TEST Honda Civic Type R – A ôsmy deň Boh stvoril CTR…
- Od Miloš & Laco
Na zahriatie si dáme rečnícku otázku. Viete, ktorý hothatch s predným náhonom je najlepší? Možno som vás trochu sugestívne zahnal k predčasnej odpovedi odvodenej z titulku článku. Ale nie je to také jednoduché, aj keď možno nakoniec predsa len je. Už samotná definícia slova „najlepší“ vie byť vágna, môže sa za ňou skrývať priehršť objektívnych i subjektívnych vlastností, všetkých, alebo iba nejakej podmnožiny.
V zásade vám iba trochu kostrbato vysvetľujem, že neverte nikomu, neverte mne a ani iným novinárom. Verte sebe. My vám trochu poradíme, ale tú radu si musíte skonfrontovať s vaším mozgom priamo na sedačke daného automobilu. Takže mi neverte, keď vám tvrdím, že Honda Civic Type R je najlepší hothatch. Pre mňa však je, kým sa ho niekomu inému nepodarí zosadiť z virtuálneho trónu v mojej hlave, na ktorom si od minulého týždňa vysedáva.
Hothatch, to škaredé neslovenské slovo, je športovejší derivát bežného rodinného päťdveráku, na ktorom sa kľudne vyvážala dnes vaša babka (btw. pozdravujem pána 70+, s ktorým som hodil pokec na semafóroch pri stiahnutých oknách, sedel v čiernom Civicu 1.5 turbo a vysvetľoval mi, že Type R je jeho sen, ale už je na to starý). Teda je tak trochu žiadúce, že by ste za nie zanedbateľný príplatok mali chcieť dostať rozdielny nielen obsah, ale i formu od prevážadla starých rodičov. Isteže, v komunite operuje aj nudný prúd, ktorý tvrdí, že takéto auto má byť vizuálne nenápadné a týmto nezmyslom si obhajujú kúpu Golfu GTI.
Kým bežný hatch má všetko nastavené na úžitok, komfort, kľud, ticho, nízku spotrebu a hlavne nízke náklady, tak od športového auta sú očakávania logicky iné. Nízkonákladová súčiastka vhodná na pohodovú jazdu sa na okruhu môže kľudne rozpadnúť na tisíc úlomkov a podobne. Kým šetrným typom vydrží bežná lacná brzdová platnička celú dekádu, vy budete po piatom kole na Slovakiaringu pred zákrutou po dlhej rovinke ďakovať Bohu a príslušnej automobilke, že daný komponent je správne nadimenzovaný. Lebo keby nebol, tak tomu Bohu môžete sťažnosť doručiť osobne…
Vezmime si napríklad CéTéRko. Babka nepotrebuje prítlak, babka nepotrebuje mať nastavenú aerodynamiku na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 272 km/h (wau). Lenže k tomu, aby sa takáto hodnota dosiahla, na karosérii musia byť kadejaké serepetičky a rozhodne nádherné veľké krídlo (výhľadu dozadu neprekáža). Kapišto? Preto Civic vyzerá, ako vyzerá. Teda on vyzerá ako správne nadupaný hothatch a nič z aktuálneho portfólia iných automobiliek podobnej triedy sa naňho nechytá. Bez mihnutia oka malí i veľkí vedia na prvý pohľad odhadnúť, že tento voz má silu. A o tom to je.
Aby sa Civic necítil na fotkách sám, pozvali sme mu na sparing konkurenta. Hyundai i30N je veľmi talentovaný nástroj, ale vizuálny wau efekt nevyvoláva, dokonca keby nebol v tej nádhernej belasej, hocikto by si ho mohol pomýliť s bežným modelom. Dúfam však, že ste si moju úprimne mienenú radu z úvodu zobrali k srdcu a o tom, ktorý exteriérový prístup vám vyhovuje viac, sa rozhodnete slobodne a bez nátlaku.
Športová extravagancia si našťastie nevystrieľala všetky svoje náboje vonku, ale čo to sa ušlo aj interiéru. Najviditeľnejším objektom v kabíne sú športové sedačky s dominanciou červenej farby (týka sa to aj bezpečnostných pásov). Ideálne hlboký posed nedehonestuje príliš tvrdé bočné vedenie, ba naopak, je mäkšie a poddajnejšie, stále však dokonale plniace svoju opornú funkciu. Technofilov asi najviac zaujme fakt, že oproti predchádzajúcej generácií klesli o 50 mm kvôli presunu palivovej nádrže na svoje obvyklejšie miesto v zadnej časti vozu.
Zladenie posedu s polohou volantu a pedálov pôsobí prirodzene, rozloženie dovoľuje príkladnú aplikáciu techniky zrovnávania otáčok pri podraďovaní heel-toe, ale…nie je to vôbec nutné. Prefíkaná Hondica si to totiž robí sama. V reálnych podmienkach to znamená, že máte o problém menej a môžete si vychutnávať iné aspekty vedenia vozidla. Napríklad radenie, ktoré je delikátne presne také, ako sa od Hondy očakáva. Tuhšie vedenie a krátke dráhy s guľatou hlavicou, ktorá presne pasuje do ruky, robí z tejto činnosti odsúdenej na vyhynutie pamätník toho, o čo prídeme, ak sa tak raz nastane.
Ak mi niečo chýba z predošlej generácie, tak sú to rozhodne analógové budíky. Mali sa proste zachovať. Displejová pseudomoderna v tejto aplikácii pôsobí nekonzistentne. Nie je to žiadna katastrofa, iba taký malý povzdych. Vo všeobecnosti je vnútorný priestor navrhnutý bez rušivých členitostí, prednosť dostali jednoduchšie linky. Vďaka výraznej rôznorodosti kvalitne prevedených materiálov (ako funkčných, tak i dekoratívnych), je možné toto dielo hodnotiť ako nadštandardné.
Vracajúc sa ku koreňom tohto modelu je nutné spomenúť aj jeho úžitkovú hodnotu vo forme objemu batožinového priestoru. Jeho 420 litrov dovoľuje podrobiť naozaj veľký nákup nedobrovoľnému mučeniu na vašej obľúbenej poskrúcanej okresnej ceste. Pokiaľ sa v kufri nachádzajú správne ingrediencie, je možné si cestou domov zmixovať z jednotlivých surovín hotové jedlo – šetrí to váš čas. Len musíte mať svojho osobného tepovača vždy nablízku.
Všetky tie krásne veci, ktoré sme si doteraz povedali, by boli bezpredmetné a zbytočné ako steak na vegánskej party, keby Civic nebol schopný naplniť jazdné očakávania. V tomto segmente je poslednú dobu nevídaný pretlak a zohnať šikovný hothatch za 30 000,- v podstate nie je problém. Civic začína pri cenovke 33 890,- (čo je osekaná výbava bez klimatizácie) a končí pri natrieskanej výbave Type R GT za 37 890,-. Medzi tým je ešte výbava Type R za 35 190,-, s ktorou sa už žiť dá (napr. nemá parkovacie senzory, ale parkovaciu kameru a automatickú klimatizáciu už áno). Tak toto je cena za virtuálny pocit, že si kupujete najrýchlejšiu predokolku Zeleného pekla (čas 7:43.80).
Tie skutočnejšie a užitočnejšie pocity však hovoria to, že tvrdý a uskákaný podvozok z predchádzajúcej verzie, ktorý bol nepoužiteľný v krajine, v ktorej verejné zdroje tečú smerom k predraženým tendrom a nie na opravu ciest, je už len nepríjemnou spomienkou. Je jedno, či si v kľude plachtíte v móde COMFORT, alebo letíte s vetrom opreteky v módoch SPORT a R+, ani jeden z nich sa nepribližuje k utrpeniu z predchádzajúcej verzie. To, čo predvádza podvozok na 20-palcových pneumatikách (245/30 ZR20) na našich cestách, je malý zázrak. Type R sa pohybuje v prvých dvoch módoch typickým rozbombardovaným slovenským mestom s gráciou bežného komfortného rodinného auta. Ťažko sa to opisuje, to naozaj treba zažiť.
Mód R+ v podstate neprináša výrazne dramatickú zmenu, tlmenie i riadenie trochu prituhnú, zlepší sa odozva na plyn a vypustí sa to najlepšie z agregátu 2.0 VTEC TURBO. Teda 320 koní a 400 Nm je pripravených splniť si svoju misiu, a tou je vyčarovať úsmev na tvári pilota. Chvíľku sa potrebuje nadýchnuť, ale od 3500 ot./min. až do 7000 sa dejú veci, ktoré vám navodia filozofickú otázku, či potrebuje niekto v bežných podmienkach silnejšie auto, ako je práve toto. Na horskom priesmyku sú rovinky iba veľmi krátkou epizódou medzi zákrutami. A tam to nekončí. Šírka pneumatík, naladenie podvozku (vzadu je viacprvková náprava), samosvorný diferenciál a inteligentná elektronika udržiavajú grip na úrovni, ktorá predefinuje poučky o autách s predným náhonom.
Narazili sme vlastne na filozofiu modelu, ktorá nemusí šmakovať každému. Jeho maximálnou jazdnou prioritou je totiž už spomínaný grip a s tým spojené nekresťanské rýchlosti v každej situácii. Prinútiť zadnú nápravu k zábavnému podšmyknutiu alá starší Megane RS alebo novší Hyundai i30N je tu výrazne ťažšou úlohou. A toto je presne atribút, ktorý často rozhoduje na internetovom bojisku o kráľovskom titule pre najlepší hothatch. Lenže nie u mňa.
Z nejakého dôvodu sa vlastnosť vrtieť chvostom preceňuje. Akože áno, je to fajn krátkodobá zábava, ale praktický zmysel v nej nevidím. Totiž nie je to tak riaditeľná udalosť ako pri aute so zadným náhonom, kde si viem dĺžku trvania a ostatné parametre tohto úkonu udržiavať podľa potreby. A aj pri Honde platí, že keď si v zákrute jemne pribrzdíte, utiahne si oblúk k vnútornej strane a tým prípadne eliminuje nastupujúcu nedotáčavosť. Za mňa fajn, nemusí práve toto skončiť pasívnym šmykom.
Čo však nie je fajn, je zvuk. Moderné superhatche nás naučili počúvať umelo vybičovanú hudbu z výfuku plnú rachotu a praskania. A popravde, trochu mi tu chýbala. Zvuková kulisa je v tomto prípade odsunutá do polohy povinného pozadia. Proste pri jazde niečo niekde hučí. Asi je to motor a výfuk.
A teraz na záver mi, prosím, doprajte môj osobný ceremoniál korunovácie Hondy Civic Type R titulom najlepší hothatch s predným náhonom. Vy si korunujte koho chcete, ja vám do toho kafrať nebudem. Má svoje malé chybičky (zvuk), ale dve najdôležitejšie vlastnosti, ktoré má mať tento druh automobilu, tu registrujem v plnej paráde – dynamiku a úžitkovosť, v rámci ktorej je zahrnutý aj jazdný komfort. Mám pred sebou dostupný športiak, ktorý svojou rýchlosťou uspokojí aj náročnejších, popritom ale nemusím odmietnuť priateľskú pomoc kamarátovi pri sťahovaní z dôvodu nedostatku úložných kapacít.
Tí, ktorí mi neuverili, už môžu ísť domov. Dovidenia. A vy, moji milí veriaci, ktorí ste precítili nepoškvrnenú silu motora 2.0 VTEC TURBO viete, v ktorom showroome sa máte ohlásiť…
