Boli sme sa pozrieť na Wörthersee. Čo ukázal tento rok?
- Od Michal
Je ešte vôbec niekto, kto sa nikdy nebol pozrieť na Wörthersee? Jedna z povinných zastávok, keď si to brázdite na rodinnú dovolenku do Talianska je však minimálne raz do roka centrom obrovskej pozornosti našej komunity. Na jar (a po novom už aj na jeseň) sa tu koná najväčší európsky zraz pod známym názvom Wörthersee GTI Treffen.
Celé to začalo v roku 1982, kedy sa na jazere stretli prví nadšenci Golfu GTI, vtedajšieho hot hatchu, ktorý zmenil svet. Dnes oslavujeme 37. ročník, pričom vôbec prvý raz som na Wörthersee Treffen bol na jeho 33. ročníku. Odvtedy ho pravidelne navštevujeme.
Tento rok sa mi nepodarilo narýchlo poskladať veľkú partiu, práve naopak, náš tradičný výlet sme oklieštili iba na jednodňovú otočku na (ľudovo zvaný) Worth. Zavolal som kamarátovi Drahovi, zobrali sme priateľky, ráno sa nalodili do Kie Stinger GT a vybrali sa pozrieť si, čo si Európa nachystala tento rok.
Cesta v GT-čku ubehla rýchlo, hoci na Wörthersee sme dorazili niečo po dvanástej. Dlhé raňajky, občasné motkanie sa a neustále rekonštrukcie rakúskej diaľnice nás natoľko zdržali, že už teraz som mal tušenie, že do večera neodídeme. Keďže Draho so svojou priateľkou na Wörthersee ešte nikdy predtým neboli, chopil som sa volantu a tour okolo jazera započal podľa svojho plánu.
Prvá zastávka – Reifnitz. Mestečko, kde sa sústreďujú prví nadšenci a miesto, kde zväčša zoženiete najľahšie ubytovanie. Malá dedinka s pár sto obyvateľmi sa už týždeň pred oficiálnou akciou zmenila na obrovské parkovisko a peší festival tuningu. Českí montéri už pripravovali hlavný stage okolo ikonického granitového Golfu, pár sto ľudí sa motkalo a pozeralo si odparkované autá. O zaujímavé kúsky nebola núdza, i keď zatiaľ sa mi to nezdalo byť také silné ako po minulé roky. Moju pozornosť vzbudil Clubsport TT a dvojica tichých e-Tronov (A8 a A3) od Audiny.
Po chvíli sme sa presunuli popod Pyramidenkogel – ďalšia povinná zastávka, ktorá pobaví skôr to hravejšie osadenstvo. Z vyše 60-metrovej výhliadky totiž vedie šmýkalka dolu, ktorú si obľúbila hlavne moja priateľka. Tentoraz jej spoločnosť robil Draho, takže som si spokojne odfúkol, utrel spotené dlane z pohľadu nadol a v pohode sa vrátil dolu výťahom. Kolotoče, preliezky, šmýkačky a iné srandy proste nie sú pre mňa a vždy som vďačný, že to niekto absolvuje za mňa. Medzičasom sa plniace parkovisko, na ktorom sa striedali autá všetkých značiek, bolo jasným signálom, že treba vytiahnuť dron, urobiť pár záberov a pohnúť sa ďalej.
Mischkulnig Tankstelle je v poradí treťou zastávkou, ktorá sa nachádza v mojom pláne. Legendárne miesto, kde v hustom dyme kľaklo nejedno auto za potlesku burácajúceho davu. Odporúčam navštíviť hlavne po zotmení, i keď aj za dňa to má svoje čaro. Tentoraz sme to relatívne rýchlo obišli, nakoľko tu jednoducho nebolo kde parkovať.
Posledná zastávka – Faaker See – alias Turbo kurve je vždy takou čerešničkou na torte pri odchode z Wörthersee. Najväčšie parkovisko a najväčší dav divákov zaručujú najlepšie autá. Ak máte namierené na Worth, v kufri rybársku stoličku, tu môžete stráviť pokojne aj celý deň. Galéria fotiek hovorí za všetko a ja len dodám, že vôbec po prvý raz som mal strach, že okúsim rakúske väzenie. Znenazdajky sa totiž prirútila policajná helikoptéra monitorujúca situáciu a hádajte kde sa nachádzal môj dron? Zhruba v sedemdesiatmetrovej výške zhotovoval zábery do článku, samozrejme, bez povolenia a približne 20 metrov nad prelietavajúcou helikoptérou. Z môjho pohľadu to bol hrozivý pohľad a modlil som sa ku všetkým bohom, aby sa naša trajektória nespojila. Neviem si totiž predstaviť ten medzinárodný škandál…
Večera v meste Velden bola príjemným zakončením nášho jednodňového výletu a ešte dodatočne sa dámam ospravedlňujeme, že sme ich počas večere nechali osamote, pretože tie najväčšie pecky parkovali práve tu, vo Veldene. A čo by sme pre čitateľov neurobili, že áno?
