Aj vy ste boli otrávení z predvianočného stresu a zhonu? My úplne a preto sme sa niekedy v strede decembra rozhodli zhmotniť malý šialený nápad – zopakovať si piatkový útek pred povinnosťami na Kalte Kuchl.
Keďže Vianoce pripadli tento rok na nedeľu, piatok sa zdal ako ideálny termín na uskutočnenie tohto tripu. Po prvé – chceli sme ujsť pred vianočným zhonom na cestách a po druhé – utiecť pred preplnenými a prezdobenými nákupnými centrami či kanceláriami. Aj keď v piatok ráno pri odchode zo Slovenska svietilo slniečko a teplomer hlásil štyri stupne Celzia, pred atmoškou Vianoc sa nám tak celkom nepodarilo utiecť. Na Kalte Kuchl nás totiž čakala kopa snehu a malé prekvapko. O tom ale neskôr.
Ešte než sme vypravili celú plejádu automobilov napospas sviatočným cestám, odchodu predchádzali krátke raňajky a rozdávanie vysielačiek kvôli lepšej komunikácii. Potom už bola osmička áut v zložení Honda Civic Si, 2x Renault Megane GT, Renault Megane RS, Škoda Octavia RS, Volkswagen Passat, Subaru BRZ a Lexus GS300 pripravená na odchod.
Počasie cestovaniu prialo, a tak samotný priebeh cesty až takmer po Kalte Kuchl šiel ukážkovo. Suchá cesta umožnila užiť si rýchle prejazdy kľukatými i rovnými rakúskymi cestami, ktoré nás poväčšinou odmenili riedkou premávkou. Samozrejme, žiaden hromadný trip sa nezaobíde bez vtipných momentov, ktoré vznikajú počas komunikácie vysielačkou, a okrem novovzniknutého nízkorozpočtového rádia GT_FM budeme určite s úsmevom spomínať aj na malé zblíženie tretieho druhu medzi dvomi účastníkmi zájazdu. Našťastie si to odniesol len lak Octavie RS, ktorá dostala na Vianoce neplánovaný darček v podobe nového nárazníka od poisťovne. Dobrú náladu však ani tento drobný incident nepokazil.
Malé-veľké prekvapenie nám pripravilo až samotné Kalte Kuchl, ktoré ukázalo svoju zasneženú tvár a potrápilo lacnejšie zimné pneumatiky niektorých jazdcov. Druhým sklamaním bol zavretý penzión, ktorý mal poslúžiť ako cieľ cesty a miesto výdatného občerstvenia. Rýchleho (dočasného) riešenia sa chopila zlatomoravecká spojka, ktorá pripravila postapokalyptický balíček v podobe chutnej klobásy a čerstvého chlebíka. Aby sme však zasýtili všetkých spolucestujúcich, museli sme rýchlo nájsť schopnú alternatívu. Tou našťastie bola čerpačka s malou reštauráciou hneď za horským priesmykom Kalte Kuchl.
Keď sme zjedli aj tú poslednú predsviatočnú pizzu, ktorú boli schopní v Kalte Kuchl napiecť, nastal čas vydať sa domov. Zo skúsenosti však vieme, že cesta späť trvá vždy akosi dlhšie a tentoraz to nebolo inak. Akurát, že za to nemohlo tradičné šuchtanie a strácanie sa po cestách, ale neaktualizovaná navigácia v Renaulte Megane GT, ktorá nás raz dokonca dostala do slepej, neosvetlenej ulice končiacej betónovými zábranami so svätým tvrdením, že ide o bežnú medzimestskú komunikáciu. Prudké brzdy a príchod do niekdajšej vlakovej stanice niekde medzi Viedňou a Parndorfom bol zážitkom samým o sebe. Miestni potmavší domorodci sa totiž nestačili čudovať, keď im tam naletela osmička áut, ktorá sa rovno pred touto, prazvláštnymi indivíduami obývanou vlakovou stanicou odrazu otáčala a upaľovala preč.
Siedma večerná hodina znamenala koniec pre všetkých účastníkov zájazdu, ktorí svoju púť ukončili pri Parndorfe. Niektorí z nás totiž šli ešte vybavovať posledné darčeky, iní zasa leteli domov za rodinami a tí zvyšní ešte hodnotili výlet chlípajúc kávu v lokálnom McDonalde.
Priatelia, ďakujeme vám za príjemný výlet a už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné výlety v roku 2018!
Za foto ďakujeme Tiborovi Barboríkovi.
