracovanie materiálov a dizajnová nápaditosť spĺňajú prísne kritéria nasadené v tejto triede. V tomto priestore som sa cítil príjemne, viac v tomto smere ani nepotrebujem.
Pod kapotou sa ukrýva jedno prekvapenie, podporujúce tvrdenie, že japonské automobilky sú špeciálne, a preto ich máme radi. Doslova jedno, lebo k dispozícií je aktuálne iba jedna motorizácia 1.5 TURBO MIVEC, teda preplňovaný turbo benzín, aký to nezvyk v našich končinách. Keď sa povie A, musí sa povedať aj B, nebojte sa, neskôr bude aj vaša milovaná nafta, len nie hneď teraz. A vedzte, ranné štarty bez traktorového soundtracku majú niečo do seba.
Isteže, veľmi som vás nepotešil, vidím to vaše zdesenie, že to bude žrať a privedie vás to k osobnému bankrotu. No, žrať to bude, ale nie neznesiteľne. Napríklad, mne by tá kultivovanosť za to stála. Motor s maximálnym výkonom 163 koní sa musí popasovať s relatívne striedmou hmotnosťou 1 595 kg. V kombinácií s automatickou prevodovkou CVT (a s pohonom 4×4, ale o ňom až neskôr) pri bežných presunoch mesto-vidiek-diaľnica svietila na displeji spotreba pod deväť litrov. Je to už na váš úsudok, či vám to vadí, či nie. V menších rýchlostiach (otáčkach) pohonné ústrojenstvo reaguje trochu letargicky na riadiace povely, ale so stúpajúcimi otáčkami stúpa aj vodičova odvaha predbiehať pomalšie stroje na ceste.
Kým väčšina konkurentov sa terénne obvykle iba tvári, tak Eclipse Cross má v talóne funkcionalitu S-AWC, o ktorej marketing hlási, že je to prevzatý pohon 4×4 z nebohej legendy Lancer EVO. Silné to slová, ale niečo na nich bude. K dispozícií sú tri jazdné režimy AUTO, SNOW a GRAVEL. Na bežné asfaltové presúvanie je najvhodnejší mód AUTO, ktorý rozdeľuje krútiaci moment medzi prednú a zadnú nápravu podľa vlastnej logiky v rozsahu od 80:20 až po 55:45. Na snežné radovánky poslúži dobre SNOW, kde ten pomer je od 80:20 do 45:55 v prospech zadnej nápravy – tu už začína aj zábava. Ale tej si najviac užijete na šotoline v nastavení GRAVEL, kde to je od 70:30 až po naozaj zaujímavých 40:60. Lancer, vitaj späť!
Ale úprimne, pokiaľ pohon všetkých kolies mňa osobne potešil, tak väčšine bude ukradnutý. Väčšinu bude zaujímať, napríklad, komfort na našich cestách. Pruženie je nastavené mäkko, voz sa húpe a nakláňa, teda sa dá povedať, že vozidlo sa s nerovnosťami vyrovnáva pohodlne. Len to odhlučnenie od kolies a podvozku je poslabšie, niekedy je zvuk z tých končín silnejší, ako by sa patrilo.
Dnes už hádam nie je automobilka, ktorá by nechcela využiť posadnutosť určitej skupiny ľudí po rozmerovo veľkých automobiloch. V tejto triede sa točí zaujímavá suma peňazí a Mitsubishi sa bude o ne uchádza so zaujímavým exemplárom. Eclipse Cross je kontroverzný kúsok, nielen názvom, ale celkovým prejavom. Nie je to vôbec uniformný a nudný kúsok, to veru nie. Je to trochu perverzný Japonec. A niekedy práve tie perverzné veci vedia byť lákavé a zaujímavé…
